杏MAP导航

Evanjelium pod?a Luká?a (19,1-5)

Je?i? vo?iel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu mu? menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatú?il vidie? Je?i?a, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Be?al teda napred a vyliezol na planý figovník, aby ho uvidel, lebo tadia? mal Je?i? prechádza?. Ke? Je?i? pri?iel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: ?Zachej, po? rýchlo dolu, lebo dnes musím zosta? v tvojom dome.“

Cyklus katechéz k Jubileu 2025: Je?i? Kristus, na?a nádej

II. Je?i?ov ?ivot. Stretnutia

3. Zachej. ?Dnes musím zosta? v tvojom dome!“ (Lk 19,5)

Drahí bratia a sestry, pokra?ujeme v uva?ovaní o stretnutiach Pána Je?i?a s rozli?nými postavami z evanjelia. Dnes by som sa chcel zastavi? pri postave Zacheja: pri udalosti, ktorá mi osobne ve?mi le?í na srdci a má osobitné miesto v mojom duchovnom putovaní.
Evanjelista Luká? nám predstavuje Zacheja ako niekoho, kto sa zdá by? celkom stratený. Aj my sa neraz tak cítime: sme bez akejko?vek nádeje. No Zachej zrazu zistí, ?e Pán ho u? dávno h?adal.

Je?i? toti? zostupuje do Jericha, mesta le?iaceho pod úrovňou mora, ktoré sa vtedaj?ím uva?ovaním prirovnávalo k podsvetiu. Tam chce Pán h?ada? tých, ktorí sa cítia by? stratení. A v skuto?nosti Vzkriesený Kristus zostupuje aj do ?podsvetia“ na?ich dní: do miest vojen, do utrpenia nevinných, do s?dc matiek, ktoré vidia umiera? svoje deti, do hladu chudobných.

Zachej je istým spôsobom stratený, mo?no urobil chybné rozhodnutia, alebo ho samotná ?ivotná cesta zaviala do situácií, z ktorých je ?a?ké vyjs?. Luká? toti? zdôrazňuje, ?e Zachej bol nielen výbercom daní pre rímskych votrelcov, ale bol e?te aj hlavným výbercom, ?o ako keby znásobovalo jeho hriech.

?alej Luká? dodáva, ?e Zachej bol bohatý, ?ím nazna?uje, ?e sa asi obohatil na úkor svojich krajanov, zneu?ívajúc vlastné postavenie. Takéto konanie v?ak nesie dôsledky: Zachej sa cíti by? vylú?ený, prehliadaný a opovrhovaný v?etkými.

Ke? sa dopo?uje, ?e cez mesto prechádza Je?i?, Zachej ho zatú?i aspoň zazrie?. Ani ho nenapadne, ?e by sa s ním mohol stretnú?, sta?ilo by mu z dia?ky ho zazrie?. Av?ak na?e tú?by nará?ajú na preká?ky, nesplnia sa automaticky. Zachej je nízkej postavy. Taká je na?a ?udská prirodzenos?, máme obmedzenia, ktoré musíme re?pektova?. K tomu sa pridáva zástup, ktorý mu znemo?ňuje vidie? Je?i?a. Mo?no je to aj akási odplata ?udí.

No ke? tú?ba silno horí, nedáme sa odradi?. Kto naozaj chce, h?adá aj netradi?né rie?enia. Vy?aduje si to v?ak kus odvahy a detskej jednoduchosti, aby sme sa nebáli zosmie?nenia ?i straty vlastnej dôstojnosti. Zachej, podobne ako malé die?a, vylezie na strom. A ur?ite z neho mal výborný výh?ad, predov?etkým mohol vidie? Je?i?a, a pritom sa skry? pred o?ami iných.

Len?e s Pánom je to v?dy inak, ne? by sme o?akávali. Ke? Je?i? prichádza k tomu miestu, pozdvihne zrak. Zachej sa cíti odhalený, azda ?aká verejné pokarhanie. Aj ?udia v zástupe to mo?no o?akávali, no napokon sú sklamaní: Je?i? ho ?iada, akoby prekvapený, ?e ho vidí na strome, aby rýchlo zi?iel dole, a hovorí mu: ?Dnes musím zosta? v tvojom dome!“ (porov. Lk 19,6). Boh nemô?e len tak prejs? popri tom, kto je stratený.
Luká? si v?íma najmä rados? Zachejovho srdca. Je to rados? ?loveka, ktorý sa cíti videný, uznaný a predov?etkým, ?e mu bolo milosrdne odpustené. Je?i?ov poh?ad nie je poh?ad vý?itky, ale milosti. A to je presne to milosrdenstvo, s ktorým máme niekedy ?a?kosti: najmä ke? Pán Boh odpú??a tým, ktorí si to pod?a nás nezaslú?ia. Za?neme ?omra? a kladieme hranice Bo?ej láske.

V scéne, ke? sú u? v dome, Zachej po Je?i?ových slovách odpustenia vstane, akoby vstal zo svojej situácie smrti, a prijíma záväzok: chce vráti? ?tvornásobne to, ?o ukradol. Nejde o cenu, ktorou by si chcel ?kúpi?“ Bo?ie odpustenie – lebo Bo?ie odpustenie je zadarmo. Ide o jeho spontánnu tú?bu napodobňova? toho, kto ho zahrnul láskou. Zachej sám od seba robí nie?o, ?o sa od neho nevy?adovalo, ale on koná, lebo pochopil, ?e presne toto je teraz jeho spôsob prejavenia lásky. Vyu?íva pritom aj poznatky z rímskeho práva o náhrade ?kody, aj z rabínskej praxe pokánia. Zachej teda nie je len mu? ve?kej tú?by, ale aj konkrétnych rozhodnutí. Jeho predsavzatie nie je vágne ?i abstraktné, ale vychádza priamo z jeho vlastnej ?ivotnej situácie: pozrel sa na svoj ?ivot a na?iel miesto, kde treba za?a? s premenou.

Drahí bratia a sestry, u?me sa od Zacheja, aby sme nestrácali nádej, aj ke? máme pocit, ?e sme na okraji alebo ?e nedoká?eme zmeni? svoj ?ivot. Pestujme v sebe tú?bu vidie? Je?i?a – a predov?etkým sa nechajme nájs? Bo?ím milosrdenstvom, ktoré nás v?dy prichádza h?ada?, nech by sme sa nachádzali v akejko?vek situácii.

Preklad Martin Jarábek