杏MAP导航

GENERÁLNA AUDIENCIA
(streda, 20. augusta 2025)

KATECHÉZA

CYKLUS KATECHÉZ – JUBILEUM 2025
JE?I? KRISTUS NA?A NÁDEJ
III. Ve?ká noc Je?i?a

3. Odpustenie. ?Miloval ich do krajnosti“ (Jn 13, 2)

?ítanie: Jn 13, 1-5
Pred ve?kono?nými sviatkami Je?i?, vediac, ?e nadi?la jeho hodina prejs? z tohto sveta k Otcovi, ke? miloval svojich, ?o boli na svete, miloval ich do krajnosti. Pri ve?eri, ke? diabol u? vlo?il do srdca Judá?ovi, synovi ?imona I?kariotského, úmysel zradi? ho, Je?i?, vedomý si toho, ?e mu Otec dal v?etko do rúk a ?e od Boha vy?iel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zlo?il si odev, vzal zásteru a opásal sa ňou. Potom nalial vodu do umývadla a za?al u?eníkom umýva? nohy a utiera? zásterou, ktorou bol opásaný.

Drahí bratia a sestry,

dnes sa zastavíme pri jednom z najohromujúcej?ích a najjasnej?ích gest evanjelia: pri okamihu, ke? Je?i? po?as poslednej ve?ere podáva sústo tomu, ktorý sa ho chystá zradi?. Nie je to len gesto zdie?ania, je to ove?a viac: je to posledný pokus lásky nevzda? sa.

Svätý Ján so svojou hlbokou duchovnou citlivos?ou opisuje túto chví?u takto: ?Po?as ve?ere, ke? diabol u? vlo?il do srdca Judá?ovi, synovi ?imona I?kariotského, úmysel zradi? ho […] Je?i?, vediac, ?e nadi?la jeho hodina […] miloval ich do krajnosti“ (Jn 13, 1-2). Milova? do krajnosti – to je k?ú? k pochopeniu Kristovho srdca. Láska, ktorá sa nezastaví pred odmietnutím, sklamaním, ba ani pred nev?akom.

Je?i? pozná svoju hodinu, ale nepodlieha jej: prijíma ju. On je ten, kto rozpoznáva okamih, ke? jeho láska musí prejs? cez najbolestnej?iu ranu – zradu. A namiesto toho, aby sa stiahol, obvinil alebo bránil… pokra?uje v láske: umýva nohy, namá?a chlieb a podáva ho.

?Je to ten, komu namo?ím sústo a podám mu ho“ (Jn 13, 26). Týmto jednoduchým a pokorným gestom Je?i? posúva svoju lásku e?te ?alej. Nie preto, ?e by nevedel, ?o sa deje, ale práve preto, ?e to vidí jasne. Pochopil, ?e slobodu druhého, aj ke? zablúdi v zle, mô?e e?te zasiahnu? svetlo mierneho gesta. Lebo vie, ?e skuto?né odpustenie ne?aká na ?útos?, ale ponúka sa ako prvé, ako bezplatný dar, e?te predtým, ne? je prijaté.

  (@Vatican Media)

Judá?, ?ia?, nechápe. Po súste – hovorí evanjelium – ?Satan vo?iel do neho“ (v. 27). Tento okamih nás zasiahne: akoby sa zlo, ktoré bolo dovtedy skryté, prejavilo práve po tom, ?o láska ukázala svoju bezbrannú tvár. A práve preto, bratia a sestry, to sústo je na?ou spásou: lebo nám hovorí, ?e Boh robí v?etko – naozaj v?etko –, aby nás dosiahol, aj v hodine, ke? ho my odmietame.

Tu sa odpustenie odha?uje v celej svojej sile a ukazuje konkrétnu tvár nádeje. Nie je to zabudnutie ani slabos?. Je to schopnos? necha? druhého slobodného, hoci ho milujeme do krajnosti. Je?i?ova láska nepopiera pravdu bolesti, ale nedovolí, aby zlo malo posledné slovo. Toto je tajomstvo, ktoré Je?i? uskuto?ňuje pre nás a na ktorom sa aj my máme niekedy podie?a?.

Ko?ko vz?ahov sa rozpadá, ko?ko príbehov sa komplikuje, ko?ko nevypovedaných slov zostáva visie? vo vzduchu. A predsa evanjelium ukazuje, ?e v?dy existuje spôsob, ako pokra?ova? v láske, aj ke? sa zdá, ?e v?etko je nenávratne stratené. Odpusti? neznamená poprie? zlo, ale zabráni? mu, aby plodilo ?al?ie zlo. Nie je to tvrdenie, ?e sa ni? nestalo, ale urobi? v?etko preto, aby o budúcnosti nerozhodoval hnev.

  (@Vatican Media)

Ke? Judá? odchádza z miestnosti, ?bola noc“ (v. 30). Ale hne? nato Je?i? hovorí: ?Teraz je oslávený Syn ?loveka“ (v. 31). Noc je stále tam, ale svetlo u? za?alo svieti?. A svieti preto, ?e Kristus zostáva verný do krajnosti, a tak je jeho láska silnej?ia ne? nenávis?.

Drahí bratia a sestry, aj my pre?ívame bolestné a ?a?ké noci. Noci du?e, noci sklamania, noci, v ktorých nás niekto zranil alebo zradil. V tých chví?ach je poku?ením uzavrie? sa, chráni? sa, vráti? úder. Ale Pán nám ukazuje skuto?nú nádej, ?e v?dy existuje iná cesta. U?í nás, ?e aj tomu, kto sa od nás odvracia, mô?eme poda? sústo. ?e mô?eme odpoveda? ml?aním dôvery. A ?e mô?eme krá?a? ?alej s dôstojnos?ou, bez toho, aby sme sa vzdali lásky.

Prosme dnes o milos?, aby sme vedieli odpú??a?, aj ke? sa necítime pochopení, aj ke? sa cítime opustení. Lebo práve v tých chví?ach mô?e láska dosiahnu? svoj vrchol. Ako nás u?í Je?i?, milova? znamená necha? druhého slobodného – aj aby zradil – a nikdy nepresta? veri?, ?e aj táto sloboda, zranená a zblúdená, mô?e by? vytrhnutá zo l?i temnôt a navrátená k svetlu dobra.

  (@Vatican Media)

Ke? svetlo odpustenia prenikne cez najhlb?ie praskliny srdca, chápeme, ?e nikdy nie je zbyto?né. Aj ke? ho druhý neprijme, aj ke? sa zdá márne, odpustenie oslobodzuje toho, kto ho dáva: uvo?ňuje z hnevu, vracia pokoj a znovu nás dáva nám samým.

Je?i? prostým gestom podaného chleba ukazuje, ?e ka?dá zrada sa mô?e sta? príle?itos?ou na spásu, ak je prijatá ako priestor pre vä??iu lásku. Nepodlieha zlu, ale ví?azí nad ním dobrom, ?ím mu bráni uhasi? to, ?o je v nás najpravdivej?ie: schopnos? milova?.

Preklad Martin Jarábek