Katechéza o nerestiach a cnostiach (9): Závis? a márnomyse?nos?
Na dne?nej generálnej audiencii boli aj vy?e dve stovky pútnikov zo Slovenska, z farností Ruskokv, Panovce a Valaliky, Micha?any, z Gymnázia sv. Mikulá?a v Pre?ove a zo Spi?skej diecézy.
Závis? a chvastúnstvo
9. ?as? katechéz o nerestiach a cnostiach
Drahí bratia a sestry, dobré ráno!
Dnes rozoberieme dve hlavné neresti, ktoré nachádzame vo ve?kých zoznamoch, ktoré nám zanechala duchovná tradícia: závis? a pýcha.
Za?neme závis?ou. Ak ?ítame Sväté písmo (porov. Gn 4), závis? sa nám javí ako jedna z najstar?ích nerestí: Kainova nenávis? vo?i Ábelovi sa rozpútala, ke? si uvedomil, ?e bratove obety sú Bohu milé. Kain bol prvorodeným synom Adama a Evy, vzal si najvä??í podiel z otcovho dedi?stva, a predsa sta?ilo to, ?e sa jeho mlad?iemu bratovi Ábelovi vydarila mali?kos? a Kain sa nahneval. Tvár závistlivca je v?dy smutná: jeho poh?ad je sklonený, zdá sa, ?e neustále h?adí do zeme, ale v skuto?nosti nevidí ni?, preto?e jeho myse? je zahalená my?lienkami plnými zloby. Závis?, ak sa nekontroluje, vedie k nenávisti vo?i druhému. Ábela zabila Kainova ruka, lebo sa nedokázal vyrovna? so ??astím svojho brata.
Závis? je zlo, ktoré je predmetom záujmu nielen v kres?anstve: pri?ahuje pozornos? filozofov a u?encov z ka?dej kultúry. Jej základom je vz?ah medzi nenávis?ou a láskou: ?lovek chce zlo pre toho druhého, ale v skrytosti si ?elá by? ako on. ?alej zjavuje to, akí by sme chceli by? a akí v skuto?nosti nie sme. ??astie iného sa nám zdá by? nespravodlivé: iste - myslíme si - ?eby sme si jeho úspechy alebo ??astie zaslú?ili ove?a viac!
Základom tejto neresti je falo?ná predstava o Bohu: neakceptujeme, ?e Boh má svoju vlastnú ?matematiku“, odli?nú od na?ej. Napríklad v Je?i?ovom podobenstve o robotníkoch, ktorých pán povolal do vinice v rôznych hodinách dňa. Tí, ?o pri?li v prvú hodinu, sa domnievajú, ?e majú nárok na vy??iu mzdu ako tí, ?o pri?li poslední; pán v?ak dáva v?etkým rovnakú mzdu a hovorí: ?Nesmiem vari so svojím robi?, ?o chcem? ?i na mňa zazerá? preto, ?e som dobrý?“ (Mt 20, 15). Chceli by sme Bohu nanúti? na?u sebeckú logiku, kým Bo?ou logikou je láska. Dobré veci, ktoré nám dáva, sú ur?ené na to, aby sme sa o ne delili. Preto svätý Pavol vyzýva kres?anov: ?Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti“ (Rim 12, 10). Tu je liek na závis?!
A dostávame sa k druhej neresti, ktorú dnes rozoberieme: k márnomyse?nosti. Ide ruka v ruke s démonom závisti a spolu tieto dve neresti charakterizujú ?loveka, ktorý tú?i by? stredobodom sveta, chce slobodne vyu?íva? v?etko a v?etkých, chce by? predmetom ka?dej chvály a ka?dej lásky. Márnomyse?nos? je nafúknutá a neopodstatnená sebaúcta. Py?ný ?lovek má ?a?kopádne ?ego“: nie je empatický a neuvedomuje si, ?e okrem neho sú na svete aj iní ?udia. Jeho vz?ahy sú v?dy ú?elové, sú pozna?ené nadradenos?ou nad druhými. Musí ka?dému predvádza? svoju osobu, svoje skutky a svoje úspechy: je to ve?ný ?obrák o pozornos?. A ke? niekedy jeho kvality nie sú uznané, vtedy sa prudko roz?úli. Ostatní sú nespravodliví, nechápu, nie sú na úrovni.
Evagrius Ponticus vo svojich spisoch opisuje trpkú príhodu istého mnícha zasiahnutého márnivos?ou. Po prvých úspechoch v duchovnom ?ivote má pocit, ?e u? je v cieli, a tak sa vrhá do sveta, aby prijímal jeho ovácie. Neuvedomuje si v?ak, ?e je len na za?iatku duchovnej cesty a ?e upadol do poku?enia, ktoré ho ?oskoro zrazí na kolená.
Duchovní u?itelia na uzdravenie márnomyse?ného ?loveka nenavrhujú ve?a spôsobov nápravy. Zlo márnivosti má toti?to svoj liek samo v sebe: ocenenia, ktoré py?ný o?akával, ?e zo?ne od sveta, sa ?oskoro obrátia proti nemu. Mnoho ?udí, ktorí boli oklamaní falo?nou predstavou o sebe samých, sa potom prepadlo do hriechov, za ktoré sa ?oskoro museli hanbi?!
Najlep?í návod na prekonanie tú?by po márnej sláve mô?eme nájs? v svedectve svätého Pavla. Apo?tol sa stále vyrovnával so slabos?ou, ktorú sám nedokázal prekona?. Trikrát prosil Pána, aby ho oslobodil od tohto trápenia, ale nakoniec mu Je?i? odpovedal: ?Sta?í ti moja milos?, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti“. Od toho dňa bol Pavol oslobodený. A jeho záver by sa mal sta? aj na?ím: ?A tak sa budem rad?ej chváli? svojimi slabos?ami, aby vo mne prebývala Kristova sila“ (2 Kor 12, 9).
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.