MAP

Generálna audiencia 13. augusta 2025 Generálna audiencia 13. augusta 2025  (@Vatican Media)

Katechéza: Boh nás neprestáva milovať, aj keď vie, že ho môžeme zradiť

V stredu 13. augusta počas generálnej audiencie v Aule Pavla VI. pápež Lev XIV. vo svojej katechéze uvažoval nad evanjeliovým úryvkom, v ktorom Ježiš pri poslednej večeri oznámil, že jeden z Dvanástich ho zradí. Pozval veriacich, aby si s úprimnosťou položili otázku „Azda ja?“ a otvorili svoje srdce pravde, ktorá vedie k obráteniu, odpusteniu a obnoveniu dôvery v Boha.

Úvodom ku katechéze bol úryvok v Markovho evanjelia (14,17-21):

„Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 1818A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou.“ 19Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ 20On im odpovedal: „Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise. 21Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“

Cyklus katechéz – Jubileum 2025
Ježiš Kristus naša nádej
III. Ježišova Pascha

(Streda, 13. augusta 2025)

Drahí bratia a sestry,

pokračujeme na našej ceste v škole evanjelia, kráčajúc v stopách Ježiša počas posledných dní jeho života. Dnes sa zastavíme pri dôvernej, dramatickej, ale aj hlboko pravdivej scéne: pri chvíli, keď Ježiš počas veľkonočnej večere odhalí, že jeden z Dvanástich ho ide zradiť: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás, čo je so mnou, ma zradí“ (Mk 14, 18).

Sú to silné slová. Ježiš ich nevyslovuje, aby odsúdil, ale aby ukázal, že láska, keď je pravá, sa nezaobíde bez pravdy. Horná sieň, kde pred chvíľou všetko starostlivo pripravili, sa zrazu naplní tichou bolesťou plnou otázok, podozrení a zraniteľnosti. Je to bolesť, ktorú aj my dobre poznáme, keď sa do našich najdrahších vzťahov vkradne tieň zrady.

A predsa je spôsob, akým Ježiš hovorí o tom, čo sa má stať, prekvapivý. Nezvyšuje hlas, neukazuje prstom, nevysloví Judášovo meno. Hovorí tak, aby sa každý mohol sám zamyslieť. A presne to sa aj deje. Sv. Marek nám hovorí: „Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: ‚Azda ja?‘“ (Mk 14, 19).

  (@Vatican Media)

Drahí priatelia, táto otázka – „Azda ja?“ – patrí k tým najúprimnejším, ktoré si môžeme položiť. Nie je to otázka nevinného, ale učeníka, ktorý si uvedomuje svoju krehkosť. Nie je to výkrik vinníka, ale šepot toho, kto chce milovať, a predsa vie, že môže zraniť. Práve v tomto vedomí sa začína cesta spásy.

Ježiš neusvedčuje, aby ponižoval. Hovorí pravdu, lebo chce zachrániť. A aby sme boli zachránení, musíme pocítiť: pocítiť, že sme do toho zapojení, pocítiť, že sme milovaní napriek všetkému, pocítiť, že zlo je reálne, ale nemá posledné slovo. Len ten, kto poznal pravdu hlbokej lásky, dokáže prijať aj ranu zrady.

Reakciou učeníkov nie je hnev, ale smútok. Nepohoršia sa, ale zarmútia sa. Je to bolesť, ktorá sa rodí z reálnej možnosti byť zapojený. A práve tento smútok, ak ho prijmeme úprimne, sa môže stať miestom obrátenia. Evanjelium nás neučí zlo popierať, ale ho rozpoznať ako bolestnú príležitosť znovuzrodenia.

  (@Vatican Media)

Ježiš potom pridáva vetu, ktorá nás znepokojuje a núti premýšľať: „Ale beda tomu človeku, ktorý zradí Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ (Mk 14, 21). Sú to tvrdé slová, to určite, no treba ich správne pochopiť: nejde o kliatbu, ale skôr o výkrik bolesti. V gréčtine to „beda“ znie ako nárek, ako zvolanie: „ach“, úprimný a hlboký povzdych súcitu.

My sme zvyknutí posudzovať. Boh však prijíma utrpenie. Keď vidí zlo, nepomstí sa, ale zarmúti sa. A to „lepšie, keby sa nebol narodil“ nie je vopred vyrieknutý trest, ale pravda, ktorú môže každý z nás rozpoznať: ak zaprieme lásku, ktorá nás stvorila, ak sa zradou staneme nevernými sebe samým, vtedy naozaj stratíme zmysel svojho príchodu na svet a sami sa vylúčime zo spásy.

  (@VATICAN MEDIA)

A predsa práve tam, v tom najtemnejšom bode, sa svetlo nezhasína. Naopak, začína žiariť. Lebo ak si priznáme svoju hranicu, ak sa necháme dotknúť Kristovou bolesťou, môžeme sa znovu narodiť. Viera nás nezbavuje možnosti zhrešiť, ale vždy nám ponúka cestu von: cestu milosrdenstva.

Ježiš sa nepohoršuje nad našou krehkosťou. Dobre vie, že nijaké priateľstvo nie je imúnne voči riziku zrady. Ale Ježiš naďalej dôveruje. Stále si sadá k stolu so svojimi. Neodmieta lámať chlieb ani tomu, kto ho zradí. Toto je tichá sila Boha: nikdy neopúšťa stôl lásky, ani keď vie, že zostane opustený.

Drahí bratia a sestry, aj my si dnes môžeme úprimne položiť otázku: „Azda ja?“ Nie preto, aby sme sa cítili obvinení, ale aby sme vo svojom srdci otvorili priestor pravde. Spása sa začína tu: uvedomením si, že práve my by sme mohli zlomiť dôveru v Boha, ale že sme to aj my, kto ju môže znovu prijať, chrániť a obnoviť.

V konečnom dôsledku toto je nádej: vedomie, že aj keď my môžeme zlyhať, Boh nikdy nesklame. Aj keď môžeme zradiť, on nás neprestáva milovať. A ak sa necháme zasiahnuť touto láskou – pokornou, zranenou, no vždy vernou –, vtedy sa môžeme skutočne znovu narodiť. A začať žiť už nie ako zradcovia, ale ako deti, ktoré sú vždy milované.

  (@Vatican Media)

Svätý Otec sa prihovoril veriacim na námestí pred Aulou Pavla VI.

Ďakujem vám veľmi pekne za vašu trpezlivosť! Potlesk pre vás všetkých!
Ďakujem vám všetkým! Aj tu, na slnku, kde je tak horúco – ale vy ste na to zvyknutí. Pozdravujem tiež vás …

Nech Boh žehná vás všetkých! Nech si vás vždy drží vo svojich rukách a nech vám stále dáva tú milosť, aby ste vedeli spoznať, že Boh je milosrdný.

Požehnanie všemohúceho Boha, Otca i Syna i Ducha Svätého, nech zostúpi na vás dnes i vždy.

  (@Vatican Media)

Pozdrav pápeža Leva XIV. v Bazilike sv. Petra

Dobrý deň všetkým!

Ak ste počúvali katechézu, počuli ste slová, že Ježiš nás nikdy neopustí a že nás vždy pozýva k obráteniu; pozýva nás hľadať cestu, ktorá nás vedie k nemu, k Bohu Otcovi. Chceme teda prežiť tento okamih – aj ako pozdrav – v radosti, že sa môžeme stretnúť a obnoviť svoju vieru tu, priamo pri nohách svätého Petra, a oživiť tento duchovný postoj nádeje, taký dôležitý počas tohto Jubilejného roka.

Nech vás všetkých sprevádza Boh a nech je vždy zdrojom svetla a milosti. Ježiš, ktorý nás nikdy neopustí, bude stále s nami, ak budú naše srdcia otvorené a ak budeme pripravení žiť vo viere a jednote.

Nech vás všetkých žehná Boh. Prajem vám šťastnú cestu. Nech vás Pánova milosť sprevádza a naplní vo vašich srdciach túžbu, ktorú všetci zdieľame – žiť skutočné obrátenie, kráčať v jednote Cirkvi, obnovovať svoju vieru a byť autentickými svedkami Ježiša Krista a jeho evanjelia po celom svete.

Bratia a sestry, Pán nech je s vami. Nech vás všemohúci Boh žehná a vždy nás sprevádza.
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Všetkým vám prajem všetko dobré. Boh vás žehnaj.

Preklad Martin Jarábek

 

 

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

13 augusta 2025, 11:06

Nedávne audiencie

Čítaj celé >