杏MAP导航

GENERÁLNA AUDIENCIA

(Streda, 27. augusta 2025)

KATECHÉZA

Cyklus katechéz 鈥� Jubileum 2025

Je啪i拧 Kristus, na拧a nádej

III. Je啪i拧ova Pascha

4. Odovzdanie. 鈥濳oho h木adáte?鈥� (Jn 18, 4)

膶ítanie: Jn 18,4-9

Ale Je啪i拧, ke膹啪e vedel v拧etko, 膷o malo na艌ho prís钮, pristúpil a opýtal sa ich: 鈥濳oho h木adáte?鈥� Odpovedali mu: 鈥濲e啪i拧a Nazaretského.鈥� Povedal im: 鈥濲a som.鈥� Bol s nimi aj Judá拧, zradca. Ako im povedal: 鈥濲a som,鈥� cúvli a popadali na zem. Znova sa ich teda opýtal: 鈥濳oho h木adáte?鈥� Oni povedali: 鈥濲e啪i拧a Nazaretského.鈥� Je啪i拧 odvetil: 鈥濸ovedal som vám: Ja som. Ke膹 teda m艌a h木adáte, týchto nechajte odís钮!鈥� Tak sa malo splni钮 slovo, ktoré povedal: 鈥瀂 tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.鈥�

  (@Vatican Media)

Drahí bratia a sestry,

dnes sa zastavíme pri scéne, ktorá znamená za膷iatok Je啪i拧ovho umu膷enia: pri chvíli jeho zatknutia v Getsemanskej záhrade. Evanjelista Ján, so svojou typickou h暮bkou, nám nepredstavuje Je啪i拧a, ktorý by bol vystra拧ený, utekal alebo sa skrýval. Naopak, ukazuje nám slobodného 膷loveka, ktorý vychádza v ústrety a preberá slovo, 膷elí tvárou v tvár hodine, v ktorej sa mô啪e prejavi钮 svetlo najvä膷拧ej lásky.

鈥濲e啪i拧, ke膹啪e vedel v拧etko, 膷o malo na艌ho prís钮, pristúpil a opýtal sa ich: 鈥欿oho h木adáte?鈥樷�� (Jn 18, 4). Je啪i拧 vie. A predsa sa rozhodne neustúpi钮. Odovzdáva sa. Nie zo slabosti, ale z lásky. Z lásky takej plnej, takej zrelej, 啪e sa nebojí odmietnutia. Je啪i拧 nie je chytený 鈥� on sa nechá chyti钮. Nie je obe钮ou zatknutia, ale pôvodcom daru. V tomto geste sa uskuto膷艌uje nádej spásy pre celé 木udstvo: vedomie, 啪e aj v tej najtemnej拧ej hodine mo啪no zosta钮 slobodný a milova钮 a啪 do krajnosti.

Ke膹 Je啪i拧 odpovedá 鈥濲a som鈥�, vojaci padajú na zem. Je to tajomný okamih, lebo tento výraz v biblickom zjavení pripomína samotné Bo啪ie meno: 鈥濲a som鈥�. Je啪i拧 odha木uje, 啪e Bo啪ia prítomnos钮 sa prejavuje práve tam, kde 膷lovek zakú拧a nespravodlivos钮, strach a osamelos钮. Práve tam je pravé svetlo pripravené 啪iari钮 bez obavy, 啪e ho premô啪e postupujúca temnota.

  (@Vatican Media)

Uprostred noci, ke膹 sa zdá, 啪e v拧etko sa rúca, Je啪i拧 ukazuje, 啪e kres钮anská nádej nie je únikom, ale rozhodnutím. Tento postoj je ovocím hlbokej modlitby, v ktorej sa neprosí o to, aby sme boli u拧etrení utrpenia, ale o silu vytrva钮 v láske, s vedomím, 啪e 啪ivot slobodne darovaný z lásky nám nik nemô啪e vzia钮.

鈥濳e膹 teda m艌a h木adáte, týchto nechajte odís钮!鈥� (Jn 18, 8). V okamihu svojho zatknutia sa Je啪i拧 nestará o záchranu seba samého: praje si jediné 鈥� aby jeho priatelia mohli odís钮 slobodní. To ukazuje, 啪e jeho obeta je skuto膷ným 膷inom lásky. Je啪i拧 sa necháva chyti钮 a uväzni钮 len preto, aby mohol da钮 slobodu svojim u膷eníkom.

Je啪i拧 pre啪il ka啪dý de艌 svojho 啪ivota ako prípravu na túto dramatickú a vzne拧enú hodinu. Preto, ke膹 príde, má silu neh木ada钮 únik. Jeho srdce dobre vie, 啪e strati钮 啪ivot z lásky nie je neúspech, ale 啪e má v sebe tajomnú plodnos钮. Ako zrno p拧enice, ktoré práve tým, 啪e padne do zeme, nezostane samo, ale zomrie a prinesie úrodu.

  (@VATICAN MEDIA)

Aj Je啪i拧 zakúsil nepokoj pred cestou, ktorá sa zdala vies钮 len k smrti a koncu. No bol presved膷ený, 啪e len 啪ivot stratený pre lásku sa napokon nájde. V tom spo膷íva pravá nádej: nie v úsilí uniknú钮 bolesti, ale vo viere, 啪e aj v srdci najnespravodlivej拧ieho utrpenia sa skrýva semeno nového 啪ivota.

A my? Ko木kokrát bránime svoj 啪ivot, svoje plány, svoje istoty, bez toho, aby sme si uvedomili, 啪e práve tak zostávame sami. Logika Evanjelia je iná: iba to, 膷o sa daruje, mô啪e rozkvitnú钮; iba láska, ktorá sa stane nezi拧tnou, mô啪e vráti钮 dôveru aj tam, kde sa zdá, 啪e v拧etko je stratené.

Markovo evanjelium nám rozpráva aj o mladíkovi, ktorý pri Je啪i拧ovom zatknutí uteká nahý (Mk 14, 51). Je to záhadný obraz, ale ve木mi výsti啪ný. Aj my, ke膹 sa sna啪íme nasledova钮 Je啪i拧a, pre啪ívame chvíle, ke膹 sme zasko膷ení a prichádzame o istoty. Sú to tie naj钮a啪拧ie chvíle, v ktorých sme v poku拧ení opusti钮 cestu Evanjelia, preto啪e láska sa nám zdá nemo啪nou cestou. A predsa, na konci evanjelia bude práve mladík tým, kto ohlási 啪enám vzkriesenie 鈥� u啪 nie nahý, ale odetý do bieleho rúcha.

To je nádej na拧ej viery: na拧e hriechy a váhania nebránia Bohu, aby nám odpustil a vrátil nám tú啪bu znovu sa vyda钮 na cestu za ním a urobi钮 nás schopnými darova钮 啪ivot pre iných.

Drahí bratia a sestry, u膷me sa aj my odovzdáva钮 do dobrej vôle Otca a dovo木me, aby ná拧 啪ivot bol odpove膹ou na dobro, ktoré sme prijali. V 啪ivote nie je potrebné ma钮 v拧etko pod kontrolou. Sta膷í si ka啪dý de艌 slobodne zvoli钮 lásku. To je pravá nádej: vedie钮, 啪e aj v tme skú拧ky nás nesie Bo啪ia láska a necháva v nás dozrie钮 plod ve膷ného 啪ivota.

Preklad Martin Jarábek