Katechéza: Aj v najtemnej?ej hodine svieti nádej
GENERÁLNA AUDIENCIA
(Streda, 27. augusta 2025)
KATECHÉZA
Cyklus katechéz – Jubileum 2025
Je?i? Kristus, na?a nádej
III. Je?i?ova Pascha
4. Odovzdanie. ?Koho h?adáte?“ (Jn 18, 4)
?ítanie: Jn 18,4-9
Ale Je?i?, ke??e vedel v?etko, ?o malo naňho prís?, pristúpil a opýtal sa ich: ?Koho h?adáte?“ Odpovedali mu: ?Je?i?a Nazaretského.“ Povedal im: ?Ja som.“ Bol s nimi aj Judá?, zradca. Ako im povedal: ?Ja som,“ cúvli a popadali na zem. Znova sa ich teda opýtal: ?Koho h?adáte?“ Oni povedali: ?Je?i?a Nazaretského.“ Je?i? odvetil: ?Povedal som vám: Ja som. Ke? teda mňa h?adáte, týchto nechajte odís?!“ Tak sa malo splni? slovo, ktoré povedal: ?Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.“
Drahí bratia a sestry,
dnes sa zastavíme pri scéne, ktorá znamená za?iatok Je?i?ovho umu?enia: pri chvíli jeho zatknutia v Getsemanskej záhrade. Evanjelista Ján, so svojou typickou h?bkou, nám nepredstavuje Je?i?a, ktorý by bol vystra?ený, utekal alebo sa skrýval. Naopak, ukazuje nám slobodného ?loveka, ktorý vychádza v ústrety a preberá slovo, ?elí tvárou v tvár hodine, v ktorej sa mô?e prejavi? svetlo najvä??ej lásky.
?Je?i?, ke??e vedel v?etko, ?o malo naňho prís?, pristúpil a opýtal sa ich: ?Koho h?adáte?‘“ (Jn 18, 4). Je?i? vie. A predsa sa rozhodne neustúpi?. Odovzdáva sa. Nie zo slabosti, ale z lásky. Z lásky takej plnej, takej zrelej, ?e sa nebojí odmietnutia. Je?i? nie je chytený – on sa nechá chyti?. Nie je obe?ou zatknutia, ale pôvodcom daru. V tomto geste sa uskuto?ňuje nádej spásy pre celé ?udstvo: vedomie, ?e aj v tej najtemnej?ej hodine mo?no zosta? slobodný a milova? a? do krajnosti.
Ke? Je?i? odpovedá ?Ja som“, vojaci padajú na zem. Je to tajomný okamih, lebo tento výraz v biblickom zjavení pripomína samotné Bo?ie meno: ?Ja som“. Je?i? odha?uje, ?e Bo?ia prítomnos? sa prejavuje práve tam, kde ?lovek zakú?a nespravodlivos?, strach a osamelos?. Práve tam je pravé svetlo pripravené ?iari? bez obavy, ?e ho premô?e postupujúca temnota.
Uprostred noci, ke? sa zdá, ?e v?etko sa rúca, Je?i? ukazuje, ?e kres?anská nádej nie je únikom, ale rozhodnutím. Tento postoj je ovocím hlbokej modlitby, v ktorej sa neprosí o to, aby sme boli u?etrení utrpenia, ale o silu vytrva? v láske, s vedomím, ?e ?ivot slobodne darovaný z lásky nám nik nemô?e vzia?.
?Ke? teda mňa h?adáte, týchto nechajte odís?!“ (Jn 18, 8). V okamihu svojho zatknutia sa Je?i? nestará o záchranu seba samého: praje si jediné – aby jeho priatelia mohli odís? slobodní. To ukazuje, ?e jeho obeta je skuto?ným ?inom lásky. Je?i? sa necháva chyti? a uväzni? len preto, aby mohol da? slobodu svojim u?eníkom.
Je?i? pre?il ka?dý deň svojho ?ivota ako prípravu na túto dramatickú a vzne?enú hodinu. Preto, ke? príde, má silu neh?ada? únik. Jeho srdce dobre vie, ?e strati? ?ivot z lásky nie je neúspech, ale ?e má v sebe tajomnú plodnos?. Ako zrno p?enice, ktoré práve tým, ?e padne do zeme, nezostane samo, ale zomrie a prinesie úrodu.
Aj Je?i? zakúsil nepokoj pred cestou, ktorá sa zdala vies? len k smrti a koncu. No bol presved?ený, ?e len ?ivot stratený pre lásku sa napokon nájde. V tom spo?íva pravá nádej: nie v úsilí uniknú? bolesti, ale vo viere, ?e aj v srdci najnespravodlivej?ieho utrpenia sa skrýva semeno nového ?ivota.
A my? Ko?kokrát bránime svoj ?ivot, svoje plány, svoje istoty, bez toho, aby sme si uvedomili, ?e práve tak zostávame sami. Logika Evanjelia je iná: iba to, ?o sa daruje, mô?e rozkvitnú?; iba láska, ktorá sa stane nezi?tnou, mô?e vráti? dôveru aj tam, kde sa zdá, ?e v?etko je stratené.
Markovo evanjelium nám rozpráva aj o mladíkovi, ktorý pri Je?i?ovom zatknutí uteká nahý (Mk 14, 51). Je to záhadný obraz, ale ve?mi výsti?ný. Aj my, ke? sa sna?íme nasledova? Je?i?a, pre?ívame chvíle, ke? sme zasko?ení a prichádzame o istoty. Sú to tie naj?a??ie chvíle, v ktorých sme v poku?ení opusti? cestu Evanjelia, preto?e láska sa nám zdá nemo?nou cestou. A predsa, na konci evanjelia bude práve mladík tým, kto ohlási ?enám vzkriesenie – u? nie nahý, ale odetý do bieleho rúcha.
To je nádej na?ej viery: na?e hriechy a váhania nebránia Bohu, aby nám odpustil a vrátil nám tú?bu znovu sa vyda? na cestu za ním a urobi? nás schopnými darova? ?ivot pre iných.
Drahí bratia a sestry, u?me sa aj my odovzdáva? do dobrej vôle Otca a dovo?me, aby ná? ?ivot bol odpove?ou na dobro, ktoré sme prijali. V ?ivote nie je potrebné ma? v?etko pod kontrolou. Sta?í si ka?dý deň slobodne zvoli? lásku. To je pravá nádej: vedie?, ?e aj v tme skú?ky nás nesie Bo?ia láska a necháva v nás dozrie? plod ve?ného ?ivota.
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.