杏MAP导航

Biblickým úvodom ku katechéze bol úryvok z knihy Genezis (5,1-5):  

?Toto je zoznam Adamovho potomstva: Ke? Boh stvoril Adama, urobil ho na Bo?iu podobu, mu?a a ?enu ich stvoril, […] Ke? mal Adam stotridsa? rokov, narodil sa mu syn, jemu podobný, pod?a jeho obrazu, a nazval ho menom Set. Po Setovom narodení ?il Adam e?te osemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. A v?etkých dní Adamovho ?ivota bolo devä?stotridsa? rokov, a potom zomrel.“

Dlhovekos?: symbol a príle?itos?

2. ?as? cyklu katechéz O starobe

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

V biblickom rozprávaní o rodokmeňoch prarodi?ov nás hne? zarazí ich obrovská dlhovekos?: hovorí sa o stáro?iach! Pýtame sa: kedy sa tu za?ína staroba? A ?o znamená skuto?nos?, ?e títo praotcovia ?ijú tak dlho po tom, ?o splodili deti? Rodi?ia a synovia ?ijú pospolu, po stáro?ia! Tento stáro?ný spád ?asu, prerozprávaný rituálnym ?týlom, dáva vz?ahu medzi dlhovekos?ou a rodokmeňom silný, ve?mi silný symbolický význam.

Je to akoby si odovzdávanie ?udského ?ivota, takého nového vo stvorenom vesmíre, vy?adovalo pomalú a dlhotrvajúcu iniciáciu, uvedenie. V?etko je nové, na za?iatku dejín tej stvorenej bytosti, ktorá je duch a ?ivot, vedomie a sloboda, citlivos? a zodpovednos?. Ten nový ?ivot – ?udský ?ivot – ponorený do napätia medzi svojím pôvodom ?na obraz a podobu“ Boha a krehkos?ou svojho smrte?ného stavu predstavuje novos?, ktorú treba celkovo objavi?. A vy?aduje si dlhý ?as uvedenia, iniciácie, po?as ktorej je nevyhnutná vzájomná podpora medzi generáciami, potrebná na de?ifrovanie toho, ?o za?ívame a na vyrovnanie sa so záhadami ?ivota. Po?as tohto dlhého obdobia sa pomaly zu??ach?ujú aj duchovné kvality ?loveka.

V istom zmysle nám ka?dý epochálny prechod v ?udských dejinách dáva nanovo za?i? tento pocit: je to ako ke? si musíme odznova a bez náhlenia klás? otázky o zmysle ?ivota, ke? scénu ?udských osudov zaplnia nové a predtým nevídané skúsenosti a otázky. Bezpochyby, nahromadená kultúrna pamä? zlep?uje pripravenos? potrebnú na zvládnutie neznámych ciest. ?as potrebný na odovzdanie skúseností sa skracuje, no ich vstrebanie si v?dy vy?aduje trpezlivos?. Prehnaná rýchlos?, ktorá dnes zachvacuje v?etky etapy ná?ho ?ivota, robí ka?dú skúsenos? povrchnej?ou a menej ?sýtiacou“. Mladí ?udia sú nevedomky obe?ami tohto rozkolu medzi tým ?asom, ktorý ubieha na hodinkách a ktorý chceme vyu?i?, a ?asovými obdobiami ?ivota, ktoré si vy?adujú príslu?né ?kvasenie“. Dlhý ?ivot nám umo?ňuje zakúsi? tieto dlhé obdobia, a aj ?kodlivos? zhonu.

Staroba zaiste núti k spomaleniu tempa, ale nie je to len tempo zotrva?nosti. Primeranos? tohto tempa toti? pre ka?dého otvára ten priestor zmyslu ?ivota, ktorý je pri posadnutosti rýchlos?ou zostáva nepoznaným. Strata kontaktu s týmto pomalým tempom staroby znamená zneprístupnenie týchto priestorov pre v?etkých. Práve v tejto súvislosti som si ?elal ustanovi? Deň starých rodi?ov, ktorým je posledná júlová nede?a. Spojenie medzi generáciami na dvoch koncoch ?ivota – medzi de?mi a starými ?u?mi – pomáha aj ?al?ím dvom generáciám – mladým ?u?om a dospelým – spoji? sa, aby sa ?ivot v?etkých stával bohat?ím na ?udskos?.

?iada si to dialóg medzi generáciami: ak niet dialógu medzi mladými a starými, medzi dospelými, ak nie je dialóg, ka?dá generácia zostáva izolovaná a nemô?e odovzdáva? svoj odkaz. Mladý ?lovek, ktorý nie je spätý so svojimi koreňmi, ktorými sú jeho starí rodi?ia, nedostáva silu – tak ako strom ?erpá silu z koreňov – a rastie zle, je chorý, vyrastá bez vz?a?ných bodov. Preto sa treba usilova? o dialóg medzi generáciami, ako o nie?o, ?o je pre ?loveka nevyhnutné. A tento dialóg je dôle?itý práve medzi starými rodi?mi a vnú?atami, ktorí predstavujú dva konce.

Predstavme si mesto, v ktorom je spolu?itie rôznych vekových kategórií neoddelite?nou sú?as?ou celkového projektu jeho ?ivotného prostredia (habitat). Zamyslime sa nad vytváraním láskyplných vz?ahov medzi starobou a mlados?ou, ktoré sa odrá?ajú v celkovom ?týle vz?ahov. Prelínanie generácií by sa stalo zdrojom energie pre skuto?ne vidite?ný a ?ivotaschopný humanizmus. Moderné mesto býva spravidla nepriate?ské vo?i starým ?u?om (a nie náhodou aj vo?i de?om). Táto spolo?nos? má ducha skartovania: vyra?uje to?ké nechcené deti, vyra?uje starých ?udí. Skartuje ich ako neu?ito?ných a dáva ich do domova dôchodcov, do lô?kového zariadenia...

Nadmerná rýchlos? nás dostáva do odstredivky, ktorá nás rozhadzuje ako konfety. Úplne strácame zo zrete?a celkový obraz. Ka?dý sa dr?í svojho kúska, plávajúceho s prúdom trhového mesta, pre ktoré pomalý rytmus predstavuje stratu a rýchlos? predstavuje peniaze. Nadmerná rýchlos? ?ivot rozpra?uje, nerobí ho intenzívnej?ím. A múdros? si ?iada ?stráca? ?as“. Ke? príde? domov a zhovára? sa s de?mi, syn?ekom, dcérkou, ?stráca? ?as“, ale ten rozhovor je pre spolo?nos? zásadne dôle?itý. A ke? príde? domov a je tam dedko ?i babka, ktorí u? mo?no nehovoria k veci, azda im ubúda schopnos? rozpráva?, a ty si s ním alebo s ňou, ?stráca? ?as“, ale toto ?strácanie ?asu“ spevňuje ?udskú rodinu. Potrebujeme trávi? ?as - ?as, ktorý nie je speňa?ený - s de?mi a so starými ?u?mi, preto?e oni nám dávajú schopnos? inak vníma? ?ivot.

Pandémia, ktorou sme e?te stále obmedzovaní, nám nariadila – ?ia?, ve?mi bolestne – urobi? stop bezhlavému kultu rýchlosti. V tomto období starí rodi?ia pôsobili ako ochranný múr proti citovej ?dehydratácii“ tých najmen?ích. Vidite?né spojenectvo generácií, ktoré zosúla?uje ich ?asy a rytmy, nám vracia nádej, ?e ?ivot nie je márny. A ka?dému z nás navracia lásku k ná?mu zranite?nému ?ivotu a zabraňuje posadnutosti rýchlos?ou, ktorá ho jednoducho konzumuje. K?ú?ovým slovom je tu ?stráca? ?as“.

Ka?dého z vás sa pýtam: vie? stráca? ?as, alebo si v?dy hnaný rýchlos?ou? ?Nie, ponáh?am sa, nemô?em...“? Vie? stráca? ?as so starými rodi?mi, so starými ?u?mi? Vie? stráca? ?as hrou so svojimi de?mi, vôbec s de?mi? To je skú?obný kameň. Popremý??ajte. A toto ka?dému obnovuje lásku k ná?mu zranite?nému ?ivotu, zabraňujúc – ako som povedal – posadnutosti rýchlos?ou, ktorá ho jednoducho pohlcuje, konzumuje. Rytmy staroby sú nenahradite?nými zdrojmi pre pochopenie zmyslu ?ivota pozna?eného ?asom. Starí ?udia majú svoje vlastné rytmy, no sú to rytmy, ktoré nám pomáhajú. V?aka tomuto sprostredkovaniu sa stáva vierohodnej?ím zacielenie ?ivota na stretnutie s Bohom: plán, ktorý sa ukrýva v stvorení ?loveka ?na jeho obraz a podobu“ a je spe?atený v tom, 

?e Bo?í Syn sa stal ?lovekom.

Dnes sme svedkami predl?ujúcej sa d??ky ?udského ?ivota. To nám dáva príle?itos? posilni? spojenectvo medzi v?etkými obdobiami ?ivota. Je tu dlhovekos?, nu? musíme posilňova? toto spojenectvo. A to spojenectvo nám pomáha rás? aj v chápaní zmyslu ?ivota v jeho celistvosti. Zmysel ?ivota nie je len v dospelosti, od 25 do 60. Zmysel je vlastný celému ?ivotu, od narodenia a? po smr?, a mal by si by? schopný komunikova? s ka?dým, dokonca ma? citové vz?ahy s ka?dým, aby tvoja zrelos? bola bohat?ia, silnej?ia. Ponúka sa nám tu zmysel kompletne celého ?ivota.

Nech nám Duch Svätý dá rozum a silu na túto reformu: ?iada si to reformu.  Aroganciu ?asu na hodinkách treba premeni? na krásu rytmov ?ivota. Toto je tá reforma, ktorú musíme uskuto?ni? v na?ich srdciach, v rodine a v spolo?nosti. Opakujem: ?o máme reformova?? Aby sa arogancia ?asu na hodinkách zmenila na krásu rytmov ?ivota. Premeňme aroganciu ?asu, ktorý nás v?dy náhli, na ozajstné rytmy ?ivota.

Spojenectvo generácií je nevyhnutné. Taká spolo?nos?, kde sa starí ?udia nerozprávajú s mladými, kde sa mladí ?udia nerozprávajú so starými, kde sa dospelí nerozprávajú ani so starými ani s mladými, je spolo?nos? neplodná, bez budúcnosti, spolo?nos?, ktorá sa nepozerá na horizont, ale h?adí sama na seba. A stáva sa osamelou. Nech nám Boh pomô?e nájs? správnu hudbu pre toto zharmonizovanie rôznych vekových kategórií: mladí, starí, dospelí, v?etci spolu: krásna symfónia dialógu.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-mh, jb-