杏MAP导航

?ítanie z Markovho evanjelia (Mk 10,17–22)

Ke? sa vydal na cestu, ktosi k nemu pribehol, k?akol si pred neho a pýtal sa ho: ?Dobrý u?ite?, ?o mám robi?, aby som obsiahol ve?ný ?ivot?“ Je?i? mu povedal: ?Pre?o ma nazýva? dobrým? Nik nie je dobrý, iba jeden – Boh. Pozná? prikázania: Nezabije?, nebude? cudzolo?i?, nepokradne?, nebude? krivo sved?i?, nepodvedie?, cti otca i matku!“ On mu na to povedal: ?U?ite?, toto v?etko som zachovával od svojej mladosti.“ Je?i? naňho pozrel s láskou a povedal mu: ?Jedno ti chýba: cho?, predaj v?etko, ?o má?, rozdaj chudobným a bude? ma? poklad v nebi. Potom prí? a nasleduj ma!“ Ale on zosmutnel pre tieto slová a odi?iel zarmútený, lebo mal ve?ký majetok.

Cyklus katechéz k Jubileu 2025: Je?i? Kristus, na?a nádej

II. Je?i?ov ?ivot. Stretnutia

4. Bohá?. Je?i? naňho pozrel s láskou (Mk 10,21)

Drahí bratia a sestry, dnes sa pristavíme pri ?al?om zo stretnutí s Je?i?om, ktoré opisujú evanjeliá. Tentoraz v?ak osoba, s ktorou sa Je?i? stretáva, nemá meno. Evanjelista Marek ju jednoducho nazýva ?akýsi ?lovek“ (10,17). Je to mu?, ktorý od mladosti zachovával prikázania, a predsa e?te nena?iel zmysel svojho ?ivota. Stále ho h?adá. Mo?no je to ?lovek, ktorý sa napriek zovňaj?ku anga?ovaného veriaceho e?te úplne nerozhodol. Lebo napokon nezále?í a? tak na tom, ?o robíme, aké obety priná?ame alebo aké úspechy dosahujeme, ale na tom, ?o nosíme v srdci. Ak má lo? vypláva? z prístavu na otvorené more, mô?e by? akoko?vek krásna a ma? výnimo?nú posádku, ak v?ak neodhodí záva?ia a kotvy, ktoré ju dr?ia, nikdy nevypláva. Tento ?lovek si postavil luxusnú lo?, ale zostal stá? v prístave!

Zatia? ?o Je?i? krá?a po ceste, tento mu? k nemu pribehne, k?akne si pred neho a pýta sa: ?U?ite? dobrý, ?o mám robi?, aby som obsiahol ve?ný ?ivot?“ (v. 17). V?imnime si pou?ité slovesá: ??o mám robi?, aby som získal ve?ný ?ivot“. Zachovávanie Zákona mu neprinieslo rados? ani istotu spásy, a tak sa obracia na u?ite?a Je?i?a. Je zará?ajúce, ?e tento ?lovek nepozná slovník nezi?tnosti! V?etko sa mu zdá by? povinnos?ou. V?etko je podmienené. Ve?ný ?ivot chápe ako dedi?stvo, nie?o, ?o mo?no získa? právom, skrz dôsledné dodr?iavanie prikázaní. Aké miesto v?ak mô?e ma? láska v takto pre?itom ?ivote – hoci aj s ur?ite dobrými úmyslami?

Je?i?, ako v?dy, ide poza vonkaj?ie zdanie. Hoci tento ?lovek pred neho predkladá svoj pekný ?ivotopis, Je?i? ide ?alej a pozerá dovnútra. Sloveso, ktoré pou?íva Marek, je ve?mi výre?né: ?pozrel sa naňho do h?bky“ (doslovne: ?pozrel sa naňho s láskou“ v. 21). A práve preto, ?e Je?i? vidí do ná?ho vnútra, miluje nás takých, akí naozaj sme. ?o asi v tomto ?loveku videl? A ?o vidí, ke? sa pozrie do nás – a miluje nás, napriek na?im rozptýleniam a hriechom. Vidí na?u krehkos?, ale aj na?u tú?bu by? milovaní takí, akí sme.

Evanjelium hovorí, ?e ke? sa naňho pozrel – ?zamiloval si ho“ (v. 21). Je?i? miluje tohto ?loveka e?te predtým, ne? ho pozve, aby ho nasledoval. Miluje ho takého, aký je. Je?i?ova láska je nezi?tná – úplný opak logiky zásluh, ktorá tohto ?loveka ovládala. Sme naozaj ??astní, ke? si uvedomíme, ?e sme takto milovaní – nezi?tne, z milosti. A to platí aj pre na?e medzi?udské vz?ahy: dovtedy, kým sa sna?íme kupova? si lásku alebo si ju pýtame ako almu?nu, tieto vz?ahy nám nikdy neprinesú pravú rados?.

Je?i? tomuto ?loveku navrhuje, aby zmenil svoj spôsob ?ivota a svoj vz?ah k Bohu. Vidí, ?e v jeho vnútri – ako aj v ka?dom z nás – je prázdne miesto. Je to tú?ba ná?ho srdca by? milovaný. Je to rana, ktorá je sú?as?ou na?ej ?udskej prirodzenosti – je to rana, cez ktorú mô?e prejs? láska.

Aby sme túto prázdnotu naplnili, netreba si ?kupova?“ uznanie, náklonnos?, ?i  dôle?itos?. Treba skôr ?preda?“ v?etko, ?o na?e srdce za?a?uje, aby sa mohlo sta? slobodnej?ím. Nepomô?e nám, ak budeme stále bra? pre seba – ove?a viac nám pomô?e, ke? budeme dáva? chudobným, ke? sa podelíme, ke? sa otvoríme.

Napokon Je?i? pozýva tohto ?loveka, aby nezostal sám. Volá ho, aby ho nasledoval, aby vstúpil do vz?ahu, aby ?il v spolo?enstve. Iba tak sa toti? mô?e vymani? z anonymity. Svoje meno mô?eme za?u? len vo vz?ahu, v ktorom nás niekto volá. Ak zostaneme sami, nikdy neza?ujeme svoje meno a zostaneme len ?akýmsi ?lovekom“, anonymní. Mo?no práve dnes, ke? ?ijeme v kultúre sebesta?nosti a individualizmu, poci?ujeme viac smútku – preto?e u? nepo?u?, ?e by nás niekto volal po mene s nezi?tnou láskou.

Tento ?lovek Je?i?ovo pozvanie neprijme a zostane sám – preto?e záva?ia jeho ?ivota ho dr?ia v prístave. Smútok je znakom, ?e sa mu nepodarilo vypláva?. Niekedy si myslíme, ?e nie?o je bohatstvo – a pritom sú to len bremená, ktoré nás blokujú. Na?a nádej je, ?e tento ?lovek – ako aj ka?dý z nás – raz nájde odvahu zmeni? sa a vypláva? na hlbinu.

Drahé sestry a bratia, zverme Najsvätej?iemu Srdcu Je?i?ovmu v?etkých smutných a nerozhodných, aby pocítili jeho láskyplný poh?ad – poh?ad Pána, ktorý je dojatý, ke? s ne?nos?ou h?adí do ná?ho vnútra.

Preklad Martin Jarábek