杏MAP导航

?Bola to pú? modlitby, pú? ku koreňom viery a pú? nádeje pre v?etkých,“ povedal prítomným slovenským pútnikom Svätý Otec. Spomenul 

viaceré osobnosti svedkov viery a zdôraznil udr?iavanie pamäti a vzájomné zmierenie. Európa má pod?a jeho slov prehlbova? vo svojich koreňoch, a nie v ?írení ideologickej kolonizácie.

V príhovore veriacim, ktorí zaplnili Aulu Pavla VI., si pápe? Franti?ek zaspomínal si na eucharistické slávenie ?Statio Orbis“ v Budape?ti a na po?etné zá?itky z pre?ívania mariánskej úcty v ?a?tíne, zo slávenia gréckokatolíckej liturgie v Pre?ove, zo stretnutia s mladými v Ko?iciach, ?i so ?idovskou komunitou v Bratislave.

Vysoko vyzdvihol prácu saleziánov uprostred Rómov a v?etkých prítomných vyzval zatlieska? sestrám Matky Terezy, ktorých obetavú slu?bu mohol osobne vidie? v bratislavskej Petr?alke. Na záver vyzval k modlitbe, aby semienka zasiate po?as apo?tolskej cesty priniesli ovocie.

Pútnici z vojenského ordinariátu odovzdali pápe?ovi zvon z Bojnej

Na audiencii bolo prítomných aj 150 slovenských pútnikov, ú?astníkov 15. národnej púte Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. Svätý Otec im venoval osobitný pozdrav:

?Zo srdca vítam slovenských veriacich. Osobitne pozdravujem ú?astníkov Pätnástej púte Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky. Drahí bratia a sestry, pred tý?dňom som ukon?il Apo?tolskú cestu do Budape?ti a na Slovensko. Bola to pú? modlitby, pú? ku koreňom viery a pú? nádeje pre v?etkých. Po tejto ceste je v mojom srdci ve?ké ??akujem“. V?aka biskupom a ob?ianskym autoritám, v?aka v?etkým spolupracovníkom pri organizácii, v?aka v?etkým, ktorí sa modlili. S dovolením, pridajte e?te jednu modlitbu, aby semia?ka zasiate po?as tejto cesty priniesli hojné ovocie. ?akujem!“

Pútnici z vojenského ordinariátu pod vedením generálneho vikára Mons. Jozefa Michalova odovzdali Svätému Otcovi v závere audiencie symbolický dar, zvon starobylého tvaru. Ide o repliku bronzového zvona pochádzajúceho z 9. storo?ia, z doby Ve?kej Moravy, nájdeného pri archeologickom výskume slovanského hradiska Bojná – Valy v okrese Topo??any.

Dar osobne odovzdal do rúk Svätého Otca starosta obce Bojná Jozef Stankovský. Ide o najstar?í nález takéhoto symbolu kres?anstva na na?om území. Dva podobné zvony z tej doby sa nachádzajú vo Vatikánskych múzeách. Pri slávnostnom odovzdaní daru boli prítomní aj ve?vyslanec SR pri Svätej stolici Marek Lisánsky a ve?vyslankyňa SR v Taliansku Karla Wursterová, ako aj dvaja preláti v zastúpení talianskeho vojenského ordinariátu. 

Katechéze Svätého Otca predchádzalo ?ítanie z Knihy Skutkov apo?tolov:

«Pavol a Barnabá? povedali smelo: ? [...] Tak nám prikázal Pán: «Ustanovil som ?a za svetlo pohanom, aby si bol spásou a? do kon?ín zeme». Ke? to po?uli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo a uverili v?etci, ?o boli vopred ur?ení pre ve?ný ?ivot. A Pánovo slovo sa ?írilo po celom kraji. [...] U?eníci boli naplnení rados?ou a Duchom Svätým» (Sk 13, 46-49.52)

Celý príhovor Svätého Otca

Bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes by som vám chcel hovori? o apo?tolskej ceste do Budape?ti a na Slovensko, ktorá sa skon?ila práve pred tý?dňom, v stredu. Zhrnul by som to takto: bola to pú? modlitby, pú? ku koreňom, pú? nádeje. Modlitba, korene a nádej.

Prvou etapou bola Budape??, kde sa konala závere?ná svätá om?a Medzinárodného eucharistického kongresu, ktorý bol kvôli pandémii odlo?ený presne o rok. Na tomto slávení bola ve?ká ú?as?. Svätý Bo?í ?ud sa v Pánov deň zhroma?dil pred tajomstvom Eucharistie, ktorým sa neustále rodí a obnovuje. Objímal ho krí?, ktorý stál pred oltárom a ukazoval ten istý smer, ktorý nazna?uje Eucharistia, teda cestu pokornej a nezi?tnej lásky, ve?korysej a úctivej lásky vo?i v?etkým, cestu viery, ktorá o?is?uje od svetskosti a vedie k podstate. Táto viera nás v?dy o?is?uje a vz?a?uje od svetskosti, ktorá nás v?etkých ni?í: to je ?erv, ktorý nás ni?í zvnútra.

Modlitbová pú? sa skon?ila na Slovensku na sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Aj tam, do ?a?tína, do Svätyne Sedembolestnej Panny Márie, pri?lo ve?ké mno?stvo synov a dcér na sviatok Matky, ktorý je zároveň národným nábo?enským sviatkom. Moja pú? bola teda pú?ou modlitby v srdci Európy, ktorá sa za?ala adoráciou a skon?ila sa ?udovou zbo?nos?ou. Modli? sa, preto?e predov?etkým k tomu je povolaný Bo?í ?ud: klaňa? sa, modli? sa, krá?a?, putova?, kona? pokánie a pri tom v?etkom cíti? pokoj a rados?, ktorú nám dáva Pán.  Ná? ?ivot musí by? taký: klaňa? sa, modli? sa, krá?a?, putova?, kona? pokánie. A to je zvlá?? dôle?ité na európskom kontinente, kde prítomnos? Boha oslabujeme - vidíme to ka?dý deň: oslabujeme prítomnos? Boha - konzumizmom a tzv. ?výparmi“ unifikovaného myslenia – je to vec zvlá?tna, no skuto?ná – ovocie zmie?aniny starých i nových ideológií. A toto nás vz?a?uje od dôverného priate?stva s Pánom, od dôverného priate?stva s Bohom. Aj v tomto kontexte odpove?, ktorá uzdravuje, pochádza z modlitby, svedectva a pokornej lásky. Pokorná láska, ktorá slú?i. Vrá?me sa k tejto my?lienke: kres?an má slú?i?.

To som videl na stretnutí so svätým Bo?ím ?udom. ?o som videl? Veriaci ?ud, ktorý trpel ateistickým prenasledovaním. Videl som to aj v tvárach na?ich ?idovských bratov a sestier, s ktorými sme si pripomenuli ?oa (holokaust). Preto?e bez pamäti niet modlitby. Modlitba bez pamäti neexistuje. ?o to znamená? ?e ke? sa modlíme, musíme pamäta? na svoj vlastný ?ivot, na ?ivot svojho národa, na ?ivoty to?kých ?udí, ktorí nám robia spolo?nos? v meste, v národe, aká bola história... Jeden zo slovenských biskupov - je to u? star?í ?lovek - mi povedal, ke? ma vítal: ?Robil som vodi?a elektri?ky, aby som sa skryl pred komunistami.“ Je skvelý: po?as diktatúry, po?as prenasledovania, bol tento biskup vodi?om elektri?iek. Potom tajne vykonával svoje kňazské ?remeslo“ a nikto o tom nevedel. Tak je to po?as prenasledovania... Pamätajte: bez pamäte niet modlitby. Modlitba, spomienka na vlastný ?ivot, na ?ivot svojho národa, na históriu... Pamäta? a spomína?. To prospieva a pomáha nám to modli? sa.

2. Druhý aspekt: táto cesta bola pú?ou ku koreňom. Pri stretnutí s bratmi biskupmi, ako v Budape?ti, tak i v Bratislave som sa mohol osobne dotknú? v?a?nej spomienky na tieto korene viery a kres?anského ?ivota, ?ivé v ?iarivom príklade svedkov viery, akými boli kardinál Mindszenty a kardinál Korec, ?i blahoslavený biskup Pavel Peter Gojdi?. Sú to korene, ktoré siahajú hlboko, a? do deviateho storo?ia k evanjeliza?nému dielu svätých bratov Cyrila a Metoda, ktorí túto cestu sprevádzali, boli stálou prítomnos?ou. Silu týchto koreňov som pocítil pri slávení bo?skej liturgie v byzantskom obrade v Pre?ove na sviatok Svätého krí?a. V piesňach som cítil, ako sa rozochvieva srdce svätého veriaceho ?udu, zoceleného to?kým utrpením pre vieru.

Viackrát som zdôrazňoval, ?e tieto korene sú stále ?ivé, plné ?ivotodarnej miazgy, ktorou je Duch Svätý, a ?e ich ako také treba zachova?: nie ako muzeálne exponáty, nie ideologizované a vyu?ívané v záujme prestí?e a moci, na upevnenie uzavretej identity. Nie. To by znamenalo zradi? ich a sterilizova?! Cyril a Metod pre nás nie sú postavy, ktoré si treba pripomína?, ale vzory, ktoré treba napodobňova?, u?itelia, od ktorých sa v?dy mô?eme u?i? duchu a spôsobu evanjelizácie, ako aj ob?ianskej anga?ovanosti - po?as tejto cesty do srdca Európy som ?asto myslel na otcov Európskej únie, ako o nej snívali, nie ako o agentúre na ?írenie módnej ideologickej kolonizácie, nie, ale tak, ako o nej snívali oni.

Takto chápané a ?ité korene sú zárukou budúcnosti: z nich vyrastajú husté konáre nádeje. Aj my máme korene: ka?dý z nás má svoje korene. Pamätáme na svoje korene? Na otcov, starých rodi?ov? A sme spojení so starými rodi?mi, ktorí sú pokladom? ?Ve?, sú starí...“. Nie, nie: oni ti dajú tú miazgu, musí? ís? k nim a vzia? si ju, aby si rástol a pokra?oval. Nehovoríme: ?Cho? a skry sa v koreňoch.“ Nezabudnite na to. A opakujem vám to, ?o som u? to?kokrát povedal, ten ve?mi krásny ver?: ?V?etko, ?o má strom v korune, pochádza z toho, ?o má pod zemou“. Mô?e? rás? do tej miery, do akej si spojený s koreňmi: odtia? k tebe prichádza sila. Ak odre?e? korene, v?etko nové, nové ideológie, k ni?omu ?a to neprivedie, nedáva ti to rás?: skon?í? zle.

3. Tretím aspektom tejto cesty bola pú? nádeje. Modlitba, korene a nádej, tieto tri ?rty. Videl som to?ko nádeje v o?iach mladých ?udí na nezabudnute?nom stretnutí na ?tadióne v Ko?iciach. Aj to mi dalo nádej, ?e som videl ve?a mladých párov a ve?a detí. A myslel som na demografickú zimu, ktorú za?ívame, a na to, ?e v týchto krajinách prekvitajú mladé páry a deti: je to znamenie nádeje. Najmä v ?ase pandémie bola táto chví?a slávenia silným a povzbudzujúcim znamením, aj v?aka prítomnosti mnohých mladých párov a ich detí. Rovnako silné a prorocké je svedectvo blahoslavenej Anny Kolesárovej, slovenského diev?a?a, ktoré bránilo svoju dôstojnos? pred násilím za cenu ?ivota: svedectvo, ktoré je, ?ia?, aktuálnej?ie ako kedyko?vek predtým, preto?e násilie páchané na ?enách je v?ade otvorenou ranou.

Videl som nádej v mnohých ?u?och, ktorí sa v tichosti starajú o blí?nych. Myslím na Misionárky Bo?ej lásky z centra Betlehem v Bratislave, skvelé sestri?ky, ktoré prijímajú odvrhnutých ?udí spolo?nosti: modlia sa a slú?ia, modlia sa a pomáhajú. Ve?a sa modlia a pomáhajú bez pretvárky. Sú to hrdinky tejto civilizácie. Chcel by som, aby sme v?etci prejavili v?a?nos? Matke Tereze a týmto reho?ným sestrám: v?etci spolo?ne, potlesk pre tieto skvelé sestry! Tieto reho?ní?ky prijímajú ?udí bez domova.

Myslím na komunitu Rómov a v?etkých, ktorí sa s nimi usilujú o cestu bratstva a za?lenenia. Bolo dojímavé zdie?a? s rómskou komunitou oslavu: jednoduchú oslavu, preniknutú evanjeliom. Rómovia sú na?i bratia: musíme ich prijíma?, musíme im by? nablízku, ako to robia otcovia saleziáni v Ko?iciach, ktorí sú Rómom ve?mi nablízku.

Drahí bratia a sestry, táto nádej, táto evanjeliová nádej, ktorú som mohol vidie? po?as cesty, sa uskuto?ní, stane sa konkrétnou, len ak sa sk?bi s ?al?ím slovom: spolo?ne. Nádej nikdy nesklame, av?ak nikdy nejde sama: spolo?ne. V Budape?ti a na Slovensku sme boli pospolu s rôznymi obradmi Katolíckej cirkvi, spolu s bratmi a sestrami iných kres?anských denominácií, spolu s na?imi ?idovskými bratmi a sestrami, spolu s veriacimi iných nábo?enstiev, spolu s tými najslab?ími. Toto je cesta, preto?e budúcnos? bude plná nádeje, ak bude spolo?ná, nie osamotená: to je dôle?ité.

A po tejto ceste mi v srdci zaznieva jedno ve?ké ??akujem“. ?akujem biskupom, ?akujem ob?ianskym autoritám, ?akujem prezidentovi Ma?arska a prezidentke Slovenska, ?akujem v?etkým spolupracovníkom pri organizácii, ?akujem mnohým dobrovo?níkom, ?akujem v?etkým, ktorí sa modlili. Prosím, pridajte e?te ?al?iu modlitbu, aby semienka zasiate po?as tejto cesty, priniesli dobré ovocie. Modlime sa za to. ?akujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-zk, jb-