杏MAP导航

?ítanie: Mk 5, 33 – 36

?ena, celá vystra?ená a trasúca sa, vedomá si toho, ?o sa s ňou stalo, pristúpila, padla pred ním a povedala mu celú pravdu. On jej povedal: ?Dcéra, tvoja viera ?a uzdravila. Cho? v pokoji a bu? uzdravená zo svojho neduhu!“

E?te hovoril, ke? pri?li z domu predstaveného synagógy a vraveli: ?Tvoja dcéra umrela. Na?o e?te unúva? U?ite?a?“ Ale Je?i?, ke? zapo?ul, ?o hovorili, povedal predstavenému synagógy: ?Neboj sa, len ver!“

Cyklus katechéz – Jubileum 2025

Je?i? Kristus, na?a nádej

II. Je?i?ov ?ivot. Podobenstvá

11. ?ena trpiaca na krvotok a Jairova dcéra

?Neboj sa, len ver!“ (Mk 5, 36)

Streda 25. júna 2025

Drahí bratia a sestry,

aj dnes sa zamý??ame nad Je?i?ovými uzdraveniami ako znakmi nádeje. V ňom je sila, ktorú mô?eme zakúsi? aj my, ke? vstúpime do vz?ahu s jeho osobou. 

Jednou z najroz?írenej?ích ?chorôb“ na?ej doby je únava zo ?ivota: realita sa nám zdá príli? zlo?itá, ?a?ivá, ?a?ko zvládnute?ná. A tak sa akoby vypneme, uzatvoríme do seba v nádeji, ?e ke? sa prebudíme, v?etko bude iné. No realite musíme ?eli? – a spolu s Je?i?om to mô?eme zvládnu?. Niekedy sa navy?e cítime zviazaní súdom tých, ktorí si nárokujú právo dáva? druhým nálepky.

Zdá sa mi, ?e tieto situácie nachádzajú svoj obraz v jednom úryvku Evanjelia pod?a Marka, kde sa prelínajú dva príbehy: príbeh dvanás?ro?ného diev?a?a, ktoré vá?ne ochorelo a zomiera, a príbeh ?eny, ktorá u? dvanás? rokov trpí krvotokom a prichádza k Je?i?ovi, aby sa uzdravila (porov. Mk 5, 21 – 43).

Okrem týchto dvoch ?enských postáv evanjelista spomína aj otca diev?a?a. Nezostáva doma, aby sa len s?a?oval na dcérinu chorobu, ale vychádza a h?adá pomoc. Hoci je predstaveným synagógy, nepresadzuje sa na základe svojej spolo?enskej pozície. Vie ?aka? bez netrpezlivosti. A ke? mu oznámia, ?e jeho dcéra zomrela a ?e u? nemá zmysel unúva? Majstra, na?alej verí a dúfa.

  (@Vatican Media)

Jeho rozhovor s Je?i?om je preru?ený ?enou trpiacou na krvotok, ktorá sa doká?e priblí?i? k Je?i?ovi a dotknú? sa jeho odevu (v. 27). Táto ?ena mala odvahu urobi? rozhodnutie, ktoré jej zmenilo ?ivot: v?etci jej dovtedy hovorili, aby zostala bokom, aby sa neukazovala. Bola odsúdená na ?ivot v ústraní a izolácii. Aj my niekedy trpíme pod súdom druhých, ktorí nám nasadia ?odev“, ktorý nie je ná?. A tak trpíme a nevieme sa z toho dosta?.

Táto ?ena sa vydáva na cestu spásy vo chvíli, ke? v nej vyklí?i viera, ?e Je?i? ju mô?e uzdravi?: vtedy nachádza silu vyjs? a h?ada? ho. Tú?i aspoň dotknú? sa jeho rúcha.

Okolo Je?i?a bol ve?ký dav ?udí – mnohí sa ho dotýkali, ale ni? sa im nestalo. Ke? sa ho v?ak dotkne táto ?ena, je uzdravená. Kde je rozdiel? Svätý Augustín tento moment komentuje slovami – akoby hovoril v mene Je?i?a: ?Zástup ma tla?í, ale viera sa ma dotýka.“ (Re? 243, 2, 2). Tak to je: zaka?dým, ke? urobíme skutok viery obrátený k Je?i?ovi, vzniká kontakt s ním a okam?ite z neho vychádza milos?. Niekedy si to ani neuvedomujeme, no Bo?ia milos? nás v tichosti a reálne zasahuje a zvnútra pomaly premieňa ná? ?ivot.

  (@Vatican Media)

Mo?no aj dnes sa mnohí pribli?ujú k Je?i?ovi povrchne, bez skuto?nej viery v jeho moc. Prechádzame sa po dla?be na?ich kostolov, ale na?e srdce je mo?no úplne inde! Táto ?ena – tichá a anonymná – prekonáva svoj strach a dotýka sa Je?i?ovho srdca svojimi rukami, ktoré boli kvôli chorobe pova?ované za ne?isté. A hne? pocíti uzdravenie. Je?i? jej hovorí: ?Dcéra, tvoja viera ?a uzdravila. Cho? v pokoji.“ (Mk 5, 34)

Medzitým otcovi oznámia, ?e jeho dcéra zomrela. Je?i? mu hovorí: ?Neboj sa, len ver!“ (v. 36). Potom prichádza do jeho domu. Ke? vidí pla? a krik, povie: ?Diev?a nezomrelo, iba spí.“ (v. 39) Potom vstúpi do izby, kde diev?a le?alo, chytí ju za ruku a povie: ?Talita kum“, ?i?e: ?Diev?a, hovorím ti, vstaň!“ Diev?a sa postaví a za?ne chodi? (porov. v. 41 – 42). Tento Je?i?ov skutok nám ukazuje, ?e On nielen?e uzdravuje z choroby, ale prebúdza aj z m?tvych. Pre Boha, ktorý je ve?ný ?ivot, je telesná smr? ako spánok. Skuto?nou smr?ou je smr? du?e – a tej sa máme bá?!

  (@Vatican Media)

Na záver e?te jeden detail: Je?i? po vzkriesení diev?a?a povie rodi?om, aby jej dali jes? (porov. v. 43). Je to ve?mi konkrétny znak Je?i?ovej blízkosti k na?ej ?udskosti. No mô?eme ho chápa? aj hlb?ie a pýta? sa: Ke? sú na?i mladí v kríze a potrebujú duchovnú vý?ivu, vieme im ju da?? A ako to mô?eme dokáza?, ak sa sami ne?ivíme evanjeliom?

Drahí bratia a sestry, v ?ivote sú chvíle sklamania, znechutenia a aj stretnutia so smr?ou. U?me sa od tej ?eny, od toho otca: cho?me za Je?i?om – On nás mô?e uzdravi?, mô?e nás znovuzrodi?. Je?i? je na?a nádej!

Preklad Martin Jarábek