杏MAP导航

Pápe? Franti?ek sa v tre?om pokra?ovaní cyklu o zmysle a hodnote staroby zameral na úlohu starého ?loveka pomáha? zorientova? mladú generáciu, aby nezostávala v nezrelých postojoch a neupadla do skazenosti otupeného svedomia. Ako vzor poukázal na biblickú postavu patriarchu Noema: ?My star?í musíme by? prorokmi proti skazenosti, tak ako bol Noe prorokom proti skazenosti svojej doby”.

Úvodom ku katechéze bolo ?ítanie z knihy Genezis: ?Ke? Pán videl, ?e ?udská neres? na zemi je ve?ká a ?e v?etko zmý??anie ich srdca je ustavi?ne naklonené na zlé, Pán o?utoval, ?e stvoril ?loveka na zemi. Bol skormútený v srdci a povedal: «Vyni?ím zo zemského povrchu ?udí, ktorých som stvoril: ?loveka i zvieratá, plazy i nebeské vtáctvo, lebo ?utujem, ?e som ich urobil.» Iba Noe na?iel milos? u Pána.” (Gn 6,5-8)

Staroba - zdroj pomoci pre neviazanú mlados?

3. katechéza z cyklu pápe?a Franti?ka ?O starobe“

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Biblický príbeh – s jeho symbolickým jazykom doby, v ktorej bol napísaný – nám hovorí nie?o pozoruhodné: Boh bol taký roztrp?ený roz?írenou zlobou ?udí, ktorá sa stala be?ným spôsobom ?ivota, ?e si myslel, ?e urobil chybu, ke? ich stvoril, a rozhodol sa s nimi skoncova?. Radikálne rie?enie. Mohlo by ma? dokonca paradoxný výsledok milosrdenstva. U? ?iadni ?udia, ?iadna história, ?iadny súd, ?iadne odsúdenie. A mnohé budúce obete korupcie, násilia a nespravodlivosti by boli nav?dy u?etrené.

Nestáva sa to neraz aj nám, ?e premo?ení 

pocitom bezmocnosti vo?i zlu ?i deprimovaní ?prorokmi skazy“ si pomyslíme, ?e lep?ie by bolo bývalo sa nenarodi?? Mali by sme veri? niektorým teóriám z nedávnej doby, ktoré obviňujú ?udský druh ako evolu?ne ?kodlivý pre ?ivot na na?ej planéte? Je v?etko negatívne? Nie.

V skuto?nosti sme pod tlakom, vystavení protichodným argumentáciám, ktoré nás mätú. Na jednej strane tu máme optimizmus ve?nej mladosti, vybudený neoby?ajným technickým pokrokom, ktorý vykres?uje budúcnos? plnú strojov výkonnej?ích a inteligentnej?ích ne? my sami, ktoré vylie?ia na?e neduhy a vymyslia nám najlep?ie rie?enia, aby sme nezomreli: svet robotov.

Na druhej strane sa zdá, ?e na?a predstavivos? sa ?oraz viac sústre?uje na predstavu kone?nej katastrofy, ktorá spôsobí na?e vyhynutie. To, ?o by sa udialo pri eventuálnej atómovej vojne. V onen ?deň po“ - ak tu e?te budeme, ak e?te budú existova? dni a ?udské bytosti – bude treba za?a? od nuly. V?etko zni?i?, aby sa za?alo od nuly... Nechcem samozrejme banalizova? tému pokroku. Zdá sa v?ak, ?e symbol potopy si získava stále vä??í priestor v na?om podvedomí. Napokon sú?asná pandémia kladie nie ?ahké jarmo na na?e bezstarostné predstavy o veciach, na ktorých v ?ivote zále?í a zavá?ia pre jeho cie?.

V biblickom príbehu, ke? ide o záchranu ?ivota na zemi pred skazenos?ou i pred potopou, Boh túto úlohu zveruje vernosti najstar?ieho zo v?etkých, «spravodlivého» Noema. Zachráni staroba svet? Kladiem si otázku: v akom zmysle ho zachráni? A aký je horizont? ?ivot siahajúci a? za smr?, alebo len pre?itie do potopy?

Jedno Je?i?ovo vyjadrenie, ke? poukazuje na «Noemove dni», nám pomáha hlb?ie vniknú? do významu biblickej state, ktorú sme si vypo?uli. Je?i?, ke? hovorí o posledných ?asoch, hovorí: «Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna ?loveka. ?udia jedli, pili, ?enili sa a vydávali a? do dňa, ke? Noe vo?iel do korába. Tu pri?la potopa a zahubila v?etkých» (Lk 17,26-27).

Koniec koncov jedenie a pitie, ?enba a vydaj sú úplne normálne veci a nezdajú sa by? príkladom skazenosti. V ?om spo?íva tá skazenos?? Kde tam bola tá skazenos?? Je?i? v skuto?nosti zdôrazňuje to, ?e ke? sa ?udia obmedzia na u?ívanie si ?ivota, strácajú dokonca aj vnímanie skazenosti, ?ím sa ubíja jeho dôstojnos? a  jedom sa kontaminuje jeho zmysel. Ke? sa stratí vnímanie skazenosti a skazenos? sa stane ?ímsi normálnym: ?e kúpi? si mo?no v?etko, za príslu?nú sumu: kupujú sa a predávajú názory, justi?né konanie... Toto je vo svete biznisu, v mnohých odvetviach be?né. A pre?ívajú si bezstarostne aj skazenos?, akoby bola sú?as?ou normálneho ?udského blahobytu.

Ke? ide? nie?o vybavi? a vle?ie sa to, 

ten proces je trochu pomalý, ko?kokrát sa ozve: ?Ve? ke? mi dá? bak?i?, ja to urýchlim“. Neraz. ?Vo?a?o mi daj a pohnem si s tým“. V?etci to ve?mi dobre vieme. Zdá sa, ?e svet korupcie je sú?as?ou normálneho ?udského bytia, a toto je mrzké. Dnes ráno som sa rozprával s jedným pánom, ktorý mi hovoril o tomto probléme v jeho krajine.

?ivotné statky sa konzumujú a u?ívajú bez starosti o duchovnú kvalitu ?ivota, bez starostlivosti o ?ivotné prostredie spolo?ného domu. V?etko sa vyu?íva, nerobiac si starosti z úpadku a zlovôle, ktorými mnohí trpia, ba ani zo zla, ktoré otravuje spolo?enstvo. Pokým je be?ný ?ivot zaplnený ?blahobytom“, nechceme myslie? na to, ?o ho vyprázdňuje od spravodlivosti a lásky.

?Ale ja mám svoj pokoj! Pre?o mám myslie? na problémy, vojny, na ?udskú biedu, ko?ko je chudoby, ko?ko zla? Nie, ja som v pokoji. ?o je mi po druhých.“ Toto je to podvedomé zmý??anie, ktoré nás postupne vedie do stavu skazenosti.

Mô?e sa korupcia sta? normálnos?ou? Pýtam sa sám seba. Bratia a sestry, bohu?ia?, áno. Dá sa vdychova? atmosféra korupcie tak ako sa dýcha kyslík: ?To je predsa normálne. Ak chcete, aby som si s tým pohol, ko?ko mi dáte?“ - Je to normálne! Normálne to je, ale je to nie?o nepekné, nedobré!

?o tomu dlá?di cestu? Jedna vec: bezstarostnos?, ktorá sa zameriava len na dbanie o seba: toto je ten vchod, ktorý otvára dvere skazenosti, ktorá ?ahá ku dnu ?ivot v?etkých. Skazenos? ?a?í vo ve?kom z tejto nedobrej bezstarostnosti. Ke? niekomu v?etko vychádza  a nezále?í mu na druhých: táto bezstarostnos? zm?andravuje na?u obranyschopnos?, otupuje svedomie a robí z nás - aj bez na?ej vôle - spoluvinníkov. Preto?e korupcia nikdy nejde osamote: ?lovek má v?dy komplicov. A korupcia sa zaka?dým roz?ahuje.  

Staroba má vhodnú pozíciu na prekuknutie klamstva tejto ?normalizácie“ ?ivota v posadnutosti pô?itkami a vo vnútornej prázdnote: ?ivota bez premý??ania, bez obety, bez vnútorného rozmeru, bez krásy, bez pravdy, bez spravodlivosti, bez lásky: toto v?etko je skazenos?. Osobitná vnímavos? nás starých ?udí, ?udí v star?om veku, na prejavy pozornosti, na my?lienky a city, ktoré nás robia ?u?mi, by sa mala nanovo sta? pre mnohých povolaním. A bude to zo strany star?ích ?udí vedomé rozhodnutie z lásky k novým generáciám.

My budeme tí, ktorí budú bi? na poplach 

a upozorňova?: ?Dávajte si pozor, toto je korupcia, ni? vám to neprinesie.“ Múdros? starých ?udí nám dnes tak ve?mi treba na boj proti korupcii. Nové generácie ?akajú od nás starých, od nás seniorov slovo, ktoré bude proroctvom, ktoré otvorí dvere k novým perspektívam mimo tohto bezstarostného sveta skazenosti, navyknutia si na skazené veci.

Bo?ie po?ehnanie si pre túto tak humánnu a po?ud??ujúcu charizmu vyberá práve starobu. ?o je zmyslom mojej staroby? Ka?dý z nás starých ?udí si mô?e polo?i? túto otázku. Zmysel je takýto: by? prorokom vo?i skazenosti a poveda? druhým: ?Zastavte sa, ja som tou cestou i?iel a nikam to nevedie! Teraz vám poviem svoju skúsenos?.“

My star?í musíme by? prorokmi proti skazenosti, tak ako bol Noe prorokom proti skazenosti svojej doby, preto?e bol jediným, ktorému Boh dôveroval. Pýtam sa vás v?etkých - a pýtam sa aj seba: je moje srdce otvorené by? prorokom proti dne?nej korupcii? Je to nie?o nepekné, ke? star?í ?udia nedozrejú a ?lovek zostarne s rovnakými skazenými návykmi ako mladí. Spomeňte si na biblický príbeh Zuzaniných sudcov: sú príkladom skazenej staroby. Takto by sme v na?ej starobe nemohli by? prorokmi pre mlad?ie generácie.

A Noe je príkladom tejto plodnej staroby: tá nie je skazená, je plodná. Noe nerobí kázne, nes?a?uje sa, neobviňuje, ale ujíma sa starostlivosti o budúcnos? generácie, ktorá je v ohrození. My seniori sa musíme uja? starostlivosti o mladých, o deti, ktoré sú v nebezpe?enstve. Postaví archu pohostinnosti a vpustí do nej ?udí i zvieratá. Starostlivos?ou o ?ivot, vo v?etkých jeho formách, Noe plní Bo?í príkaz tým, ?e opakuje ne?né a ve?korysé gesto stvorenia, ?o je v skuto?nosti presne tá my?lienka, z ktorej vychádza Bo?í príkaz: nové po?ehnanie, nové stvorenie (porov. Gn 8,15 - 9,17). Noemovo povolanie zostáva stále aktuálne. Svätý patriarcha sa za nás musí stále prihovára?.

A my, ?eny a mu?i v ur?itom veku - nechceme poveda? starí, lebo niekto sa urazí - nezabúdajme, ?e máme tú mo?nos? múdrosti, aby sme druhým povedali: ?Pozri, táto cesta korupcie nikam nevedie“. Musíme by? ako to dobré víno, ktoré nakoniec, ke? zostarne, mô?e prinies? dobré posolstvo, a nie zlé.

Dnes sa obraciam s výzvou na v?etkých ?udí, ktorí majú ur?itý vek, aby som nehovoril, ?e sú starí. Dávajte pozor: vy máte zodpovednos? odsúdi? ?udskú skazenos?, v ktorej sa ?ije a v ktorej ?alej pokra?uje tento spôsob ?ivota v relativizme, ktorý je totálne relatívny, akoby v?etko bolo dovolené. Po?me vpred. Svet nutne potrebuje silných mladých ?udí, ktorí budú napredova?, a múdrych starcov. Prosme Pána o milos? múdrosti.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-jb-