杏MAP导航

Cyklus Katechéz – Jubileum 2025

Je?i? Kristus, na?a nádej

II. Je?i?ov ?ivot. Podobenstvá.

6. Rozsieva?. Hovoril im ve?a v podobenstvách (Mt 13, 3a)

streda, 21. mája 2025

?ítanie: Mt 13,1-9

V ten deň vy?iel Je?i? z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhroma?dili ve?ké zástupy. Preto nastúpil na lo?ku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. Hovoril im ve?a v podobenstvách: "Rozsieva? vy?iel rozsieva?. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. lné padli na skalnatú pôdu, kde nemali ve?a zeme, a hne? vzi?li, lebo neboli hlboko v zemi; ale ke? vy?lo slnko, zahoreli, a preto?e nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do t?nia, ale t?nie vyrástlo a udusilo ich. lné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné ?es?desiatnásobnú a iné tridsa?násobnú. Kto má u?i, nech po?úva!"

Drahí bratia a sestry,

s rados?ou vás vítam na tejto mojej prvej generálnej audiencii. Dnes pokra?ujem v cykle jubilejných katechéz na tému ?Je?i? Kristus – na?a nádej“, ktoré za?al pápe? Franti?ek.

Dnes budeme pokra?ova? v rozjímaní o Je?i?ových podobenstvách, ktoré nám pomáhajú znovu objavi? nádej, preto?e nám ukazujú, ako Boh koná v dejinách. Dnes by som sa chcel pristavi? pri jednom osobitnom podobenstve, preto?e ide akoby o úvod ku v?etkým podobenstvám. Mám na mysli podobenstvo o rozsieva?ovi (Mt 13, 1 – 17). V istom zmysle v tomto rozprávaní mô?eme rozpozna? Je?i?ov spôsob komunikácie, ktorý nám má ?o poveda? aj v sú?asnosti pri ohlasovaní evanjelia.

Ka?dé podobenstvo rozpráva príbeh zo ?ivota, a predsa chce poveda? nie?o viac – odkazuje na hlb?í význam. Podobenstvo v nás vyvoláva otázky, pozýva nás nezosta? pri zjavnom význame. Pred príbehom, ktorý sa rozpráva, alebo pred obrazom, ktorý nám je predlo?ený, sa mô?em spýta?: Kde som v tomto príbehu ja? ?o mi tento obraz hovorí o mojom ?ivote? Slovo ?podobenstvo“ toti? pochádza z gréckeho slovesa paraballein, ktoré znamená ?hodi? pred“. Podobenstvo mi pred o?i kladie slovo, ktoré ma vyzýva a podnecuje k zamysleniu.

Podobenstvo o rozsieva?ovi hovorí práve o dynamike Bo?ieho slova a o ú?inkoch, ktoré vyvoláva. Ka?dé evanjeliové slovo je toti? ako osivo, ktoré sa rozsýpa na pôdu ná?ho ?ivota. Je?i? ?asto pou?íva obraz zrna, pri?om mu dáva rôzne významy. V trinástej kapitole Matú?ovho evanjelia podobenstvo o rozsieva?ovi uvádza sériu ?al?ích krátkych podobenstiev, z ktorých niektoré hovoria práve o tom, ?o sa deje v pôde: o p?enici a kúkoli, o hor?i?nom zrnku, o poklade ukrytom v poli. ?o teda predstavuje táto pôda? Je to na?e srdce, ale aj svet, spolo?enstvo, Cirkev. Bo?ie slovo toti? oplodňuje a premieňa ka?dú skuto?nos?.

Na za?iatku vidíme Je?i?a, ako vychádza z domu a okolo neho sa zhroma??uje ve?ký zástup (Mt 13, 1). Jeho slovo fascinuje a prebúdza zvedavos?. Medzi ?u?mi sú, prirodzene, rozli?né ?ivotné situácie. Je?i?ovo slovo je ur?ené v?etkým, no v ka?dom pôsobí inak. Tento kontext nám umo?ňuje lep?ie pochopi? zmysel podobenstva.

Rozsieva? – pomerne netypický – vychádza sia?, no nestará sa o to, kam semeno dopadne. Rozsýpa ho aj tam, kde je nepravdepodobné, ?e prinesie úrodu: na cestu, na skalnaté miesta, medzi t?nie. Toto správanie prekvapuje posluchá?ov a vyvoláva otázku: Pre?o to robí?

My sme zvyknutí v?etko si dôkladne premyslie? – a niekedy je to potrebné –, no v láske to takto nefunguje! Spôsob, akým tento ??tedrý“ rozsieva? rozhadzuje osivo, je obrazom toho, ako nás Boh miluje. Je síce pravda, ?e osud zrna závisí aj od toho, ako ho pôda prijme a v akom je stave, no predov?etkým nám v tomto podobenstve hovorí, ?e Boh rozsieva svoje slovo na ka?dý typ pôdy, teda do ka?dej na?ej situácie: niekedy sme povrchnej?í a roztr?ití, niekedy sa necháme unies? nad?ením, inokedy nás znepokojujú starosti tohto sveta, no sú aj chvíle, ke? sme otvorení a prijímajúci. Boh dôveruje a dúfa, ?e semeno raz predsa len vyklí?i. Takto nás miluje: ne?aká, kým sa staneme najlep?ou pôdou, ale neprestajne nám ?tedro daruje svoje slovo. A mo?no práve ke? uvidíme, ?e nám dôveruje, v nás vznikne tú?ba by? lep?ou pôdou. To je nádej – zalo?ená na skale Bo?ej ?tedrosti a milosrdenstva.

Ke? Je?i? rozpráva o tom, ako semeno priná?a úrodu, hovorí aj o svojom ?ivote. Je?i? je Slovo, on je tým Zrnom. A aby zrno prinieslo úrodu, musí zomrie?. Toto podobenstvo nám teda hovorí, ?e Boh je ochotný ?plytva?“ kvôli nám a ?e Je?i? je ochotný zomrie?, aby premenil ná? ?ivot.

Mám na mysli ten nádherný obraz od Van Gogha: Rozsieva? pri západe slnka. Obraz rozsieva?a pod spa?ujúcim slnkom vo mne vyvoláva predstavu ro?níkovej námahy. A zaujalo ma, ?e Van Gogh nama?oval za rozsieva?om u? zrelé klasy. Zdá sa mi to ako obraz nádeje: zrno, tak ?i onak, prinieslo úrodu. Nevieme presne ako, ale je to tak. V centre výjavu v?ak nie je rozsieva?, ktorý je posunutý nabok, ale celému obrazu dominuje slnko – akoby nám pripomínalo, ?e to Boh hýbe dejinami, aj ke? sa nám niekedy zdá vzdialený alebo neprítomný. On je tým slnkom, ktoré ohrieva zem a dozrieva zrno.

Drahí bratia a sestry, v akej ?ivotnej situácii nás dnes Bo?ie slovo oslovuje? Prosme Pána o milos?, aby sme v?dy vedeli prija? toto zrno, ktorým je jeho slovo. A ak si uvedomíme, ?e nie sme úrodnou pôdou, nezúfajme, ale prosme ho, aby na nás ?alej pracoval a premenil nás na lep?iu pôdu.

Preklad Martin Jarábek