杏MAP导航

Po tom, ako pápe? Franti?ek v predchádzajúcich ?astiach svojho cyklu o zmysle a hodnote staroby poukázal na biblické postavy ako Moj?i?, Noe ?i Adam, v piatej ?asti sa sústredil na Simeona a Annu. Tento starec a starenka, ktorí v malom Je?i?kovi rozpoznali Mesiá?a, sú vzorom duchovnej vnímavosti a duchovnej vitality staroby, ktorá nezi?tne pomáha mladej generácii.

Slovami hymnu Veni Creator Spiritus ?Osvie? nás, ducha posilňuj“ (Accende lumen sensibus) Svätý Otec pripomenul, ?e je to práve Duch Svätý, ktorý dáva silu vnútorným zmyslom ?loveka, aj ke? jeho vonkaj?ie zmysly ochabujú. Duch Svätý toti? ?cibrí zmysly du?e napriek limitom a po?kodeniam zmyslov tela“. Pápe? pripomenul aj dramatické vyjadrenie sv. Augustína o k?ú?ovom význame duchovnej vnímavosti: ?Mám strach, ?e Pán pôjde okolo, a ja si ho nev?imnem“.

?lovek si neuvedomuje, ?e je pod narkózou

Dnes viac ne? kedyko?vek 

?potrebujeme starobu obdarenú ?ivými duchovnými zmyslami a schopnú rozpozna? Bo?ie znamenia“ a spozna? Je?i?a. Smutným príznakom na?ej doby je toti? duchovné znecitlivenie, upozornil pápe? Franti?ek: ?Anestézia duchovných zmyslov pri vybudenosti a závrate telesných zmyslov je roz?íreným syndrómom v spolo?nosti, ktorá si pestuje ilúziu ve?nej mladosti, a jej najnebezpe?nej?ou ?rtou je, ?e je vä??inou nevedomá. ?lovek si neuvedomuje, ?e je pod narkózou.“  

Ako Svätý Otec vysvetlil, duchovná vnímavos? neznamená len ma? na pamäti Boha alebo nábo?enstvo: ?Necitlivos? duchovných zmyslov sa týka súcitu a ?útosti, hanby a vý?itiek, vernosti a oddanosti, nehy a cti, vlastnej zodpovednosti a ?ia?u nad druhými.“ Pápe? Franti?ek v tejto súvislosti varoval, ?e stratou duchovnej vnímavosti sa rétorika inklúzie slab?ích stáva len ?rituálnou formulkou“ politickej korektnosti, bez skuto?nej nápravy medzi?udských vz?ahov a rastu ?kultúry sociálnej citlivosti“.

Práve tu sa ukazuje sila príkladu Simeona a Anny ako tých, ktorí svojím svedectvom duchovnej vnímavosti nezi?tne pomáhajú ?al?ej generácii. Preto je pod?a pápe?a ve?mi dôle?itý kontakt mladých ?udí so seniormi: ?Je ve?mi dôle?ité sa s nimi rozpráva?, aby sa dialo toto odovzdávanie civilizácie, toto odovzdávanie zrelosti medzi mladými a starými. Takto sa na?a civilizácia posúva vpred zrelým spôsobom.“

Svätý Otec pozdravil ukrajinské deti

V príhovoroch jednotlivým skupinám pútnikov Svätý Otec v Aule Pavla VI. zvlá?? pozdravil ukrajinské deti, ktoré v Taliansku prichýlili dobro?inné zdru?enia a ukrajinské ve?vyslanectvo pri Svätej stolici. Pri tejto príle?itosti opätovne povzbudil vytrva? v modlitbe za skon?enie vojny: ?Pri tomto pozdrave de?om opä? myslíme na obludnos? vojny a obnovujeme modlitby, aby sa zastavila táto barbarská krutos?, akou je vojna.“

Pozdrav Malte pred apo?tolskou cestou

Pri príle?itosti blí?iacej sa apo?tolskej cesty 

na Maltu sa Svätý Otec pri generálnej audiencii obrátil na jej obyvate?ov. Na dia?ku ich pozdravil a v?etkých po?iadal o modlitbu za apo?tolskú cestu, ktorú absolvuje v dňoch 2. a 3. apríla. Pápe? Franti?ek vyjadril aj svoju rados? spozna? Maltu, ktorá kedysi prijala sv. Pavla s neoby?ajnou ?udskos?ou:

?Drahí bratia a sestry, v sobotu a nede?u sa budem nachádza? na Malte. V tejto slne?nej krajine budem pútnikom v ??apajach apo?tola Pavla, ktorý tam bol prijatý s ve?kou ?udskos?ou po tom, ?o stroskotal na mori na ceste do Ríma.

Táto apo?tolská cesta bude teda príle?itos?ou ís? k prameňom ohlasovania evanjelia, spozna? osobne kres?anské spolo?enstvo so ?ivou históriou, ktorá siaha tisíce rokov do minulosti, stretnú? sa s obyvate?mi krajiny, ktorá le?í uprostred Stredozemného mora a na juhu európskeho kontinentu, dnes e?te viac zaanga?ovanej v prijímaní to?kých bratov a sestier, ktorí h?adajú úto?isko.

U? teraz vás v?etkých Mal?anov z celého srdca pozdravujem: dobrý deň! ?akujem v?etkým, ktorí sa vlo?ili do prípravy tejto náv?tevy, a prosím v?etkých, aby ma sprevádzali v modlitbe. ?akujem!“

Ako biblický úvod ku katechéze zaznel úryvok z Luká?ovho evanjelia:

«V Jeruzaleme ?il vtedy mu? menom Simeon, ?lovek spravodlivý a nábo?ný, ktorý o?akával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, ?e neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiá?a. Z vnuknutia Ducha pri?iel do chrámu. A ke? rodi?ia priná?ali die?a Je?i?a, aby splnili, ?o o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náru?ia a velebil Boha slovami: ?Teraz prepustí?, Pane, svojho slu?obníka v pokoji pod?a svojho slova, lebo moje o?i uvideli tvoju spásu“.» (Lk 2,25-30)

Vernos? Bo?iemu nav?tíveniu kvôli budúcej generácii

5. katechéza z cyklu ?O starobe“, Aula Pavla VI., 30. marca 2022

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Na na?ej ceste katechéz na tému staroby sa dnes pozrieme na ne?ný obraz vykreslený evanjelistom svätým Luká?om, ktorý zobrazuje dve postavy seniorov, Simeona a Annu. Ich zmyslom ?ivota pred odchodom z tohto sveta je o?akávanie Bo?ieho nav?tívenia. ?akali, ?e ich príde nav?tívi? Boh, teda Je?i?. Simeon z vnuknutia Ducha Svätého vie, ?e nezomrie skôr, ako uvidí Mesiá?a. Anna ka?dý deň nav?tevuje chrám a venuje sa tam slu?be. Obaja rozpoznávajú prítomnos? Pána v die?ati Je?i?ovi, ktorý ich dlhé ?akanie nap?ňa útechou a rozjasňuje im odchod zo ?ivota. Ide tu o scénu stretnutia s Je?i?om a o rozlú?ku.

?o sa mô?eme nau?i? od týchto dvoch postáv star?ích ?udí plných duchovnej vitality?

Predov?etkým sa dozvedáme, ?e vernos? ?akania cibrí zmysly. Ve? ako vieme, Duch Svätý robí práve to: osvecuje zmysly. V starobylom hymne Veni Creator Spiritus, s ktorým aj dnes vzývame Ducha Svätého, hovoríme: «Accende lumen sensibus», osvie? nás, ducha posilňuj. Duch je toho schopný: cibrí zmysly du?e napriek limitom a po?kodeniam zmyslov tela. Staroba tým ?i iným spôsobom oslabuje citlivos? tela: ?lovek menej vidí, menej po?uje... Predsa v?ak, staroba, ktorá sa vycvi?ila v o?akávaní náv?tevy Boha, nepreme?ká jeho príchod. Naopak, bude e?te pripravenej?ia ho zachyti?, bude ma? viac vnímavosti na prijatie Pána, ke? bude prechádza? okolo.

Nezabúdajme, ?e kres?anským postojom je 

by? pozorným na Pánove náv?tevy, preto?e Pán prechádza na?ím ?ivotom prostredníctvom in?pirácií, s pozvaním by? lep?ími. A svätý Augustín hovorieval: ?Bojím sa Boha, ke? ide okolo“ – ?Ako to, bojí? sa?“ – ?Áno, bojím sa, ?e si to nev?imnem a nechám to prejs?.“ Duch Svätý je ten, kto pripravuje na?e zmysly, aby sme pochopili, kedy nás Pán nav?tevuje, ako to urobil so Simeonom a Annou.

Dnes to potrebujeme viac ne? kedyko?vek predtým: potrebujeme starobu obdarenú ?ivými duchovnými zmyslami a schopnú rozpozna? Bo?ie znamenia, ba dokonca to Bo?ie Znamenie, ktorým je Je?i?. Je to znamenie, ktoré nás stavia do krízy, a to v?dy: Je?i? nás stavia do krízy, preto?e je «znamením, ktorému budú odporova?» (Lk 2,34) - av?ak takým, ktoré nás nap?ňa rados?ou. Preto?e kríza nemusí nevyhnutne priná?a? smútok, nie: by? v kríze a slú?i? Pánovi ?asto priná?a pokoj a rados?.

Anestézia duchovných zmyslov - a toto je zlé - anestézia duchovných zmyslov pri vybudenosti a závrate telesných zmyslov je roz?íreným syndrómom v spolo?nosti, ktorá si pestuje ilúziu ve?nej mladosti, a jej najnebezpe?nej?ou ?rtou je, ?e je vä??inou nevedomá. ?lovek si neuvedomuje, ?e je pod narkózou. A toto sa stáva: stávalo sa to tak v?dy a deje sa to aj v na?ich ?asoch. Zmysly sú znecitlivené, nerozumejú, ?o sa deje; vnútorné zmysly, zmysly ducha na chápanie prítomnosti Boha ?i prítomnosti zla, sú znecitlivené, nerozli?ujú.

Ke? stratí? citlivos? hmatu alebo chuti, v?imne? si to okam?ite. Naopak citlivos? du?e, tú mô?eme dlho ignorova?, mô?eme ?i? bez toho, aby sme si uvedomili, ?e sme stratili citlivos? du?e. Netýka sa len pamätania na Boha ?i na nábo?enstvo. Necitlivos? duchovných zmyslov sa týka súcitu a ?útosti, hanby a vý?itiek, vernosti a oddanosti, nehy a cti, vlastnej zodpovednosti a ?ia?u nad druhými.

Je to zvlá?tne: necitlivos? ti nedovolí chápa? súcit, nedovolí ti pochopi? ?útos?, nedovolí ti pocíti? hanbu alebo vý?itky svedomia za urobenie nie?o nepekného. Je to tak: znecitlivené duchovné zmysly v?etko zamútia a ?lovek duchovne necíti veci tohto druhu. A staroba sa stáva takpovediac prvou stratou, prvou obe?ou tejto straty citlivosti. V spolo?nosti, ktorá si cvi?í predov?etkým citlivos? na pô?itok, to nemô?e by? iná?, ne? ?e dôjde k strate pozornosti vo?i krehkým ?u?om a zavládne konkurencia kto zví?azí. A takto sa stráca citlivos?.

Samozrejme, rétorika inklúzie je rituálnou formulkou ka?dého politicky korektného prejavu. Zatia? v?ak nepriná?a skuto?nú nápravu toho, ?o sa v medzi?udskej praxi pova?uje za normále: kultúra sociálnej citlivosti sa len sotva rozvíja. Nie: duch ?udského bratstva – mocnú výzvu k jeho obnove som si uvedomil ako nevyhnutnú – je ako odlo?ené ?aty, vystavené na obdiv, to áno, ale... v akomsi múzeu. Vytráca sa ?udská vnímavos?, strácame sa tieto hnutia ducha, ktoré nás robia ?udskými.

Je pravda, ?e v reálnom ?ivote mô?eme s dojímavou v?a?nos?ou pozorova? mnohých mladých ?udí, ktorí sú schopní naplno si cti? toto bratstvo. Práve tu v?ak spo?íva problém: existuje skartovanie, zavinené skartovanie, medzi svedectvom tejto ?ivotodarnej sociálnej nehy a konformizmom, ktorý núti mlados? prezentova? sa úplne iným spôsobom. ?o mô?eme urobi?, aby sme preklenuli tento rozdiel?

Z príbehu Simeona a Anny, ale aj z iných biblických príbehov o starobe vnímavej na Ducha Svätého, vychádza skryté usmernenie, ktoré si zasluhuje, aby sme ho dali do popredia. V ?om konkrétne spo?íva to zjavenie, ktoré roznieti vnímavos? Simeona a Anny? Spo?íva v rozpoznaní, ?e v die?ati, ktoré nesplodili a ktoré vidia po prvýkrát, je neklamné znamenie Bo?ej náv?tevy. Oni prijímajú, ?e nie sú protagonistami, ale len svedkami. A ke? niekto akceptuje, ?e nebude protagonistom, ale zapojí sa ako svedok, vec sa darí: tento mu? ?i ?ena zdarne dozrieva.

Ak v?ak chce by? neustále protagonistom, nikdy nedozrie na tejto ceste k plnosti staroby. Bo?ie nav?tívenie sa nepretavuje do ?ivota tých, ktorí chcú by? v?dy protagonistami a nikdy nie svedkami, neprivádza ich na scénu ako záchrancov: Boh sa nestelesní v ich generácii, ale v generácii, ktorá má prís?. Strácajú ducha, strácajú vô?u ?i? zrelo a – ako sa tomu be?ne hovorí – ?ijú povrchne.

Je to ve?ká generácia povrchných ?udí, ktorí si nepripustia cíti? veci s vnímavos?ou ducha. Pre?o si to v?ak nepripustia? ?iasto?ne z lenivosti a ?iasto?ne preto, ?e to u? nedoká?u: stratili ju. Je zlé, ke? civilizácia stratí duchovnú vnímavos?. Naopak je krásne, ke? nájdeme seniorov ako Simeon a Anna, ktorí si zachovávajú túto citlivos? ducha a sú schopní chápa? rôzne situácie, tak ako títo dvaja porozumeli situácii, ktorú mali pred o?ami, ?e ide o ukázanie sa Mesiá?a.

Nijako sa neroztrp?ujú ani ne?alujú, ?e sú v tomto statickom stave. Naopak, je to ve?ké dojatie a ve?ká útecha, ke? sú duchovné zmysly e?te ?ivé. Pohnutie a útecha môc? vidie? a ohlasova?, ?e dejiny ich generácie nie sú stratené alebo premárnené, práve v?aka udalosti, ktorá nadobúda podobu a ukazuje sa v generácii, ktorá nasleduje. A to je to, cíti starý ?lovek, ke? sa s ním prídu rozpráva? jeho vnú?atá: cíti ako o?íva. ?Ach, môj ?ivot je e?te stále tu“.

Je tak ve?mi dôle?ité prichádza? za star?ími ?u?mi, tak dôle?ité im na?úva?. Je ve?mi dôle?ité sa s nimi rozpráva?, aby sa dialo toto odovzdávanie civilizácie, toto odovzdávanie zrelosti medzi mladými a starými. Takto sa na?a civilizácia posúva vpred zrelým spôsobom.

Len duchovná staroba mô?e vydáva? toto svedectvo, pokorné a oslňujúce, ktoré jej dáva autoritu a schopnos? by? príkladom pre v?etkých. Staroba, ktorá si vypestovala citlivos? du?e, uhá?a ka?dú zá?? medzi generáciami, ka?dú nevra?ivos?, ka?dú vý?itku, ?e Bo?í príchod je a? v tej ?al?ej generácii, ktorá nastupuje s odchodom tej vlastnej. A práve toto sa deje u starého ?loveka, ktorý je otvorený, vo vz?ahu k otvorenému mladému ?loveku: on odchádza zo ?ivota, av?ak odovzdávajúc - v úvodzovkách - svoj vlastný ?ivot novej generácii. A toto je tá rozlú?ka Simeona a Anny: ?Teraz mô?em ís? v pokoji“.

Duchovná vnímavos? pokro?ilého veku doká?e dôveryhodným a definitívnym spôsobom odstráni? konkurenciu a konflikt medzi generáciami. Táto vnímavos? to prekonáva: seniori s touto citlivos?ou prekonávajú konflikty, idú ?alej, idú k jednote, nie ku konfliktu. Toto je ur?ite nemo?né ?u?om, no je to mo?né Bohu. A dnes to tak ve?mi potrebujeme, citlivos? ducha, zrelos? ducha, potrebujeme múdrych seniorov, zrelých duchom, ktorí nám dodajú nádej do ?ivota!

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News)

-zk, jb-

Aktualizované: 30.3.2022, 20:09