Katechéza: Boh nás neprestáva milova?, aj ke? vie, ?e ho m??eme zradi?
Úvodom ku katechéze bol úryvok v Markovho evanjelia (14,17-21):
?Ke? sa zve?erilo, pri?iel s Dvanástimi. 1818A ke? boli pri stole a jedli, Je?i? povedal: ?Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, ?o je so mnou.“ 19Zosmutneli a za?ali sa ho jeden po druhom vypytova?: ?Azda ja?“ 20On im odpovedal: ?Jeden z Dvanástich, ?o so mnou namá?a v mise. 21Syn ?loveka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda ?loveku, ktorý zrádza Syna ?loveka! Pre toho ?loveka by bolo lep?ie, keby sa nebol narodil.“
Cyklus katechéz – Jubileum 2025
Je?i? Kristus na?a nádej
III. Je?i?ova Pascha
(Streda, 13. augusta 2025)
Drahí bratia a sestry,
pokra?ujeme na na?ej ceste v ?kole evanjelia, krá?ajúc v stopách Je?i?a po?as posledných dní jeho ?ivota. Dnes sa zastavíme pri dôvernej, dramatickej, ale aj hlboko pravdivej scéne: pri chvíli, ke? Je?i? po?as ve?kono?nej ve?ere odhalí, ?e jeden z Dvanástich ho ide zradi?: ?Veru, hovorím vám: Jeden z vás, ?o je so mnou, ma zradí“ (Mk 14, 18).
Sú to silné slová. Je?i? ich nevyslovuje, aby odsúdil, ale aby ukázal, ?e láska, ke? je pravá, sa nezaobíde bez pravdy. Horná sieň, kde pred chví?ou v?etko starostlivo pripravili, sa zrazu naplní tichou boles?ou plnou otázok, podozrení a zranite?nosti. Je to boles?, ktorú aj my dobre poznáme, ke? sa do na?ich najdrah?ích vz?ahov vkradne tieň zrady.
A predsa je spôsob, akým Je?i? hovorí o tom, ?o sa má sta?, prekvapivý. Nezvy?uje hlas, neukazuje prstom, nevysloví Judá?ovo meno. Hovorí tak, aby sa ka?dý mohol sám zamyslie?. A presne to sa aj deje. Sv. Marek nám hovorí: ?Zosmutneli a za?ali sa ho jeden po druhom vypytova?: ?Azda ja?‘“ (Mk 14, 19).
Drahí priatelia, táto otázka – ?Azda ja?“ – patrí k tým najúprimnej?ím, ktoré si mô?eme polo?i?. Nie je to otázka nevinného, ale u?eníka, ktorý si uvedomuje svoju krehkos?. Nie je to výkrik vinníka, ale ?epot toho, kto chce milova?, a predsa vie, ?e mô?e zrani?. Práve v tomto vedomí sa za?ína cesta spásy.
Je?i? neusved?uje, aby poni?oval. Hovorí pravdu, lebo chce zachráni?. A aby sme boli zachránení, musíme pocíti?: pocíti?, ?e sme do toho zapojení, pocíti?, ?e sme milovaní napriek v?etkému, pocíti?, ?e zlo je reálne, ale nemá posledné slovo. Len ten, kto poznal pravdu hlbokej lásky, doká?e prija? aj ranu zrady.
Reakciou u?eníkov nie je hnev, ale smútok. Nepohor?ia sa, ale zarmútia sa. Je to boles?, ktorá sa rodí z reálnej mo?nosti by? zapojený. A práve tento smútok, ak ho prijmeme úprimne, sa mô?e sta? miestom obrátenia. Evanjelium nás neu?í zlo popiera?, ale ho rozpozna? ako bolestnú príle?itos? znovuzrodenia.
Je?i? potom pridáva vetu, ktorá nás znepokojuje a núti premý??a?: ?Ale beda tomu ?loveku, ktorý zradí Syna ?loveka! Pre toho ?loveka by bolo lep?ie, keby sa nebol narodil.“ (Mk 14, 21). Sú to tvrdé slová, to ur?ite, no treba ich správne pochopi?: nejde o kliatbu, ale skôr o výkrik bolesti. V gré?tine to ?beda“ znie ako nárek, ako zvolanie: ?ach“, úprimný a hlboký povzdych súcitu.
My sme zvyknutí posudzova?. Boh v?ak prijíma utrpenie. Ke? vidí zlo, nepomstí sa, ale zarmúti sa. A to ?lep?ie, keby sa nebol narodil“ nie je vopred vyrieknutý trest, ale pravda, ktorú mô?e ka?dý z nás rozpozna?: ak zaprieme lásku, ktorá nás stvorila, ak sa zradou staneme nevernými sebe samým, vtedy naozaj stratíme zmysel svojho príchodu na svet a sami sa vylú?ime zo spásy.
A predsa práve tam, v tom najtemnej?om bode, sa svetlo nezhasína. Naopak, za?ína ?iari?. Lebo ak si priznáme svoju hranicu, ak sa necháme dotknú? Kristovou boles?ou, mô?eme sa znovu narodi?. Viera nás nezbavuje mo?nosti zhre?i?, ale v?dy nám ponúka cestu von: cestu milosrdenstva.
Je?i? sa nepohor?uje nad na?ou krehkos?ou. Dobre vie, ?e nijaké priate?stvo nie je imúnne vo?i riziku zrady. Ale Je?i? na?alej dôveruje. Stále si sadá k stolu so svojimi. Neodmieta láma? chlieb ani tomu, kto ho zradí. Toto je tichá sila Boha: nikdy neopú??a stôl lásky, ani ke? vie, ?e zostane opustený.
Drahí bratia a sestry, aj my si dnes mô?eme úprimne polo?i? otázku: ?Azda ja?“ Nie preto, aby sme sa cítili obvinení, ale aby sme vo svojom srdci otvorili priestor pravde. Spása sa za?ína tu: uvedomením si, ?e práve my by sme mohli zlomi? dôveru v Boha, ale ?e sme to aj my, kto ju mô?e znovu prija?, chráni? a obnovi?.
V kone?nom dôsledku toto je nádej: vedomie, ?e aj ke? my mô?eme zlyha?, Boh nikdy nesklame. Aj ke? mô?eme zradi?, on nás neprestáva milova?. A ak sa necháme zasiahnu? touto láskou – pokornou, zranenou, no v?dy vernou –, vtedy sa mô?eme skuto?ne znovu narodi?. A za?a? ?i? u? nie ako zradcovia, ale ako deti, ktoré sú v?dy milované.
Svätý Otec sa prihovoril veriacim na námestí pred Aulou Pavla VI.
?akujem vám ve?mi pekne za va?u trpezlivos?! Potlesk pre vás v?etkých!
?akujem vám v?etkým! Aj tu, na slnku, kde je tak horúco – ale vy ste na to zvyknutí. Pozdravujem tie? vás …
Nech Boh ?ehná vás v?etkých! Nech si vás v?dy dr?í vo svojich rukách a nech vám stále dáva tú milos?, aby ste vedeli spozna?, ?e Boh je milosrdný.
Po?ehnanie v?emohúceho Boha, Otca i Syna i Ducha Svätého, nech zostúpi na vás dnes i v?dy.
Pozdrav pápe?a Leva XIV. v Bazilike sv. Petra
Dobrý deň v?etkým!
Ak ste po?úvali katechézu, po?uli ste slová, ?e Je?i? nás nikdy neopustí a ?e nás v?dy pozýva k obráteniu; pozýva nás h?ada? cestu, ktorá nás vedie k nemu, k Bohu Otcovi. Chceme teda pre?i? tento okamih – aj ako pozdrav – v radosti, ?e sa mô?eme stretnú? a obnovi? svoju vieru tu, priamo pri nohách svätého Petra, a o?ivi? tento duchovný postoj nádeje, taký dôle?itý po?as tohto Jubilejného roka.
Nech vás v?etkých sprevádza Boh a nech je v?dy zdrojom svetla a milosti. Je?i?, ktorý nás nikdy neopustí, bude stále s nami, ak budú na?e srdcia otvorené a ak budeme pripravení ?i? vo viere a jednote.
Nech vás v?etkých ?ehná Boh. Prajem vám ??astnú cestu. Nech vás Pánova milos? sprevádza a naplní vo va?ich srdciach tú?bu, ktorú v?etci zdie?ame – ?i? skuto?né obrátenie, krá?a? v jednote Cirkvi, obnovova? svoju vieru a by? autentickými svedkami Je?i?a Krista a jeho evanjelia po celom svete.
Bratia a sestry, Pán nech je s vami. Nech vás v?emohúci Boh ?ehná a v?dy nás sprevádza.
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
V?etkým vám prajem v?etko dobré. Boh vás ?ehnaj.
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
