杏MAP导航

Na dne?nej audiencii bolo vy?e 200 slovenských pútnikov z farností ?ubotice pri Pre?ove, Ko?ice a okolie, Nová Ves nad ?itavou a Vranov nad Top?ou.

?ítanie: Lk 10, 30 –33
Je?i? pokra?oval: ?Istý ?lovek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polom?tveho a odi?li. Náhodou i?iel tou cestou kňaz; ke? ho uvidel, obi?iel ho. Takisto aj levita: ke? pri?iel na to miesto a uvidel ho, obi?iel ho. No pri?iel k nemu istý Samaritán, ktorý cestoval; ke? ho uvidel, bolo mu ho ?úto.“

CYKLUS KATECHÉZ – JUBILEUM 2025
JE?I? KRISTUS, NA?A NÁDEJ
II. Je?i?ov ?ivot. Podobenstvá

7. Samaritán
Ke? ?iel popri ňom, uvidel ho a z?utoval sa nad ním. (Lk 10, 33b)

Drahí bratia a sestry,

pokra?ujme v uva?ovaní nad niektorými evanjeliovými podobenstvami, ktoré nám dávajú príle?itos? zmeni? perspektívu a otvori? sa nádeji. Niekedy toti? strata nádeje pramení z toho, ?e sa upneme na ur?itý strnulý a uzavretý spôsob pozerania sa na veci – a práve podobenstvá nám pomáhajú pozrie? sa na ne z iného uhla.

Dnes by som vám chcel hovori? o jednej vzdelanej, pripravenej osobe – zákonníkovi, ktorý v?ak potrebuje zmeni? poh?ad, preto?e je sústredený na seba a nev?íma si druhých (porov. Lk 10, 25 – 37). Tento ?lovek sa pýta Je?i?a, ako sa dá ?získa?“ ve?ný ?ivot, pri?om pou?íva výraz, akoby ?lo o nepopierate?né právo. No za touto otázkou sa mo?no skrýva práve tú?ba po pozornosti: jediný pojem, na ktorý sa pýta Je?i?a, je ?产濒&颈补肠耻迟别;?苍测“, teda doslova ten, kto je nablízku.

Preto Je?i? rozpráva podobenstvo, ktoré premieňa túto otázku: vedie od ?Kto ma má rád?“ ku ?Komu som prejavil lásku?“ Prvá otázka je nezrelá, druhá je otázkou dospelého ?loveka, ktorý pochopil zmysel svojho ?ivota. Prvá otázka je výkrikom toho, kto sedí v kúte a ?aká, druhá je výzvou k tomu, aby sme sa vydali na cestu.

  (@Vatican Media)

Podobenstvo, ktoré Je?i? rozpráva, má ako dejisko cestu – a je to ?a?ká, nebezpe?ná cesta, ako sám ?ivot. Po nej krá?a ?lovek, ktorý schádza z Jeruzalema – mesta na vrchu – do Jericha – mesta pod úrovňou mora. U? táto obraznos? nazna?uje, ?o sa mô?e sta?: ?lovek je prepadnutý, zbitý, okradnutý a nechajú ho polom?tveho. Je to skúsenos?, ktorú za?ívame, ke? nám ?ivotné situácie, ?udia – niekedy aj tí, ktorým sme dôverovali – vezmú v?etko a nechajú nás napospas.

?ivot v?ak tvoria aj stretnutia – a v týchto stretnutiach sa ukazuje, kým v skuto?nosti sme. Stojíme pred druhým ?lovekom, pred jeho krehkos?ou a slabos?ou – a mô?eme sa rozhodnú?: postarám sa, alebo budem predstiera?, ?e ni? nevidím? Po tej istej ceste schádzajú aj kňaz a levita – ?udia, ktorí slú?ia v jeruzalemskom chráme, ktorí prebývajú v posvätnom priestore. No prax kultu automaticky nevedie k súcitu. Lebo súcit – e?te skôr ne? je nábo?enskou otázkou – je otázkou ?udskosti! Skôr ne? sme veriaci, sme povolaní by? ?u?mi.

Mô?eme si predstavi?, ?e ten kňaz a levita sa po dlhom ?ase v Jeruzaleme ponáh?ajú domov. Práve ponáh?anie sa, také typické aj pre ná? ?ivot, nám ?asto bráni cíti? súcit. Ten, kto sa domnieva, ?e jeho cesta je najdôle?itej?ia, nie je ochotný zastavi? sa kvôli inému.

  (@Vatican Media)

A tu prichádza niekto, kto sa naozaj doká?e zastavi?: je to Samaritán, teda niekto, kto patrí k poh?danému národu (porov. 2 Kr 17). V jeho prípade text neuvádza, kam smeruje, len ?e je na ceste. Tu nábo?enská príslu?nos? nehrá rolu. Samaritán sa zastaví jednoducho preto, ?e je ?lovekom pred iným ?lovekom, ktorý potrebuje pomoc.

Súcit sa prejavuje konkrétnymi gestami. Evanjelista Luká? sa ob?írne venuje skutkom Samaritána, ktorého my nazývame ?dobrý“, hoci text ho ozna?uje len ako ?loveka: Samaritán sa priblí?i – lebo ak chce? niekomu pomôc?, nemô?e? zosta? v bezpe?nej vzdialenosti, musí? sa zapoji?, za?pini? si ruky, mo?no sa aj ?nainfikova?“; o?etrí mu rany – po ich o?istení vínom a olejom. Nalo?í ho na vlastné zviera – teda berie ho na seba, lebo skuto?ná pomoc znamená nies? bremeno bolesti druhého, privedie ho do hostinca, kde zaplatí – ?dva denáre“, teda asi dve denné mzdy, a zaväzuje sa, ?e sa vráti a v prípade potreby doplatí – lebo druhý ?lovek nie je balík na doru?enie, ale niekto, o koho sa treba postara?.

  (@Vatican Media)

Drahí bratia a sestry, kedy aj my doká?eme preru?i? vlastnú cestu a ma? súcit? Vtedy, ke? pochopíme, ?e ten zranený ?lovek pri ceste sme my sami. A potom nám spomienka na v?etky chvíle, ke? sa Je?i? zastavil, aby sa postaral o nás, pomô?e by? viac súcitnými.

Modlime sa teda, aby sme rástli v ?udskosti, aby boli na?e vz?ahy pravdivej?ie a pln?ie súcitu. Prosme Srdce Je?i?ovo o milos?, aby sme ?oraz viac mali jeho vlastné cítenie.

Preklad Martin Jarábek