杏MAP导航

Pred katechézou zaznelo ?ítanie z Prvého listu sv. apo?tola Pavla Timoteovi (1 Tim 2,1-4)

Predov?etkým teda ?iadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa v?aky za v?etkých ?udí, za krá?ov i za v?etkých, ?o sú na vy??ích miestach, aby sme mohli ?i? tichým a pokojným ?ivotom vo v?etkej nábo?nosti a mravnej ?istote. Toto je dobré a milé pred Bohom, na?ím Spasite?om, ktorý chce, aby boli v?etci ?udia spasení a poznali pravdu.

Evanjeliza?né nad?enie: apo?tolská horlivos? veriaceho

20. Blahoslavený José Gregorio Hernández Cisneros, lekár chudobných a apo?tol pokoja

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

V na?ich katechézach sa na?alej stretávame s nad?enými svedkami ohlasovania evanjelia. Spomeňme si, ?e ide o sériu katechéz o apo?tolskej horlivosti, o vôli a tie? vnútornom zápale nies? evanjelium ?alej. Dnes sa vydáme do Latinskej Ameriky, konkrétne do Venezuely, aby sme spoznali osobnos? laika, blahoslaveného Josého Gregoria Hernándeza Cisnerosa.

Narodil sa v roku 1864 a viere sa nau?il predov?etkým od svojej matky, ako sám povedal: ?Matka ma od kolísky u?ila cnostiam, dávala mi rás? v poznaní Boha a ako sprievodcu mi dala lásku“. V?imnime si: práve matky odovzdávajú vieru. Viera sa odovzdáva v náre?í, teda v jazyku matiek, ktorým matky vedia hovori? so svojimi de?mi. A vám, matky hovorím: bu?te opatrné pri odovzdávaní viery v tomto materinskom náre?í.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Skuto?ne láska bola tou hviezdou, ktorá pomáhala nasmerova? ?ivot blahoslaveného Josého Gregoria. Bol to dobrý a milý ?lovek, s veselou povahou, bol obdarený výraznou inteligenciou; stal sa lekárom, univerzitným profesorom a vedcom. Predov?etkým v?ak bol lekárom blízko najslab?ím, a to nato?ko, ?e ho v jeho vlasti nazývali ?lekárom chudobných“. V?dy sa staral o chudobných.

Pred bohatstvom peňazí dával prednos? bohatstvu evanjelia a svoj ?ivot venoval pomoci núdznym. V chudobných, chorých, migrantoch a trpiacich videl José Gregorio Je?i?a. A úspech, o ktorý sa vo svete nikdy neusiloval, získal a na?alej získava od ?udí, ktorí ho nazývajú ?svätcom ?udu“, ?apo?tolom lásky“, ?misionárom nádeje“. Sú to krásne pomenovania.

José Gregorio bol skromný, láskavý a ochotný ?lovek. Poháňal ho vnútorný oheň, tú?ba ?i? v slu?be Bohu a blí?nemu. Hnaný týmto zápalom sa nieko?kokrát pokú?al sta? reho?níkom a kňazom, ale rôzne zdravotné problémy mu v tom zabránili. Jeho telesná slabos? ho v?ak neviedla k tomu, aby sa uzavrel do seba, ale aby sa stal e?te citlivej?ím lekárom na potreby druhých; pri?nul k Prozrete?nosti a ukovaný v du?i i?iel viac k tomu podstatnému.

Toto je apo?tolská horlivos?: nesleduje vlastné tú?by, ale disponibilitu vo?i Bo?ím zámerom. A tak blahoslavený pochopil, ?e starostlivos?ou o chorých bude uskuto?ňova? Bo?iu vô?u, pomáha? trpiacim, dáva? nádej chudobným, sved?i? o viere nie slovami, ale príkladom. Takto dospel - touto vnútornou cestou - k prijatiu medicíny ako kňazstva: ?kňazstva ?udskej bolesti“ (M. YABER, José Gregorio Hernández: Médico de los Pobres, Apóstol de la Justicia Social, Misionero de las Esperanzas, 2004, 107). Aké dôle?ité je netrpie? veci pasívne, ale, ako hovorí Písmo, v?etko robi? v dobrom duchu, slú?i? Pánovi (porov. Kol 3, 23).

  (Vatican Media)

Polo?me si v?ak otázku: odkia? vzal José Gregorio to?ko nad?enia, to?ko horlivosti? ?erpal z istoty a sily. Tou istotou bola Bo?ia milos?. Napísal, ?e ?ak sú na svete dobrí a zlí, zlí sú tam preto, lebo sa sami stali zlými: ale dobrí sú takí len s Bo?ou pomocou“ (27. mája 1914). A on sám najprv pocítil, ?e potrebuje milos?, ?obral na ulici a ve?mi potreboval lásku. A tu bola sila, z ktorej ?erpal: blízkos? s Bohom. Bol mu?om modlitby – bola to Bo?ia milos? a dôvernos? s Pánom - bol mu?om modlitby, ktorý chodieval na sv. om?u.

A v kontakte s Je?i?om, ktorý sa obetuje na oltári za v?etkých, sa José Gregorio cítil povolaný obetova? svoj ?ivot za pokoj. Práve prebiehala prvá svetová vojna. Dňa 29. júna 1919 ho nav?tívil priate? a na?iel ho ve?mi ??astného. José Gregorio sa dopo?ul, ?e bola podpísaná zmluva o ukon?ení vojny. Jeho ponuka bola prijatá a on akoby tu?il, ?e jeho úloha na zemi sa skon?ila. V to ráno bol ako zvy?ajne na om?i a teraz ide po ulici, aby priniesol lieky chorému. Ke? v?ak prechádzal cez cestu, zrazilo ho auto; prevezený do nemocnice zomrel pri vyslovovaní mena Panny Márie. Jeho pozemská cesta sa tak kon?í na ceste pri vykonávaní diela milosrdenstva a v nemocnici, kde ako lekár vykonal majstrovské dielo.

Bratia, sestry, v prítomnosti tohto svedectva sa pýtajme sami seba: Ja, pred Bohom prítomným v chudobných v mojej blízkosti, pred tými, ktorí vo svete najviac trpia, ako reagujem? Ako ma oslovuje príklad Josého Gregoria? On nás podnecuje k anga?ovanosti pred ve?kými sú?asnými sociálnymi, ekonomickými a politickými otázkami. To?ko sa o tom hovorí, to?ko sa kritizuje a hovorí, ?e v?etko je zlé. Ale kres?an nie je povolaný k tomu, ale k tomu, aby sa tým zaoberal, aby si za?pinil ruky: predov?etkým, ako nám povedal svätý Pavol, aby sme sa modlili (porov. 1 Tim 2, 1 - 4), a potom aby sme sa nevenovali klebeteniu - klebetenie je mor -, ale aby sme podporovali dobro a budovali pokoj a spravodlivos? v pravde.

Aj to je apo?tolská horlivos?, aj to je ohlasovanie evanjelia a aj to je kres?anská bla?enos?: ?Blahoslavení tvorcovia pokoja“ (Mt 5, 9). Nasledujme kroky blahoslaveného Gregora: laika, lekára, mu?a ka?dodennej práce, ktorého apo?tolská horlivos? viedla k tomu, aby celý ?ivot ?il rozdávaním lásky.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Martin Jarábek)