杏MAP导航

?ítanie: Ef 4,26-27.31-32

Slnko nech nezapadá nad va?ím hnevom a nedávajte miesto diablovi! […] Akáko?vek zatrpknutos?, hnev, rozhor?enie, krik a rúhanie aj ka?dá iná zloba nech sú ?aleko od vás. Bu?te k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpú??ajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!

Hnev

6. ?as? cyklu katechéz O nerestiach a cnostiach

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

V posledných tý?dňoch hovoríme o nerestiach a cnostiach. Dnes sa pozastavíme a budeme uva?ova? o hneve. Je to obzvlá?? temná neres?, ale z vonkaj?ieho h?adiska ju mo?no naj?ah?ie odhali?. ?lovek ovládaný hnevom len ?a?ko skrýva tento impulz: spozná? ho pod?a pohybov jeho tela, agresivity, s?a?eného dýchania, zachmúreného a zamra?eného poh?adu.

Vo svojom najostrej?om prejave je hnev zlozvykom, ktorý nás nenecháva na pokoji. Ak vzniká z 

utrpenej (alebo z domnelej) krivdy, ?asto sa nerozpúta proti vinníkovi, ale proti prvému previnilcovi. Sú mu?i, ktorí v práci zadr?iavajú svoj hnev, aby ukázali, ?e sú pokojní a súcitní, ale ke? prídu domov, stanú sa pre svoje man?elky a deti neznesite?nými. Hnev je prenikavá neres?: doká?e nás pripravi? o spánok a spôsobi?, ?e v mysli neustále nie?o spriadame a nedoká?eme nájs? bariéru, ktorá by nám zabránila v uva?ovaní a premý??aní.

Hnev je neres?, ktorá ni?í ?udské vz?ahy. Vyjadruje neschopnos? prija? odli?nos? druhého, najmä ke? sa jeho ?ivotné rozhodnutia rozchádzajú s na?imi. Nezastavuje sa pri nesprávnom správaní jednej osoby, ale hád?e do kotla v?etko: je to ten druhý, taký aký je, kto vyvoláva hnev a nevô?u. ?lovek za?ne nenávidie? tón jeho hlasu, banálne ka?dodenné gestá, jeho spôsoby uva?ovania a cítenia.

Ke? vz?ah klesne na túto úroveň, ?lovek u? stráca nadh?ad. Hnev spôsobuje stratu jasnosti. Preto?e jednou z charakteristík hnevu neraz je, ?e sa postupom ?asu nedoká?e zmierni?. V takých prípadoch aj odstup a ml?anie namiesto toho, aby bremeno nepochopenia utí?ili, ho e?te zvä??ia. Práve z tohto dôvodu apo?tol Pavol - ako sme po?uli - odporú?a kres?anom, aby problém rie?ili hne? a pokúsili sa o zmierenie: ?Nech nezapadá slnko nad va?ím hnevom“ (Ef 4, 26). Je dôle?ité, aby sa v?etko vyrie?ilo okam?ite, e?te pred západom slnka. Ak po?as dňa vznikne nejaké nedorozumenie a dvaja ?udia si u? nerozumejú a zrazu sa vnímajú ako vzdialení, noc by nemala by? vydaná napospas diablovi. Neres? by nám nedala v noci spa? a rozmý??ali by sme nad na?imi dôvodmi a neodôvodnite?nými chybami, ktoré nikdy nie sú na?e a v?dy sú toho druhého. Je to takto: ke? ?loveka ovláda hnev, v?dy hovorí, ?e problém je v druhom ?loveku; nikdy nie je schopný uzna? svoje vlastné chyby, svoje vlastné nedostatky.

V modlitbe ?Ot?e ná?“ nás Je?i? vyzýva, aby sme sa modlili za na?e medzi?udské vz?ahy, ktoré sú mínovým po?om: rovinou, ktorá nikdy nie je dokonale vyvá?ená. V ?ivote máme do ?inenia s dl?níkmi, ktorí sú nám zaviazaní; tak ako ani my sme ur?ite nie v?dy v?etkých milovali správnou mierou. Niekomu sme neopätovali lásku, ktorá mu patrila. V?etci sme hrie?nici, v?etci, a ka?dý z nás má ú?ty v ?ervených ?íslach, na to nezabúdajme! Preto sa v?etci musíme nau?i? odpú??a?, aby nám bolo odpustené. ?udia nezostanú spolu, ak sa nebudú cvi?i? v umení odpú??a?, nako?ko je to v ?udských silách. To, ?o pôsobí na hnev je láskavos?, srde?nos?, miernos?, trpezlivos?.

K téme hnevu v?ak treba poveda? e?te jednu vec. Hovorí sa, ?e je to hrozná neres?, ?e stojí na po?iatku vojen a násilia. Prológ Iliady opisuje ?Achillov hnev“, ktorý bude prí?inou ?nekone?ného smútku“. Ale nie v?etko, ?o sa rodí z hnevu, je nesprávne. Predkovia si boli dobre vedomí, ?e v nás existuje podrá?dená ?as?, ktorá sa nedá a nesmie popiera?. Vá?ne sú do istej miery nevedomé: dejú sa, sú to ?ivotné skúsenosti. Za hnev nie sme zodpovední pri jeho vzniku, ale v?dy pri jeho ?al?om vývoji. A niekedy je dobré, aby sa hnev ventiloval správnym spôsobom. Keby sa ?lovek nikdy nenahneval, keby sa nerozhor?il nad nespravodlivos?ou, keby necítil, ako sa mu nie?o chveje v útrobách pri útlaku slab?ieho ?loveka, potom by to znamenalo, ?e nie je ?lovekom, a u? vôbec nie kres?anom.

Existuje v?ak aj sväté rozhor?enie, ktoré nie je hnevom, ale vnútorným hnutím, svätým rozhor?ením. Je?i? ho vo svojom ?ivote nieko?kokrát poznal (porov. Mk 3, 5): nikdy neodpovedal na zlo zlom, ale v du?i tento pocit cítil a v prípade kupcov v chráme vykonal rázny a prorocký ?in, diktovaný nie hnevom, ale horlivos?ou za Pánov dom (porov. Mt 21, 12 - 13). Musíme dobre rozli?ova?: horlivos?, sväté rozhor?enie, to je jedna vec; hnev, ktorý je zlý, je v?ak nie?o iné.

Je na nás, aby sme s pomocou Ducha Svätého na?li správnu mieru vá?ní, aby sme ich dobre vychovávali, aby sa obrátili k dobru a nie k zlu. ?akujem vám.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)