Katech¨¦za o n¨¢deji (3): Zvestovanie Jozefovi
Prítomné boli aj viaceré skupiny slovenských pútnikov, medzi nimi farnos? Nitrianske Su?any a biskup Dávid Tencer pôsobiaci na Islande.
?ítanie: Mt 1, 18-21
S narodením Je?i?a Krista to bolo takto: jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli za?ali spolu býva?, ukázalo sa, ?e po?ala z Ducha Svätého. Jozef, jej man?el, bol ?lovek spravodlivý a nechcel ju vystavi? potupe, preto ju zamý??al potajomky prepusti?. Ako o tom uva?oval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: ?Jozef, syn Dávidov, neboj sa prija? Máriu, svoju man?elku, lebo to, ?o sa v nej po?alo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dá? mu meno Je?i?, lebo on vyslobodí svoj ?ud z hriechov¡°.
3. katechéza z cyklu Je?i? Kristus, na?a nádej, I. Je?i?ovo detstvo: ?Dá? mu meno Je?i?¡° (Mt 1, 21). Zvestovanie Jozefovi
Drahí bratia a sestry, dobrý de¨¾!
Dnes pokra?ujeme v rozjímaní o Je?i?ovi, na?ej nádeji, v tajomstve jeho pôvodu, o ktorom rozprávajú evanjeliá o jeho detstve.
Ak nám Luká? umo?¨¾uje rozjíma? z poh?adu jeho matky, Panny Márie, tak Matú? sa stavia do perspektívy Jozefa, mu?a, ktorý berie na seba Je?i?ovo zákonné otcovstvo, na?tepuje ho na kme¨¾ Jesseho a spája ho so zas?úbením daným Dávidovi.
Je?i? je v skuto?nosti nádejou Izraela, ktorá sa nap?¨¾a: je potomkom pris?úbeným Dávidovi (porov. 2 Sam 7, 12, 1Kr 17, 11), ktorý robí jeho dom ?po?ehnaným naveky¡° (2 Sam 7, 29), je výhonkom, ktorý vyrastá z kme¨¾a Jesseho (porov. Iz 11, 1), ?spravodlivým výhonkom¡° ur?eným na to, aby vládol ako pravý krá?, ktorý vie uplat¨¾ova? právo a spravodlivos? (porov. Jer 23, 5, 33, 15).
Jozef vstupuje na scénu v Matú?ovom evanjeliu ako Máriin snúbenec. Pre ?idov boli zásnuby skuto?ným právnym zväzkom, ktorý pripravoval na to, ?o sa malo sta? o rok neskôr, ?i?e na slávenie man?elstva. Vtedy ?ena prechádzala z otcovej starostlivosti do starostlivosti svojho man?ela, s?ahovala sa k nemu a pripravovala sa na dar materstva.
Práve v tomto období Jozef zis?uje, ?e Mária je tehotná, a jeho láska je podrobená ?a?kej skú?ke. V takejto situácii, ktorá by viedla k zru?eniu zasnúbenia, zákon navrhoval dve mo?né rie?enia: bu? verejný právny úkon, ako napríklad predvolanie ?eny na súd, alebo súkromný úkon, ako napríklad odovzdanie priepustného listu.
Sv. Matú? definuje Jozefa ako ?spravodlivého¡° mu?a (zaddiq), ?i?e ?loveka, ktorý ?ije pod?a Pánovho zákona, ktorý z neho ?erpá in?piráciu pri ka?dej príle?itosti svojho ?ivota. Riadiac sa tak Bo?ím slovom, Jozef koná premyslene: nenechá sa premôc? in?tinktívnym pocitom a strachom prija? Máriu, ale rad?ej sa nechá vies? Bo?ou múdros?ou. Rozhodne sa rozís? s Máriou potichu, diskrétne (porov. Mt 1, 19). Táto Jozefova múdros? spôsobuje, ?e sa nedopú??a omylu a zostáva otvorený a vnímavý na Pánov hlas, ktorý mu zaznieva vo sne.
Týmto spôsobom Jozef z Nazareta pripomína iného Jozefa, Jakubovho syna, ktorého prezývali ?snár¡° (porov. Gn 37, 19). Otec ho ve?mi miloval a bratia nenávideli, Boh ho pový?il tým, ?e zasadol na faraónov stolec.
O ?om teraz sníva Jozef z Nazareta? Sníva o zázraku, ktorý Boh koná v Máriinom ?ivote, a tie? o zázraku, ktorý koná v jeho vlastnom ?ivote: o prijatí otcovstva schopného strá?i?, chráni? a odovzdáva? materiálne a duchovné dedi?stvo. Lono jeho nevesty je v po?ehnanom stave z Bo?ieho pris?úbenia, toho pris?úbenia, ?o nesie meno, v ktorom je istota spásy daná v?etkým (porov. Sk 4, 12).
V spánku Jozef po?uje tieto slová: ?Jozef, syn Dávidov, neboj sa prija? Máriu, svoju man?elku, lebo to, ?o sa v nej po?alo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dá? mu meno Je?i?, lebo on vyslobodí svoj ?ud z hriechov¡° (Mt 1, 20 - 21). Po tomto zjavení Jozef ne?iada ?al?ie dôkazy, ale dôveruje Bohu, prijíma Bo?í sen o svojom ?ivote a o ?ivote svojej snúbenice. Takto vstupuje do milosti toho, kto vie ?i? bo?ský prís?ub s vierou, nádejou a láskou.
Jozef pri tom v?etkom nevyslovuje ani slovo, ale verí, dúfa a miluje. Nehovorí ?slová do vetra¡°, ale robí konkrétne ?iny. Patrí do pokolenia tých, ktorých apo?tol Jakub nazýva: tí, ktorí ?uskuto?¨¾ujú Bo?ie slovo¡° (porov. Jn 1, 22), premie¨¾ajú ho na skutky, na telo a na ?ivot. Jozef dôveruje Bohu a poslúcha: ?Jeho vnútorná bdelos? pre Boha... sa spontánne stáva poslu?nos?ou¡° (Benedikt XVI., Je?i?ovo detstvo, Miláno - Vatikán 2012, 57).
Sestry a bratia, aj my prosme Pána o milos?, aby sme viac po?úvali, ne? hovorili. Prosme o milos?, aby sme snívali Bo?ie sny a zodpovedne prijímali Krista, ktorý od okamihu ná?ho krstu ?ije a rastie v na?om ?ivote. ?akujem.
Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu ¨C Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.