杏MAP导航

Svätý Otec citoval z apo?tolského listu Patris corde, vydaného pri príle?itosti nedávno skon?eného Roka sv. Jozefa: ?Otcami sa nerodíme, otcami sa stávame. A nestávame sa nimi tým, ?e privedieme na svet die?a, ale preto, ?e prevezmeme zodpovednos? za starostlivos? oň. Zaka?dým, ke? ktoko?vek prijme starostlivos? o ?ivot druhého, v istom zmysle plní vo?i nemu otcovskú úlohu“.

?Otcovstvo a materstvo sú plnos?ou ?ivota ?loveka. Myslite na to,“ zdôraznil pápe? Franti?ek. Pri tejto príle?itosti poukázal na ohrozenia otcovstva a materstva v dne?nej dobe pozna?enej ?osirelos?ou“ a ?asto tie? neochotou darova? ?ivot. Povzbudil preto k odvahe prija? die?a, a to aj u??achtilým rozhodnutím sa pre adopciu:

?Myslím osobitne na v?etkých tých, ktorí sa otvárajú prijatiu ?ivota cestou adopcie, ?o je tak ??achetný a krásny postoj.  Jozef nám ukazuje, ?e tento typ puta nie je druhoradý, nie je improvizáciou. Takáto vo?ba patrí medzi najvy??ie formy lásky a otcovstva ?i materstva.

Ko?ko detí na svete ?aká, ?e sa ich niekto ujme! A ko?ko man?elov si ?elá by? otcom a matkou, ale z biologických dôvodov to nedoká?u, alebo hoci u? deti majú, chcú sa podeli? o rodinnú lásku s tým, kto je o ňu ukrátený. Nesmieme sa bá? zvoli? si cestu adopcie, podstúpi? ?riziko“ prijatia detí.“

??i?ím tomu, aby boli in?titúcie v?dy pripravené pomôc? v tejto oblasti adopcie, seriózne na to dohliada?, ale aj zjednodu?ova? potrebný postup, aby sa mohol splni? sen to?kých mali?kých, ktorí potrebujú rodinu, a to?kých man?elov, ktorí sa chcú darova? v láske.“

Generálnu audienciu, ktorá bola prvou v roku 2022, sprevádzala i jedna novos?. Medzi spolupracovníkmi, ktorí prekladajú do rozli?ných jazykov pozdravy pápe?a Franti?ka, sa za?ali objavova? i laici, napr. do ?paniel?iny dnes prekladala reho?ná sestra. Tla?ové stredisko Svätej stolice potvrdilo, ?e ide o novú prax, v rámci ktorej budú po?as roka môc? by? v tejto slu?be okrem kňazov zo ?tátneho sekretariátu i ?al?í pracovníci Rímskej kúrie.

Dne?nú generálnu audienciu v Aule Pavla VI. o?ivila netradi?ne hudba a smiech, ke? po katechéze pápe?a Franti?ka, e?te v jeho prítomnosti, vystúpili klauni a umelci talianskej cirkusovej rodiny s názvom Ronny Roller. Svätý Otec ich odmenil úsmevom i potleskom a po?akoval vystupujúcim slovami:

?Je to predstavenie, ktoré nás uvádza do kontaktu s krásou, a krása nás v?dy pozdvihuje, krása nám dáva napredova?. A krása je spôsob krá?ania k Pánovi. V?aka za toto predstavenie, ?akujeme.“

Pápe? tie? uznanlivo poznamenal, ?e za krásou, ktorú cirkusoví umelci predviedli, sú hodiny a hodiny a hodiny práce pri tréningu.

?ieste pokra?ovanie cyklu katechéz o svätom Jozefovi uviedlo biblické ?ítanie z Matú?ovho evanjelia:

«Zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: ?Jozef, syn Dávidov, neboj sa prija? Máriu, svoju man?elku, lebo to, ?o sa v nej po?alo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dá? mu meno Je?i?; lebo on vyslobodí svoj ?ud z hriechov.“» (Mt 1, 20b-21)

Katechéza: Sv. Jozef, domnelý Je?i?ov otec

6. pokra?ovanie cyklu o sv. Jozefovi

Drahí bratia a sestry, dobrý deň.

Dnes budeme rozjíma? o sv. Jozefovi, ako o otcovi Je?i?a. Evanjelisti Matú? a Luká? ho predstavujú ako domnelého Je?i?ovho otca a nie ako otca biologického. Matú? to upresňuje vyhýbaním sa formulácii ?splodil“, pou?ívanej v rodokmeni pre v?etkých Je?i?ových predkov, ale ho definuje ako «?enícha Márie, z ktorej sa narodil Je?i? nazývaný Kristus» (1,16). Pokým Luká? to potvrdzuje slovami, ?e bol otcom Je?i?a «ako si mysleli» (3,23), ?i?e vystupoval ako otec.

Aby sme pochopili domnelé alebo zákonné Jozefovo otcovstvo, je potrebné ma? na pamäti, ?e v dávnych dobách v Oriente bola ustanovizeň adopcie ve?mi roz?írená, ove?a viac ako v dne?ných ?asoch. Pomyslime na v Izraeli be?ný prípad ?levirátu“, ako je formulovaný v Deuteronómiu: «Ak budú býva? bratia spolu a jeden z nich zomrie bezdetný, man?elka zomrelého sa nevydá za cudzieho, ale vezme si ju druhý brat a dá potomstvo zomrelému bratovi: prvorodeného syna, ktorého bude ma? od nej, pomenuje po zomrelom bratovi, aby jeho meno nebolo vytreté z Izraela» (25,5-6). Inými slovami, rodi?om tohto die?a?a je ?vagor, ale zákonným otcom zostáva zosnulý, ktorý dáva novorodencovi v?etky dedi?ské práva. Ú?el tohto zákona bol dvojaký: zabezpe?i? zosnulému potomstvo a zachovanie dedi?stva.

Ako úradný otec Je?i?a si Jozef uplatňuje právo da? svojmu synovi meno, ?ím ho právne uznáva. Právne je otcom, ale nie genera?ne, on ho nesplodil.

V staroveku bolo meno súhrnom identity ?loveka. Zmena mena znamenala zmenu seba samého, ako v prípade Abrama, ktorého meno Boh zmenil na ?Abrahám“, ?o znamená ?otec mnohých“, lebo bude, ako hovorí Kniha Genezis, «otcom mnohých národov» (17, 5). Podobne je to aj v prípade Jakuba, ktorý je pomenovaný ?Izrael“, ?o znamená ?ten, kto zápasí s Bohom“, preto?e zápasil s Bohom, aby ho prinútil da? mu po?ehnanie (porov. Gn 32,29; 35,10).

Ale predov?etkým da? niekomu alebo nie?omu meno znamenalo potvrdi? vlastnú autoritu nad tým, ?o bolo pomenované, ako to urobil Adam, ke? dal meno v?etkým zvieratám (porov. Gn 2,19-20).

Jozef u? vedel, ?e pre Máriinho syna je meno pripravené od Boha – meno Je?i?ovi dáva jeho skuto?ný otec, Boh - meno ?Je?i?“, ?o znamená ?Pán zachraňuje“, ako mu vysvetlil anjel: «lebo on vyslobodí svoj ?ud z hriechov» (Mt 1,21). Tento osobitný aspekt postavy Jozefa nám umo?ňuje pouva?ova? dnes nad otcovstvom a materstvom. A myslím, ?e toto je v sú?asnosti ve?mi dôle?ité: myslie? na otcovstvo. Preto?e ?ijeme v dobe notorického osirotenia. Je to zaujímavé: na?a civilizácia je tak trochu sirotou, a túto osirelos? je cíti?. Nech nám postava svätého Jozefa pomô?e pochopi?, ako vyrie?i? pocit osirelosti, ktorý nám dnes tak ve?mi ?kodí.

Nesta?í privies? die?a na svet, aby ?lovek mohol poveda?, ?e je aj jeho otcom alebo matkou. «Otcami sa nerodíme, otcami sa stávame. A nestávame sa nimi tým, ?e privedieme na svet die?a, ale preto, ?e prevezmeme zodpovednos? za starostlivos? oň. Zaka?dým, ke? ktoko?vek prijme starostlivos? o ?ivot druhého, v istom zmysle plní vo?i nemu otcovskú úlohu» (Apo?t. list Patris corde). Myslím osobitne na v?etkých tých, ktorí sa otvárajú prijatiu ?ivota cestou adopcie, ?o je tak ??achetný a krásny postoj.

Jozef nám ukazuje, ?e tento typ puta nie je druhoradý, nie je improvizáciou. Takáto vo?ba patrí medzi najvy??ie formy lásky a otcovstva ?i materstva. Ko?ko detí na svete ?aká, ?e sa ich niekto ujme! A ko?ko man?elov si ?elá by? otcom a matkou, ale z biologických dôvodov to nedoká?u, alebo hoci u? deti majú, chcú sa podeli? o rodinnú lásku s tým, kto je o ňu ukrátený. Nesmieme sa bá? zvoli? si cestu adopcie, podstúpi? ?riziko“ prijatia detí.

A dnes je tu pri tej osirotenosti aj isté sebectvo. Minule som hovoril o demografickej zime, ktorú dnes máme: ?udia nechcú ma? deti, alebo len jedno, nie viac. A mnoho párov nemá deti, preto?e ich nechcú, alebo majú len jedno, lebo ?al?ie ma? nechcú, no majú dvoch psov, dve ma?ky... Je to tak, psy a ma?ky obsadzujú miesto detí. Áno, je to smie?ne, chápem, ale je to realita. A toto zriekanie sa otcovstva a materstva nás ochudobňuje, berie nám ?udskos?. A tak sa civilizácia stáva starnúcou a bez ?udskosti, preto?e sa stráca bohatstvo otcovstva a materstva.

A trpí vlas?, lebo nemá deti a – ako to ktosi povedal tak trochu s humorom: ?A kto teraz bude plati? dane na môj dôchodok, ke? tu nie sú synovia a dcéry? Kto sa o mňa postará?“ – smial sa, ale je to pravda. Prosím sv. Jozefa o milos? prebudi? svedomia a myslie? na toto: ma? deti. Otcovstvo a materstvo sú plnos?ou ?ivota ?loveka. Myslite na to. Je pravda, ?e je tu duchovné otcovstvo a duchovné materstvo pre toho, kto sa zasvätí Bohu, ale kto ?ije vo svete a zosobá?i sa, musí myslie? na to, ?e bude ma? deti, daruje im ?ivot, preto?e to budú oni, kto mu zatvorí o?i, kto bude myslie? na jeho budúcnos?. A tie?, ak nemô?ete ma? deti, premý??ajte o adopcii.

Je to riziko, áno: ma? die?a je v?dy riziko, ?i u? je prirodzené, ?i adoptívne. Ale vä??ie riziko je nema? ho. Riskantnej?ie je odmietnu? otcovstvo, odmieta? materstvo, ?i u? reálne alebo duchovné. Mu? a ?ena, ktorí dobrovo?ne nerozvíjajú cit otcovstva a materstva, prichádzajú o nie?o podstatné, dôle?ité. Myslite na toto, prosím. ?i?ím tomu, aby boli in?titúcie v?dy pripravené pomôc? v tejto oblasti adopcie, seriózne na to dohliada?, ale aj zjednodu?ova? potrebný postup, aby sa mohol splni? sen to?kých mali?kých,

ktorí potrebujú rodinu, a to?kých man?elov, ktorí sa chcú darova? v láske.

Pred ?asom som po?ul svedectvo istého lekára – významného vo svojej profesii –, ktorý nemal deti a rozhodli sa s man?elkou pre adopciu. A ke? pri?la tá chví?a, ponúkli im jedno die?a so slovami: ?Ale nevieme, ako sa bude vyvíja? jeho zdravie. Je mo?né, ?e bude ma? nejakú chorobu.“ A on, ktorý sa naň u? pozrel, povedal: ?Keby ste sa ma na to spýtali e?te pred príchodom, mo?no by som povedal nie. No u? som ho videl, beriem si ho.“ Toto je ochota by? otcom, by? matkou aj cez adopciu. Nebojte sa toho.

Modlím sa, aby sa nikto necítil ochudobnený o puto otcovskej lásky. A aby tí, ktorí ochoreli na osirelos?, mohli krá?a? vpred bez tohto nepekného pocitu. Nech svätý Jozef preukazuje svoju ochranu a pomoc sirotám; a nech sa prihovára za páry, ktoré tú?ia ma? die?a. Modlime sa za to spolo?ne:

Svätý Jozef, 

ty, ktorý si Je?i?a miloval otcovskou láskou, bu? nablízku to?kým de?om, ktoré nemajú rodinu a tú?ia po otcovi a mame. Bu? oporou man?elom, ktorí nemô?u ma? deti, pomô? im objavi? skrze toto utrpenie vä??í plán. Daj, aby nikomu nechýbal domov, puto, ?lovek, ktorý sa o neho ?i o ňu postará; a vylie? sebectvo toho, kto sa uzatvára pred ?ivotom, aby dokorán otvoril srdce láske.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-