杏MAP导航

Biblickým mottom generálnej audiencie boli tieto slová apo?tola Pavla Gala?anom: ?S Kristom som pribitý na krí?. U? ne?ijem ja, ale vo mne ?ije Kristus. Ale ?ivot, ktorý teraz ?ijem v tele, ?ijem vo viere v Bo?ieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2,19-20).

V závere stretnutia s pútnikmi z celého sveta pápe? Franti?ek vyslovil výzvu v prospech obyvate?stva Nigérie. Reagoval na správy z uplynulej nedele o ozbrojených útokoch na nieko?ko dedín v severnej oblasti krajiny. Modlil sa za obete na ?ivotoch, za zranených a zasiahnuté rodiny, ako aj za zaistenie bezpe?ia pre celé obyvate?stvo krajiny.

V závere pápe? pripomenul dne?ný sviatok svätých archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela, ako aj blí?iace sa liturgické spomienky na sv. Anjelov strá?nych a sv. Teréziu z Lisieux. Na audiencii bolo v prednom rade prítomných viacero párov mladoman?elov, ktorých Svätý Otec osobitne po?ehnal.

?ivot vo viere

9. katechéza cyklu o Liste Gala?anom

Na na?ej ceste k lep?iemu pochopeniu u?enia svätého Pavla sa dnes stretávame s ?a?kou, ale dôle?itou témou ospravodlivenia. ?o je to ospravodlivenie? Z hrie?nikov sme sa stali spravodlivými. Kto nás urobil spravodlivými? Tento proces zmeny je ospravodlivením. Pred Bohom sme spravodliví. Je pravda, ?e máme svoje osobné hriechy, no v základe sme spravodliví. Toto je ospravodlivenie.

O tejto téme sa viedlo ve?a diskusií, aby sa na?iel výklad, ktorý by bol ?o najviac v súlade s my?lienkami apo?tola, a ako sa ?asto stáva, viedlo to dokonca k protichodným stanoviskám. V Liste Gala?anom, ako aj v Liste Rimanom Pavol nástojí na skuto?nosti, ?e ospravedlnenie pochádza z viery v Krista. ?Ale, Ot?e, ja som spravodlivý, lebo zachovávam v?etky prikázania!“ - Áno, ale ospravodlivenie sa ti nedostáva z toho. Získava? ho e?te skôr. Niekto ?a ospravedlnil, niekto ?a urobil spravodlivým pred Bohom. - ?Áno, ale som hrie?nik!“ – Áno, si spravodlivý, ale hrie?nik, no v základe si spravodlivý. Kto ?a urobil spravodlivým? Je?i? Kristus. Toto je ospravodlivenie.

?o sa skrýva za slovom ?ospravodlivenie“, 

ktoré je také rozhodujúce pre vieru? Nie je ?ahké dospie? k vy?erpávajúcej definícii, ale v celkovom myslení sv. Pavla sa dá poveda? jednoducho, ?e ospravedlnenie je dôsledkom «výsledkom iniciatívy milosrdného Boha, ktorý ponúka odpustenie» (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1990). A toto je ná? Boh, taký dobrý, milosrdný, trpezlivý, plný milosrdenstva, ktorý neustále dáva odpustenie, neustále. On odpú??a a ospravedlnenie je výsledkom iniciatívy Boha, ktorý odpú??a u? od za?iatku ka?dému v Kristovi.

Milosrdenstvo Boha, ktorý dáva odpustenie. Boh v skuto?nosti prostredníctvom Je?i?ovej smrti - a to musíme zdôrazni?: prostredníctvom Je?i?ovej smrti - zni?il hriech a definitívne nám dal odpustenie a spásu. Takto ospravodlivení, sú hrie?nici prijatí Bohom a zmierení s ním. Je to ako návrat k pôvodnému vz?ahu medzi Stvorite?om a stvorením e?te pred zásahom neposlu?nosti hriechu. Ospravodlivenie, ktoré Boh koná, nám teda umo?ňuje získa? spä? nevinnos? stratenú hriechom.

Ako sa deje ospravodlivenie? Odpoveda? na túto otázku znamená objavi? ?al?iu novos? v u?ení svätého Pavla: ?e ospravodlivenie nastáva skrze milos?. Len z milosti: boli sme ospravedlnení na základe ?istej milosti. ?Ale nemô?em, tak ako to niekto robí, ís? k sudcovi a zaplati?, aby mi zjednal spravodlivos??“ - Nie: v tejto veci nemo?no plati?, zaplatil jeden za nás v?etkých: Kristus. A od Krista, ktorý zomrel za nás, pochádza tá milos?, ktorú Otec dáva v?etkým: ospravedlnenie nastáva skrze milos?.

Apo?tol mal v?dy na pamäti zá?itok, ktorý zmenil jeho ?ivot: stretnutie so vzkrieseným Je?i?om na ceste do Damasku. Pavol bol hrdý, nábo?ný, horlivý ?lovek, presved?ený, ?e spravodlivos? spo?íva v dôslednom dodr?iavaní predpisov. Teraz sa ho v?ak zmocnil Kristus a viera v neho ho premenila do h?bky a umo?nila mu objavi? pravdu, ktorá mu bola dovtedy skrytá: nestávame sa spravodlivými vlastným úsilím, nie, nie sme to my, ale to Kristus nás svojou milos?ou robí spravodlivými.

A tak Pavol, aby mohol naplno spozna? Je?i?ovo tajomstvo, je ochotný zrieknu? sa v?etkého, ?o bolo predtým jeho bohatstvom (porov. Flp 3,7), preto?e zistil, ?e ho zachránila jedine Bo?ia milos?. Boli sme ospravodlivení, boli sme zachránení ?isto milos?ou, nie na?imi zásluhami. A toto nám dodáva ve?kú dôveru. Áno, sme hrie?nici, ale ideme cestou ?ivota s touto Bo?ou milos?ou, ktorá nás ospravodlivuje, ke? zaka?dým prosíme o odpustenie. No nie v tej chvíli nás ospravodlivuje: sme u? ospravodlivení, nu? prichádza nám ?al?í raz odpusti?.

Pre apo?tola má viera v?eobjímajúcu hodnotu. 

Dotýka sa ka?dého okamihu a ka?dého aspektu ?ivota veriaceho: od krstu a? po odchod z tohto sveta je v?etko preniknuté vierou v smr? a zm?tvychvstanie Je?i?a, ktorý priná?a spásu. Ospravodlivenie skrze vieru zdôrazňuje prioritu milosti, ktorú Boh ponúka tým, ktorí veria v jeho Syna, bez rozdielu.

Preto v?ak nemáme robi? uzáver, ?e pre Pavla u? Moj?i?ov zákon nemá hodnotu; naopak, zostáva neodvolate?ným Bo?ím darom, je «svätý», ako pí?e apo?tol (Rim 7, 12). Aj pre ná? duchovný ?ivot je nevyhnutné zachováva? prikázania, no ani v tomto sa nemô?eme spolieha? na vlastné sily: zásadne dôle?itá je Bo?ia milos?, ktorú dostávame v Kristovi, milos? prichádzajúca z ospravedlnenia, ktoré nám dal Kristus, ktorý u? za nás zaplatil. Od neho dostávame nezi?tnú lásku, ktorá nám umo?ňuje milova? konkrétnym spôsobom.

V tejto súvislosti je dobré pripomenú? si aj u?enie pochádzajúce od apo?tola Jakuba, ktorý pí?e: «?lovek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery ...» - zdalo by sa, ?e je to opa?né tvrdenie, ale nie je opa?né - «Lebo ako telo bez ducha je m?tve, tak je m?tva aj viera bez skutkov» (Jak 2,24.26). Ak ospravodlivenie nebude prekvita? v na?ich skutkoch, zostane tam, pod zemou, ako m?tve. Existuje, no musíme ho uvádza? do praxe svojimi skutkami. Jakubove slová tak integrálne dop?ňajú Pavlovho u?enie. Pre oboch si teda odpove? viery vy?aduje, aby sme boli aktívni v láske k Bohu a v láske k blí?nemu. Pre?o ?aktívni v tejto láske“? Preto?e tá láska nás v?etkých zachránila, ospravedlnila nás nezi?tne, grátis!

Ospravedlnenie nás za?leňuje do dlhých dejín spásy, ktoré ukazujú Bo?iu spravodlivos?: on tvárou v tvár na?im neustálym pádom a nedostatkom nerezignoval, ale chcel nás urobi? spravodlivými, a to prostredníctvom milosti, prostredníctvom daru Je?i?a Krista, jeho smrti a zm?tvychvstania. Neraz som u? spomínal, aký je Bo?í spôsob konania, aký je jeho ?týl, a vyjadril som to troma slovami: Bo?ím ?týlom je blízkos?, súcit a neha. Je nám v?dy nablízku, je súcitný a ne?ný. A ospravodlivenie je práve tá najvä??ia blízkos? Boha k nám, mu?om a ?enám, ten najvä??í Bo?í súcit s nami, mu?mi a ?enami, tá najvä??ia ne?nos? Otca.

Ospravodlivenie je tento Kristov dar, dar jeho smrti a vzkriesenia, ktorý nás robí slobodnými. ?Ale, Ot?e, som hrie?nik, kradol som...“ - Áno, ale v základe si spravodlivý. Dovo?, aby Kristus uplatnil to ospravodlivenie. My nie sme v základe odsúdení, nie: sme spravodliví. Dovo?te mi to poveda? takto: sme v základe svätí. No potom sa svojimi ?inmi stávame hrie?nikmi. Ale v základe sme svätí: dovo?me, nech Kristova milos? vystúpi na povrch a tá spravodlivos?, to ospravodlivenie nám dá silu ís? vpred.

Takto nám svetlo viery umo?ňuje spozna?, aké nekone?né je Bo?ie milosrdenstvo, jeho milos?, ktorá pôsobí pre na?e dobro. To isté svetlo nám v?ak umo?ňuje vidie? aj zodpovednos?, ktorá nám bola zverená, aby sme spolupracovali s Bohom na jeho diele spásy. Moc milosti sa potrebuje spája? s na?imi skutkami milosrdenstva, ktorými sme povolaní ?i?, aby sme sved?ili o tom, aká ve?ká je Bo?ia láska. Napredujme s touto dôverou: v?etci sme boli ospravodlivení, sme spravodliví v Kristovi. Musíme uplatňova? túto spravodlivos? na?ím konaním.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-zk, jb-