Katechéza o evanjeliza?nom nad?ení (21): Sv. Daniel Comboni, apo?tol Afriky a prorok misie
Pred katechézou bolo prednesené ?ítanie z Prvého listu sv. apo?tola Pavla Solún?anom (1 Sol 2, 4.7b-8)
Bratia, ako nás Boh vyskú?al, ?e nám mo?no zveri? evanjelium, tak hovoríme, nie aby sme sa ?u?om pá?ili, ale Bohu, ktorý skúma na?e srdcia. […] Boli sme medzi vami malí, ako ke? matka k?mi a láska svoje deti. Tak sme vás milovali, ?e by sme vám najrad?ej boli odovzdali nielen Bo?ie evanjelium, ale aj vlastný ?ivot; takými drahými ste sa nám stali.
Evanjeliza?né nad?enie: apo?tolská horlivos? veriaceho ?loveka
21. Sv. Daniel Comboni, apo?tol Afriky a prorok misie
Drahí bratia a sestry, dobré ráno!
V rámci katechéz o evanjeliza?nom nad?ení, ?i?e o apo?tolskej horlivosti,
sa dnes zastavíme pri svedectve svätého Daniela Comboniho. Bol to apo?tol plný horlivosti pre Afriku. O týchto národoch napísal: ?zmocnili sa môjho srdca, ktoré ?ije len pre nich“ (Spisy, 941), ?zomriem s Afrikou na perách“ (Spisy, 1441). Aké je to krásne!
A k nim sa obracal takto: ?naj??astnej?í z mojich dní bude, ke? budem môc? za vás polo?i? svoj ?ivot“ (Spisy, 3159). Je to vyjadrenie ?loveka milujúceho Boha a milujúceho bratov a sestry, ktorým slú?il na misii a ktorým v?dy neúnavne pripomínal, ?e ?Je?i? Kristus trpel a zomrel aj za nich“ (Spisy, 2499; 4801).
Potvrdzoval to v kontexte charakterizovanom hrôzou otroctva, ktorého bol svedkom. Otroctvo robí z ?loveka vec, jeho hodnota sa redukuje na to, aby bol pre niekoho alebo pre nie?o u?ito?ný. Je?i? je Boh, ktorý sa stal ?lovekom, vyzdvihol dôstojnos? ka?dej ?udskej bytosti a odhalil falo?nos? ka?dého otroctva. Comboni si vo svetle Krista uvedomil zlo otroctva; pochopil tie?, ?e sociálne otroctvo má korene v hlb?om otroctve, v otroctve srdca, hriechu, z ktorého nás Pán oslobodzuje. Ako kres?ania sme preto povolaní bojova? proti v?etkým formám otroctva. ?ia?, otroctvo, podobne ako kolonializmus, nie je minulos?ou. V Afrike, ktorú Comboni tak miloval, dnes zmietanej mnohými konfliktami, ?sa po politickom konflikte rozpútal rovnako zotro?ujúci ?ekonomický kolonializmus' (...). Je to dráma, pred ktorou hospodársky vyspelej?í svet ?asto zatvára o?i, u?i a ústa“. Preto opätovne vyzývam: ?Prestaňte Afriku dusi?: nie je to baňa, ktorú treba vykoris?ova?, ani zem, ktorú treba drancova?“ (Stretnutie s vládnymi predstavite?mi, Kinshasa, 31. januára 2023).
Vrá?me sa k príbehu Sv. Daniela. Po po?iato?nom období v Afrike musel zo zdravotných dôvodov misiu opusti?. Ve?a misionárov zomrelo po nákaze chorobami, a to v dôsledku nedostato?ného poznania miestnych skuto?ností. Kým v?ak iní z Afriky odchádzali, Comboni zostal. Po ur?itom ?ase rozli?ovania pocítil, ?e Pán ho in?piroval novým spôsobom evanjelizácie, ktorý zhrnul do týchto slov: ?Zachráni? Afriku Afrikou“ (Spisy, 2741). Bola to silná intuícia, ktorá nemá v sebe ni? z kolonializmu, bola to silná intuícia, ktorá pomohla obnovi? misionárske nasadenie: evanjelizovaní ?udia neboli len ?predmetom“ evanjelizácie, ale boli ?subjektami“ misie.
Svätý Daniel Comboni si ?elal, aby sa v?etci kres?ania stali protagonistami evanjeliza?nej ?innosti. V tomto duchu premý??al a konal integrálnym spôsobom, zapájal miestny klérus a podporoval laickú slu?bu katechétov. Katechéti sú pokladom Cirkvi, katechéti sú tí, ktorí evanjelizáciu rozvíjajú. Takto koncipoval aj ?udský rozvoj, staral sa o umenie, povolania, podporoval úlohu rodiny a ?ien pri premene kultúry a spolo?nosti. Aké dôle?ité je aj dnes presadzova? vieru a ?udský rozvoj zvnútra misijných kontextov namiesto transplantácie vonkaj?ích modelov alebo obmedzovania sa na sterilný asistencializmus! Nie vonkaj?ie modely, ani asistencializmus. Prija? kultúru národov ako cestu na uskuto?ňovanie evanjelizácie.
Comboniho ve?ké misionárske nad?enie v?ak nebolo primárne výsledkom ?udského úsilia: nepoháňala ho iba odvaha, ani ho nemotivovali len dôle?ité hodnoty ako sloboda, spravodlivos? a pokoj. Jeho horlivos? sa rodila z radosti z evanjelia, ?erpala z Kristovej lásky a viedla k láske ku Kristovi! Svätý Daniel napísal: ?Misia taká náro?ná a namáhavá, ako je na?a, nemô?e ?i? z patiny, z pokrytecky pokrivených subjektov plných sebectva a egocentrizmu, ktorí sa nestarajú tak, ako by sa mali stara? o zdravie a obrátenie du?í“. Toto je dráma klerikalizmu, ktorá vedie kres?anov, dokonca aj laikov, ku klerikalizácii a mení ich - ako sa tu pí?e - na pokrivené osoby plné sebectva. Toto je mor klerikalizmu.
A Comboni dodal: ?Musíme ich zapáli? láskou, ktorá má svoj zdroj v Bohu a v Kristovej láske; a ke? ?lovek skuto?ne miluje Krista, potom sú nedostatky, utrpenia a mu?eníctvo sladkos?ou“ (Spisy, 6656). Jeho tú?bou bolo vidie? horlivých, radostných a oddaných misionárov – ako napísal – ?svätých a schopných. [...] Po prvé: svätých, to znamená bez hriechu a pokorných. Ale to nesta?í: je potrebná láska, ktorá robí ?udí schopnými“ (Spisy, 6655). Zdrojom misionárskej schopnosti je teda pre Comboniho láska, najmä horlivos? prija? utrpenie druhých za svoje.
Jeho evanjeliza?né nad?enie ho navy?e nikdy neviedlo k tomu, aby pôsobil ako sólista, ale v?dy v spolo?enstve, v Cirkvi. Napísal: ?Mám len jeden ?ivot, ktorý mô?em zasväti? zdraviu týchto du?í, chcel by som ich ma? tisíc, ktoré by som mohol spotrebova? na tento ú?el“ (Spisy, 2271).
Bratia a sestry, svätý Daniel sved?í o láske Dobrého Pastiera, ktorý ide h?ada? stratených a obetuje svoj ?ivot za stádo. Jeho horlivos? bola energická a prorocká, ke? sa staval proti ?ahostajnosti a vylú?eniu. Vo svojich listoch srde?ne spomínal na svoju milovanú Cirkev, ktorá príli? dlho zabúdala na Afriku. Comboniho snom je Cirkev, ktorá sa spája s ?u?mi ukri?ovanými v dejinách, aby spolu s nimi pre?ívala vzkriesenie. Teraz vám dám jeden návrh. Pomyslite na ukri?ovaných v sú?asnosti: na mu?ov, ?eny, deti, seniorov, ktorí sú ukri?ovaní príbehmi nespravodlivosti a nadvlády. Myslime na nich a modlime sa.
Jeho svedectvo akoby opakovalo nám v?etkým, mu?om a ?enám Cirkvi: ?Nezabúdajte na chudobných, milujte ich, preto?e v nich je prítomný ukri?ovaný Je?i?, ktorý ?aká na vzkriesenie“.
Nezabúdajte na chudobných: predtým, ako som sem pri?iel, som sa stretol s brazílskymi zákonodarcami, ktorí pracujú pre chudobných, ktorí sa sna?ia podporova? chudobných prostredníctvom pomoci a sociálnej spravodlivosti. A nezabúdajú na chudobných: pracujú pre chudobných. Vám hovorím: nezabúdajte na chudobných, preto?e oni budú tí, ktorí vám otvoria dvere do neba.
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
