杏MAP导航

Prítomné boli aj viaceré skupiny slovenských pútnikov, medzi nimi farnos? Nitrianske Su?any a biskup Dávid Tencer pôsobiaci na Islande.

?ítanie: Mt 1, 18-21

S narodením Je?i?a Krista to bolo takto: jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli za?ali spolu býva?, ukázalo sa, ?e po?ala z Ducha Svätého. Jozef, jej man?el, bol ?lovek spravodlivý a nechcel ju vystavi? potupe, preto ju zamý??al potajomky prepusti?. Ako o tom uva?oval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: ?Jozef, syn Dávidov, neboj sa prija? Máriu, svoju man?elku, lebo to, ?o sa v nej po?alo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dá? mu meno Je?i?, lebo on vyslobodí svoj ?ud z hriechov“.

3. katechéza z cyklu Je?i? Kristus, na?a nádej, I. Je?i?ovo detstvo: ?Dá? mu meno Je?i?“ (Mt 1, 21). Zvestovanie Jozefovi

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes pokra?ujeme v rozjímaní o Je?i?ovi, na?ej nádeji, v tajomstve jeho pôvodu, o ktorom rozprávajú evanjeliá o jeho detstve.

Ak nám Luká? umo?ňuje rozjíma? z poh?adu jeho matky, Panny Márie, tak Matú? sa stavia do perspektívy Jozefa, mu?a, ktorý berie na seba Je?i?ovo zákonné otcovstvo, na?tepuje ho na kmeň Jesseho a spája ho so zas?úbením daným Dávidovi.

Je?i? je v skuto?nosti nádejou Izraela, ktorá sa nap?ňa: je potomkom pris?úbeným Dávidovi (porov. 2 Sam 7, 12, 1Kr 17, 11), ktorý robí jeho dom ?po?ehnaným naveky“ (2 Sam 7, 29), je výhonkom, ktorý vyrastá z kmeňa Jesseho (porov. Iz 11, 1), ?spravodlivým výhonkom“ ur?eným na to, aby vládol ako pravý krá?, ktorý vie uplatňova? právo a spravodlivos? (porov. Jer 23, 5, 33, 15).

Jozef vstupuje na scénu v Matú?ovom evanjeliu ako Máriin snúbenec. Pre ?idov boli zásnuby skuto?ným právnym zväzkom, ktorý pripravoval na to, ?o sa malo sta? o rok neskôr, ?i?e na slávenie man?elstva. Vtedy ?ena prechádzala z otcovej starostlivosti do starostlivosti svojho man?ela, s?ahovala sa k nemu a pripravovala sa na dar materstva.

Práve v tomto období Jozef zis?uje, ?e Mária je tehotná, a jeho láska je podrobená ?a?kej skú?ke. V takejto situácii, ktorá by viedla k zru?eniu zasnúbenia, zákon navrhoval dve mo?né rie?enia: bu? verejný právny úkon, ako napríklad predvolanie ?eny na súd, alebo súkromný úkon, ako napríklad odovzdanie priepustného listu.

Sv. Matú? definuje Jozefa ako ?spravodlivého“ mu?a (zaddiq), ?i?e ?loveka, ktorý ?ije pod?a Pánovho zákona, ktorý z neho ?erpá in?piráciu pri ka?dej príle?itosti svojho ?ivota. Riadiac sa tak Bo?ím slovom, Jozef koná premyslene: nenechá sa premôc? in?tinktívnym pocitom a strachom prija? Máriu, ale rad?ej sa nechá vies? Bo?ou múdros?ou. Rozhodne sa rozís? s Máriou potichu, diskrétne (porov. Mt 1, 19). Táto Jozefova múdros? spôsobuje, ?e sa nedopú??a omylu a zostáva otvorený a vnímavý na Pánov hlas, ktorý mu zaznieva vo sne.

  (Vatican Media)

Týmto spôsobom Jozef z Nazareta pripomína iného Jozefa, Jakubovho syna, ktorého prezývali ?snár“ (porov. Gn 37, 19). Otec ho ve?mi miloval a bratia nenávideli, Boh ho pový?il tým, ?e zasadol na faraónov stolec.

O ?om teraz sníva Jozef z Nazareta? Sníva o zázraku, ktorý Boh koná v Máriinom ?ivote, a tie? o zázraku, ktorý koná v jeho vlastnom ?ivote: o prijatí otcovstva schopného strá?i?, chráni? a odovzdáva? materiálne a duchovné dedi?stvo. Lono jeho nevesty je v po?ehnanom stave z Bo?ieho pris?úbenia, toho pris?úbenia, ?o nesie meno, v ktorom je istota spásy daná v?etkým (porov. Sk 4, 12).

V spánku Jozef po?uje tieto slová: ?Jozef, syn Dávidov, neboj sa prija? Máriu, svoju man?elku, lebo to, ?o sa v nej po?alo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dá? mu meno Je?i?, lebo on vyslobodí svoj ?ud z hriechov“ (Mt 1, 20 - 21). Po tomto zjavení Jozef ne?iada ?al?ie dôkazy, ale dôveruje Bohu, prijíma Bo?í sen o svojom ?ivote a o ?ivote svojej snúbenice. Takto vstupuje do milosti toho, kto vie ?i? bo?ský prís?ub s vierou, nádejou a láskou.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Jozef pri tom v?etkom nevyslovuje ani slovo, ale verí, dúfa a miluje. Nehovorí ?slová do vetra“, ale robí konkrétne ?iny. Patrí do pokolenia tých, ktorých apo?tol Jakub nazýva: tí, ktorí ?uskuto?ňujú Bo?ie slovo“ (porov. Jn 1, 22), premieňajú ho na skutky, na telo a na ?ivot. Jozef dôveruje Bohu a poslúcha: ?Jeho vnútorná bdelos? pre Boha... sa spontánne stáva poslu?nos?ou“ (Benedikt XVI., Je?i?ovo detstvo, Miláno - Vatikán 2012, 57).

Sestry a bratia, aj my prosme Pána o milos?, aby sme viac po?úvali, ne? hovorili. Prosme o milos?, aby sme snívali Bo?ie sny a zodpovedne prijímali Krista, ktorý od okamihu ná?ho krstu ?ije a rastie v na?om ?ivote. ?akujem.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek