杏MAP导航

V pestrej medzinárodnej zmesi pútnikov dnes bola aj vä??ia skupina zo Slovenska. Z Centra univerzitnej pastorácie v Martine pri?li do Ríma tri desiatky medikov z Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine.

Svätý Otec v katechéze nadviazal na nedávny sviatok Nanebovzatia Panny Márie, ktorý východná tradícia a ikonografia predstavuje ako ?usnutie“. Na úvod zaznelo ?ítanie z Listu Rimanom:

?Ve? vieme, ?e celé stvorenie spolo?ne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach a? doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, ?o máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a o?akávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela. Lebo v nádeji sme spasení.“ (Rim 8,22-24)

Pôrodné bolesti stvorenia - Príbeh ?loveka ako tajomstvo zrodu 

18. ?as? cyklu katechéz O starobe, streda 24. augusta 2022

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Nedávno sme slávili Nanebovzatie Je?i?ovej Matky. Toto tajomstvo osvet?uje naplnenie milosti, ktorá formovala Máriin údel a osvet?uje aj ná? cie?. Tým cie?om je nebo. Týmto obrazom Panny Márie vzatej do neba by som chcel ukon?i? cyklus katechéz o starobe. V západnej tradícii na ňu h?adíme ako vyzdvihnutú nahor a zahalenú svetlom oslávenia; vo východnej sa zobrazuje pole?ia?ky, ako spí, obklopená modliacimi sa apo?tolmi, zatia? ?o Zm?tvychvstalý Pán ju dr?í na rukách ako die?a. 

Teológia sa v?dy zamý??ala nad vz?ahom 

medzi týmto jedine?ným ?nanebovzatím“ a smr?ou, ktorý dogma nedefinuje. Myslím si, ?e by bolo e?te dôle?itej?ie zdôrazni? súvislos? tohto tajomstva so vzkriesením Syna, ktoré otvára cestu zrodu pre ?ivot nám v?etkým. V bo?om konaní Máriinho zjednotenia so Zm?tvychvstalým Kristom sa nielen?e prekonáva be?né podliehanie telesnej poru?ite?nosti pri ?udskej smrti, ale anticipuje sa telesné prijatie do Bo?ieho ?ivota. V skuto?nosti sa tu anticipuje ná? cie?, ktorým je vzkriesenie: Zm?tvychvstalý je toti? pod?a kres?anskej viery prvorodeným z mnohých bratov a sestier. Zm?tvychvstalý Pán je ten, ktorý i?iel ako prvý, ktorý vstal z m?tvych ako prvý, potom pôjdeme aj my, to je ná? cie?: vsta? z m?tvych.

Mohli by sme poveda? - pod?a Je?i?ových slov Nikodémovi - ?e je to nie?o ako druhé narodenie (porov. Jn 3,3-8). Ak to prvé bolo narodením sa na zem, toto druhé je narodením sa do neba. Nie náhodou apo?tol Pavol v texte, ktorý sme ?ítali na za?iatku, hovorí o pôrodných bolestiach (porov. Rim 8,22). Tak ako po vyjdení z matkinho lona sme to stále my, tá istá ?udská bytos?, ktorá bola v lone, tak sa po smrti rodíme do neba, do Bo?ieho priestoru, a stále sme to my, ktorí sme chodili po tejto zemi. Podobne ako v prípade Je?i?a: Zm?tvychvstalý je stále Je?i?om: nestráca svoje ?love?enstvo, to, ?o si pre?il, ba ani svoju telesnos?, nie, preto?e bez nej by to u? nebol on, nebol by Je?i?om: teda so svojou ?udskos?ou, svojimi skúsenos?ami.  

Hovorí nám o tom skúsenos? u?eníkov, 

ktorým sa zjavoval po ?tyridsa? dní po svojom zm?tvychvstaní. Pán im ukazuje rany, ktoré spe?atili jeho obetu; ale u? to nie sú ?karedé rany bolestne pretrpenej zvrhlosti, teraz sú nezmazate?ným dôkazom jeho lásky vernej a? do konca. Vzkriesený Je?i? so svojím telom ?ije v troji?nej Bo?ej dôvernosti! A v nej nestráca svoju pamä?, neopú??a svoju históriu, nepret?ha vz?ahy, v ktorých ?il na zemi. S?úbil svojim priate?om: ?Ke? odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“ (Jn 14,3). Odi?iel, aby nám v?etkým pripravil miesto, a a? ho pripraví, príde. Nepríde len na konci pre v?etkých, ale príde zaka?dým, po ka?dého z nás. On nás príde h?ada?, aby nás priviedol k sebe. V tomto zmysle je smr? tak trochu vykro?ením k stretnutiu s Je?i?om, ktorý ma ?aká, aby ma priviedol k sebe.

Zm?tvychvstalý ?ije v Bo?om svete, kde je miesto pre ka?dého, kde sa formuje nová zem a buduje nebeské mesto, definitívny príbytok ?loveka. Nevieme si predstavi? túto premenu na?ej smrte?nej telesnosti, ale sme si istí, ?e zachová na?e tváre rozpoznate?nými a my budeme môc? zosta? ?u?mi v Bo?om nebi. Umo?ní nám to zú?astni? sa so vzne?eným citom na nekone?nom a bla?enom rozmachu Bo?ieho stvorite?ského ?inu, ktorého nekone?né dobrodru?stvá za?ijeme na vlastnej ko?i.  

Ke? Je?i? hovorí o Bo?om krá?ovstve, opisuje ho ako svadobnú hostinu, ako oslavu s priate?mi, ako prácu, ktorá robí dom dokonalým, alebo ako prekvapenia, ktoré robia úrodu bohat?ou ako sejba. Ak berieme slová evanjelia o krá?ovstve vá?ne, dáva to ná?mu vnímaniu schopnos? te?i? sa z Bo?ej ?inorodej a tvorivej lásky a dáva nás do súladu s nevídaným cie?om ?ivota, ktorý zasievame. V na?ej starobe, drahé vrstovní?ky a vrstovníci, a prihováram sa k star?ekom a starenkám, v na?ej starobe sa význam mnohých ?detailov“, z ktorých sa skladá ?ivot - pohladenie, úsmev, gesto, ocenená práca, ne?akané prekvapenie, pohostinná veselos?, verné puto - stáva prenikavej?ím.

Podstatné veci ?ivota, na ktorých nám pred blí?iacou sa rozlú?kou viac zále?í, sa nám definitívne vyjasnia. H?a: táto múdros? staroby je miestom ná?ho zrodu, ktorý osvet?uje ?ivoty detí, mladých ?udí, dospelých a celého spolo?enstva. My ?starí“ by sme mali by? pre ostatných svetlom: svetlom pre druhých. Celý ná? ?ivot sa javí ako semia?ko, ktoré musí by? vlo?ené do zeme, aby sa mohol zrodi? jeho kvet a jeho ovocie. Zrodí sa, spolu so v?etkým ostatným na svete. Nie bez pôrodných bolestí, nie bezbolestne, ale narodí sa (porov. Jn 16,21-23). A ?ivot vzkrieseného tela bude sto a tisícnásobne ?iv?í, ne? ako sme ho zakúsili na tejto zemi (porov. Mk 10,28-31).

Zm?tvychvstalý Pán nie náhodou ke? ?aká na apo?tolov pri jazere, opeká si rybu (porov. Jn 21,9) a potom im ju ponúka. Toto gesto starostlivej lásky nám dáva tu?i?, ?o nás ?aká, ke? prejdeme na druhý breh. Áno, drahí bratia a sestry, ?peciálne vy star?í, to najlep?ie zo ?ivota e?te len príde. - ?Ale ve? sme starí, ?o by sme e?te mali vidie??“ - To najlep?ie, preto?e to najlep?ie zo ?ivota e?te len príde. Dúfame v plnos? ?ivota, ktorá nás v?etkých ?aká, ke? nás Pán povolá.

Nech nám Matka Pána a na?a Matka, ktorá nás predi?la do raja, vynahradí to rozochvenie o?akávania, preto?e to nie je ?akanie v anestéze, nie je to znudené ?akanie. Nie, je to ?akanie v rozochvení: ?Kedy príde môj Pán? Kedy tam budem môc? ís??“ Je tu ur?itý strach, preto?e neviem ?o tento prechod znamená, a prejs? cez tieto dvere vyvoláva trochu strach, ale v?dy je tu Pánova ruka, ktorá ?a vedie vpred, a po prechode tými dverami nastáva oslava. Dávajme pozor, drahí ?star?ekovia“ a ?starenky“, vrstovníci, bu?me pozorní, on nás ?aká, je to len prechod a potom oslava.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-bd, jb-

Aktualizované: 24.8.2022, 15:41