ÐÓMAPµ¼º½

H?adaj

Gener¨¢lna audiencia 17. augusta: Seniori maj¨² de?om odovzda? svedectvo

Star¨ª ?udia maj¨² pred de?mi vyd¨¢va? svedectvo o viere, o ?udskosti a najm? o tom, ?e smerujeme k ?ivotu, ktor? viac neumiera. ?Spojenectvo medzi star?mi ?u?mi a de?mi zachr¨¢ni ?udstvo.¡° V tomto duchu v dne?n¨² stredu 17. augusta pri gener¨¢lnej audiencii pokra?oval p¨¢pe? Franti?ek v cykle katech¨¦z o hodnote staroby. V z¨¢vere vyzval nezab¨²da? na mu?en? ukrajinsk? ?ud.

?Moje my?lienky opä? smerujú k Ukrajine: nezabudnime na ten mu?ený ?ud¡°, poznamenal pri generálnej audiencii Svätý Otec.

O prítomnosti slovenských pútnikov v Aule Pavla VI. sved?ila ve?ká slovenská zástava na prednom zábradlí. O spestrenie sa postaral blon?avý chlap?ek, ktorý sa vybral na pódium k Svätému Otcovi a zostal v jeho tesnej blízkosti aj po?as modlitby Ot?ená? a apo?tolského po?ehnania. Celý ?as uprene h?adel na pápe?a, ktorý ho hladil a dodal: ?Práve dnes sme hovorili o dialógu medzi seniormi a de?mi... je odvá?ny, no nie?¡°

Osobitnú pozornos? a rýchlu pomoc prítomných si dnes vy?iadal moment, ke? ?len ?vaj?iarskej gardy stojaci na pódiu v priebehu generálnej audiencie náhle odpadol.

Pápe? Franti?ek v katechéze 

zdôraznil nezastupite?nú úlohu starých ?udí vydáva? pred de?mi svedectvo. Majú ich hodnoverne uvádza? do tajomstva, ?e smerujeme k ?ivotu bez konca:

?Vydáva? svedectvo viery pred die?a?om je zasievaním tohto ?ivota. Aj vydávanie svedectva ?udskosti a viery je povolaním seniorov. Darova? de?om ako svedectvo skuto?nos?, ktorú pre?ili, odovzda? im ?tafetu. My, seniori, sme povolaní k tomuto, odovzdáva? ?tafetu, aby ju oni niesli vpred.¡°

Svätý Otec tie? poznamenal: ?Je bolestné - a ?kodlivé - vidie?, ako sa jednotlivé vekové obdobia ?ivota chápu ako oddelené svety, súperiace navzájom, z ktorých sa ka?dý sna?í ?i? na úkor toho druhého: to je zlé.¡°

Petrov nástupca v katechéze komentoval úryvok z Knihy proroka Daniela, ktorý zaznel na úvod:

«Pozeral som sa kým postavili tróny a zasadol Starec dní; jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako ?istu?ká vlna; jeho trón bol plame¨¾ oh¨¾a a jeho kolesá bl?iaci ohe¨¾. Ohnivá rieka prúdila a vychádzala od neho; tisíce tisícov mu slú?ili a desa?tisíce desa?tisícov stáli pred ním: za?al súd a otvorili sa knihy» (Dan 7,9-10).

Videozáznam

?Starec dní¡° - Staroba uis?uje o smerovaní k ?ivotu, ktorý viac neumiera

17. ?as? cyklu katechéz O starobe

Drahí bratia a sestry, dobrý de¨¾!

Slová Danielovho prorockého sna, ktoré sme po?uli, evokujú tajomnú a zárove¨¾ ?iarivú víziu Boha. Je prevzatá aj na za?iatku knihy Zjavenia apo?tola Jána a vz?ahuje sa na zm?tvychvstalého Je?i?a, ktorý sa vizionárovi zjavuje ako Mesiá?, k¨¾az a krá?, ve?ný, v?evediaci a nemenný (1,12-15). Kladie vizionárovi ruku na plece a upokojuje ho: «Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a ?ivý. Bol som m?tvy, a h?a, ?ijem na veky vekov» (v. 17-18). Takto mizne posledná bariéra strachu a úzkosti, ktorú zjavenie sa Boha (teofánia) v?dy vzbudzovalo: on, ktorý je ?ivý nás upokojuje, dáva nám istotu. Aj on zomrel, no teraz zaujíma miesto, ktoré mu bolo ur?ené: miesto Prvého a Posledného.

V tomto prelínaní symbolov ¨C a tu je ve?mi ve?a symbolov - je aspekt, ktorý nám mo?no pomô?e lep?ie pochopi? súvislos? tejto teofánie, tohto zjavenia sa Boha, s kolobehom ?ivota, s ?asom dejín, s Bo?ou vládou nad stvoreným svetom. A tento aspekt súvisí práve so starobou. ?o majú do ?inenia? Pozrime sa na to.

Vízia vyvoláva dojem energie a sily, vzne?enosti, krásy a pôvabu. ?aty, o?i, hlas, nohy, v?etko je v tej vízii nádherné: ide o víziu! Jeho vlasy sú v?ak biele: ako vlna, ako sneh. Ako vlasy starca. Najbe?nej?í biblický výraz na ozna?enie starca je ?zaqen¡°: od výrazu ?zaqan¡°, ?o znamená ?brada¡°. Snehobiele vlasy sú starobylým symbolom ve?mi dlhého ?asu, prastarej minulosti, ve?nej existencie. Pri de?och netreba v?etko odmýtizova?: obraz Boha ako starca so snehobielymi vlasmi nie je akýsi pochabý symbol, je to biblický obraz, je to obraz u??achtilý a tie? ne?ný. Postava, ktorá v Zjavení apo?tola Jána stojí medzi zlatými svietnikmi, sa prekrýva s postavou ?Starca dní¡° z Danielovho proroctva. Je starý ako celé ?udstvo, ba aj viac. Je starý a nový ako Bo?ia ve?nos?. Lebo ve?nos? Boha je taká, je starobylá a nová, preto?e Boh nás v?dy prekvapuje svojou novos?ou, v?dy nám prichádza v ústrety, ka?dý de¨¾ osobitným spôsobom, pre ten konkrétny moment, pre nás. Stále sa obnovuje: Boh je ve?ný, je od vekov, mô?eme poveda?, ?e v Bohu je akoby staroba, nie je to tak, av?ak je ve?ný, obnovuje sa.

Vo východných cirkvách je sviatok Stretnutia Pána, ktorý sa slávi 2. februára, jedným z dvanástich ve?kých sviatkov liturgického roka. Zdôraz¨¾uje stretnutie Je?i?a so starcom Simeonom v Chráme, zdôraz¨¾uje stretnutie ?udstva, reprezentovaného starcami Simeonom a Annou, s mali?kým Kristom Pánom, ve?ným Synom Boha, ktorý sa stal ?lovekom. Jednu takúto krásnu ikonu mo?no obdivova? v Ríme na mozaikách chrámu Santa Maria v Trastevere.

Byzantská liturgia sa modlí so Simeonom: ?Toto je ten, ktorý sa narodil z Panny: on je Slovo, Boh z Boha, ten, ktorý sa pre nás stal telom a spasil ?loveka¡°. Pokra?uje: ?Nech sa dnes otvorí nebeská brána: ve?né Slovo Otca, ktoré prijalo princíp ?asnosti, bez toho, aby opustilo svoju bo?skos?, je z jeho vôle obetované v chráme Zákona Panenskou Matkou a starec ho berie do náru?ia.¡° Tieto slová vyjadrujú vyznanie viery prvých ?tyroch ekumenických koncilov, ktoré sú posvätné pre v?etky cirkvi. Simeonovo gesto je v?ak tie? najkraj?ou ikonou osobitného povolania staroby: h?adiac na Simeona h?adíme na tú najkraj?iu ikonu staroby: odovzdáva? v obetovaní deti, ktoré prichádzajú na svet ako nepretr?itý dar od Boha, s vedomím, ?e jedno z nich je Syn, zrodený v samotnom Bo?om vnútri, pred v?etkými vekmi.

Staroba, ktorá krá?a smerom k takému svetu, v ktorom bude môc? kone?ne neru?ene vy?arova? lásku, ktorú Boh vlo?il do stvorenstva, musí pred svojím odchodom urobi? toto gesto Simeona a Anny, skôr ne? sa rozlú?i. Staroba musí vydáva? svedectvo - toto je pre m¨¾a jadro, to najhlavnej?ie na starobe - staroba musí vydáva? de?om svedectvo o ich po?ehnaní: spo?íva v ich vovádzaní - krásnom a ?a?kom - do tajomstva smerovania k ?ivotu, ktorý nik nemô?e zni?i?. Dokonca ani smr?. Vydáva? svedectvo viery pred die?a?om je zasievaním tohto ?ivota. Aj vydávanie svedectva ?udskosti a viery je povolaním seniorov. Darova? de?om ako svedectvo tú skuto?nos?, ktorú pre?ili, odovzda? im ?tafetu. My, seniori, sme povolaní k tomuto, odovzdáva? ?tafetu, aby ju oni niesli vpred.

Svedectvo starých ?udí je pre deti dôveryhodné: mladí ?udia a dospelí ho nedoká?u poda? tak autenticky, tak ne?ne, tak dojímavo, ako to doká?u star?í ?udia, starí rodi?ia. Ke? star?í ?lovek po?ehnáva ?ivot, ktorý mu prichádza v ústrety a dáva bokom ka?dú zá?? k tomu ?ivotu, ktorý zanecháva, je to neodolate?né. Nie je zatrpknutý, ?e ?as uteká a on sa poberá na odchod. Nie. Má rados? toho dobrého vína, vína, ktoré rokmi vyzrelo. Svedectvo starých ?udí zjednocuje fázy ?ivota i samotné dimenzie ?asu: minulos?, prítomnos? a budúcnos?, preto?e nie sú len spomienkou, ale prítomnos?ou a aj prís?ubom. Je bolestné - a ?kodlivé - vidie?, ako sa jednotlivé vekové obdobia ?ivota chápu ako oddelené svety, súperiace navzájom, z ktorých sa ka?dý sna?í ?i? na úkor toho druhého: to je zlé. ?udstvo je ve?mi staré, prastaré, ak sa pozrieme na ?as hodín. Av?ak Bo?í Syn, ktorý sa narodil zo ?eny, je Prvý a Posledný v?etkých ?ias. To znamená, ?e nikto nespadá mimo jeho ve?ného pokolenia, mimo jeho ú?asnej moci, mimo jeho láskyplnej blízkosti.

Spojenectvo - a hovorím spojenectvo - spojenectvo starých ?udí a detí zachráni ?udskú rodinu. Tam, kde sa deti, mladí ?udia rozprávajú so starými ?u?mi, je budúcnos?. Ak nebude tohto dialógu medzi starými a mladými, budúcnos? nevyzerá jasne. Spojenectvo seniorov a detí zachráni ?udskú rodinu. Mohli by sme, prosím, prinavráti? de?om, ktoré sa musia nau?i?, ako sa narodi?, to jemné svedectvo starých ?udí, ktorí majú múdros? umierania? Bude toto ?udstvo, ktoré sa nám pri v?etkom svojom pokroku javí ako adolescent, ktorý sa narodil len v?era, schopné znovu získa? milos? staroby, ktorá pevne dr?í horizont ná?ho cie?a? Smr? je pre ka?dého z nás ur?ite ?a?kým prechodom zo ?ivota: je ?a?kým prechodom. V?etci tam musíme ís?, no nie je to ?ahké. Smr? je v?ak aj prechodom, ktorý uzatvára ?as neistoty a láme ru?i?ky hodín: je to ?a?ké, preto?e je to prechod smrti. Preto?e krása ?ivota, ktorý u? neupadá, sa za?ína práve vtedy. Za?ína sa v?ak múdros?ou tých mu?ov a ?ien, star?ích ?udí, ktorí doká?u odovzda? ?tafetu mladým. Pomyslime na dialóg, na spojenectvo starých ?udí a detí, starých ?udí s mladými a dbajme na to, aby sa toto puto nepreru?ilo. Nech seniori majú rados? hovori? s mladými, vyjadri? sa, a nech mladí vyh?adávajú starých, aby od nich ?erpali ?ivotnú múdros?.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu ¨C Vatican News)

-zk, jb-

?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.

17 augusta 2022, 09:43

Ned¨¢vne audiencie

?¨ªtaj cel¨¦ >