杏MAP导航

Cyklus katechéz – Jubileum 2025

Je?i? Kristus, na?a nádej

II. ?ivot Je?i?a. Podobenstvá

10. Uzdravenie ochrnutého ?Je?i? ho videl le?a? a vedel, ?e je u? dlho chorý. Povedal mu: Chce? ozdravie??“ (Jn 5, 6)

?ítanie: Jn 5, 2 – 9

V Jeruzaleme je pri Ov?ej bráne rybník, hebrejsky zvaný Betsata, s piatimi st?poradiami. V nich le?alo mno?stvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých. Bol tam aj ?lovek, ktorý bol chorý u? tridsa?osem rokov. Ke? ho Je?i? videl le?a? a vedel, ?e je u? dlho chorý, povedal mu: ?Chce? ozdravie??“ Chorý mu odpovedal: ?Pane, nemám nikoho, kto by ma spustil do rybníka, ke? sa voda rozvíri. Kým sa tam dostanem, iný zostúpi predo mnou.“ Je?i? mu povedal: ?Vstaň, vezmi si lô?ko a cho?!“ A ten ?lovek hne? ozdravel, vzal si lô?ko a chodil. 

Drahí bratia a sestry,

pokra?ujeme v kontemplácii Je?i?a, ktorý uzdravuje. Dnes vás chcem osobitne pozva? zamyslie? sa nad situáciami, v ktorých sa cítime ?zaseknutí“ a uviaznutí v slepej uli?ke. Neraz sa nám zdá, ?e je zbyto?né ?alej dúfa?, rezignujeme a u? nemáme chu? bojova?. Evanjeliá túto situáciu opisujú obrazom ochrnutia. Preto sa dnes chcem pristavi? pri príbehu uzdravenia ochrnutého, ktorý sa nachádza v piatej kapitole evanjelia sv. Jána (Jn 5, 1 – 9).

Je?i? prichádza do Jeruzalema na ?idovský sviatok. Nejde hne? do chrámu, zastaví sa pri bráne, kde sa pravdepodobne umývali ovce ur?ené na obetu. Pri tejto bráne sa zdr?ovalo aj mnoho chorých, ktorí – na rozdiel od obetných zvierat – nemali do chrámu prístup, preto?e boli pova?ovaní za ne?istých! A práve Je?i? ide za nimi do ich bolesti. Títo ?udia dúfali v zázrak, ktorý by mohol zmeni? ich osud: pri bráne sa toti? nachádzal rybník, ktorého voda bola pova?ovaná za lie?ivú – v istých chví?ach sa rozvírila a pod?a vtedaj?ej viery bol uzdravený ten, kto sa do nej ponoril ako prvý.

Vznikala tak akási ?vojna medzi chudobnými“: mô?eme si predstavi? smutnú scénu, ako sa títo chorí namáhavo vliekli k rybníku. Volal sa Betsata, ?o znamená ?dom milosrdenstva“ – mô?e to by? obraz Cirkvi, kde sa zhroma??ujú chorí a chudobní a kde prichádza Pán, aby uzdravil a daroval nádej.

Je?i? sa obracia konkrétne na jedného ?loveka, ktorý bol ochrnutý celých tridsa?osem rokov. U? rezignoval, preto?e sa mu nikdy nepodarí dosta? do rybníka, ke? sa voda rozvíri (v. 7). ?asto nás toti? paralyzuje práve sklamanie. Cítime sa znechutení a hrozí nám, ?e upadneme do duchovnej ?ahostajnosti.

  (@Vatican Media)

Je?i? tomuto mu?ovi kladie otázku, ktorá sa mô?e zda? zbyto?ná: ?Chce? ozdravie??“ (v. 6) No táto otázka je nevyhnutná, preto?e ak sme roky zablokovaní, mô?e sa sta?, ?e v nás vyhasne aj tú?ba po uzdravení. Niekedy uprednostňujeme zotrvanie v postavení chorého, aby sa o nás museli stara? iní. Mô?e to by? aj výhovorka, aby sme sa nemuseli rozhodnú?, ?o urobi? so svojím ?ivotom. Je?i? v?ak tohto ?loveka vedie k jeho najhlb?ej a najpravdivej?ej tú?be.

Ochrnutý mu? odpovedá Je?i?ovi ob?írnej?ie, ?ím odha?uje svoj poh?ad na ?ivot. Najprv povie, ?e nemá nikoho, kto by ho spustil do rybníka – ?i?e vina nie je na ňom, ale na iných, ktorí sa oňho nestarajú. Tento postoj sa stáva výhovorkou, ako sa vyhnú? zodpovednosti. Ale je naozaj pravda, ?e nemal nikoho, kto by mu pomohol? Tu prichádza in?pirujúce slovo svätého Augustína: ?Áno, aby bol uzdravený, nevyhnutne potreboval ?loveka – ale ?loveka, ktorý je zároveň Bohom. […] A tak pri?iel ten, ktorého bolo treba: pre?o e?te odklada? uzdravenie?“[1]

Ochrnutý ?alej dodáva, ?e v?dy, ke? sa chce ponori? do vody, niekto ho predbehne. Tento mu? vyjadruje fatalistický poh?ad na ?ivot. Myslíme si, ?e veci sa nám dejú preto, ?e nemáme ??astie, ?e osud je proti nám. Tento ?lovek je znechutený. Cíti sa porazený v zápase o ?ivot.

  (@Vatican Media)

Je?i? mu v?ak pomáha objavi?, ?e aj on má svoj ?ivot vo vlastných rukách. Pozýva ho, aby vstal, aby sa zdvihol zo svojej dlhodobej situácie, a aby si vzal svoje lô?ko (v. 8). To lô?ko netreba zanecha? ani zahodi?: je znakom jeho minulosti choroby, je to jeho príbeh. Doteraz ho minulos? dr?ala pripútaného, nútila ho le?a? ako m?tveho. Teraz je to on, kto si mô?e vzia? to lô?ko a nies? ho, kam chce – mô?e sa rozhodnú?, ?o urobí so svojím príbehom! Znamená to vykro?i? a prevzia? zodpovednos? za výber cesty, po ktorej pôjde. A to v?etko v?aka Je?i?ovi!

Drahí bratia a sestry, prosme Pána o milos? pochopi?, kde sa ná? ?ivot zablokoval. Skúsme da? hlas na?ej tú?be po uzdravení. A modlime sa za v?etkých, ktorí sa cítia paralyzovaní, ktorí nevidia východisko. Prosme o milos? vráti? sa do Kristovho Srdca, ktoré je pravým domom milosrdenstva!

Preklad Martin Jarábek

[1] Homília 17, 7.