杏MAP导航

Stojíme tu pred paradoxom evanjelia, vysvetlil Svätý Otec, preto?e ?sme slobodní v slu?be, nie v robení si toho, ?o sa nám zachce. ... 

Plne nachádzame seba samých v tej miere, v akej sa darujeme druhým.“

Pápe? upozornil na potrebu prekonania individualistického chápania slobody, na ?o poukazuje aj skúsenos? z pandémie, ?e sa navzájom potrebujeme:

?Jedna z najroz?írenej?ích moderných koncepcií slobody znie: ?moja sloboda sa kon?í tam, kde sa za?ína tá tvoja“. Tu v?ak chýba vz?ah! Je to individualistická vízia. ... Tí druhí nie sú preká?kou na?ej slobody, ale sú mo?nos?ou, ako ju naplno realizova?. Preto?e na?a sloboda sa rodí z Bo?ej lásky a rastie v láske k blí?nemu.“

Na za?iatku audiencie sa o prekvapenie postaral autistický chlapec, ktorý pri?iel na pódium k pápe?ovi a spokojne s ním za?al komunikova?. Svätý Otec ho s v?údnos?ou prijal a posadil ho na ved?aj?iu stoli?ku za spontánneho potlesku prítomných.

Ako úvod ku katechéze zaznelo vo svetových jazykoch ?ítanie z 5. kapitoly Listu sv. apo?tola Pavla Gala?anom:

«Vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príle?itos? telu, ale navzájom si slú?te v láske! Ve? celý zákon sa sp?ňa v jedinom slove, v tomto: Milova? bude? svojho blí?neho ako seba samého!» (Gal 5,13-14)

Sloboda sa uskuto?ňuje v láske

12. pokra?ovanie cyklu katechéz o Liste Gala?anom

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V týchto dňoch hovoríme o slobode viery, po?úvame List Gala?anom. Ale pri?lo mi na um to, ?o povedal Je?i? o spontánnosti a slobode detí, ke? toto die?a malo slobodu priblí?i? sa a pohybova? sa ako doma... A Je?i? nám hovorí: ?Aj vy, ak nebudete ako deti, nevojdete do nebeského krá?ovstva“. Odvaha priblí?i? sa k Pánovi, by? otvorený vo?i Pánovi, nebá? sa Pána: ?akujem tomuto die?a?u za lekciu, ktorú nám v?etkým dalo. A nech mu Pán pomáha v jeho limitovanosti, v jeho raste, preto?e vydalo toto svedectvo, ktoré vy?lo z jeho srdca. Deti nemajú automatický preklada? zo srdca do ?ivota: srdce ide vpred. ?akujeme.

Apo?tol Pavol nás prostredníctvom Listu Gala?anom kúsok po kúsku uvádza do ve?kej novosti viery, pomaly. Je to skuto?ne jedna ve?ká novos?, preto?e neobnovuje len nejaký aspekt ?ivota, ale vovádza nás do ?nového ?ivota“, ktorý sme prijali pri krste. Tam bol na nás vyliaty ten najvä??í dar – skuto?nos?, ?e sme Bo?ími de?mi. Znovuzrodení v Kristovi sme pre?li od religiozity zlo?enej z predpisov k ?ivej viere, ktorej stredobodom je spolo?enstvo s Bohom a s bratmi, ?i?e láska. Pre?li sme z otroctva strachu a hriechu do slobody Bo?ích detí. Znovu je tu slovo sloboda.

Dnes sa pokúsime lep?ie pochopi?, ?o je pod?a apo?tola srdcom tejto slobody. Pavol tvrdí, ?e sloboda vonkoncom nie je «príle?itos?ou telu» (Gal 5,13): ?i?e sloboda nie je neviazaný spôsob ?ivota pod?a tela, ?i?e pod?a pudov, individuálnych tú?ob a vlastných sebeckých pohnútok. Naopak, Je?i?ova sloboda nás vedie k tomu – ako pí?e apo?tol –, aby sme «si navzájom slú?ili» (tam?e). Toto je v?ak ?o, otroctvo? Veru, sloboda v Kristovi má ur?itý ?otrocký“ rozmer, ktorý nás vedie k slu?be, k ?ivotu pre druhých. Inými slovami, skuto?ná sloboda sa plne prejavuje v ?inorodej láske.

Opä? sa raz ocitáme pred paradoxom evanjelia: sme slobodní v slu?be, nie v robení si toho, ?o sa nám zachce. Sme slobodní v slu?be, stade pochádza sloboda. Plne nachádzame seba samých v tej miere, v akej sa darujeme druhým. Nachádzame plne seba samých v tej miere, v akej sa dávame, v akej máme odvahu darova? sa druhým; ?ivot vlastníme vtedy, ak ho stratíme (porov. Mk 8,35). Toto je ?íre evanjelium.

Ako sa v?ak dá vysvetli? tento paradox? Apo?tolova odpove? je tak jednoduchá, ako je náro?ná: «v láske» (Gal 5,13). Bez lásky niet slobody. Sebecká sloboda robi? si, ?o sa mi zachce, nie je slobodou, preto?e sa obracia sama do seba, nie je plodná. To Kristova láska nás oslobodila a stále je to láska, ktorá nás oslobodzuje z toho najhor?ieho otroctva, z otroctva ná?ho ja; preto sloboda rastie s láskou.

Ale pozor: nie s ?isto citovou láskou, tou z telenovely, nie s vá?ňou, ktorá h?adá jednoducho to, ?o nám vyhovuje a ?o sa nám pá?i, ale s láskou, ktorú vidíme v Kristovi, s láskou k blí?nemu: to je láska, ktorá je skuto?ne slobodná a oslobodzujúca. Je to láska, ktorá ?iari v nezi?tnej slu?be pod?a vzoru Je?i?a, ktorý umýva nohy svojim u?eníkom a hovorí: «Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám» (Jn 13,15). Slú?i? si navzájom.

Pre Pavla teda sloboda neznamená ?robi? si ?o sa mi zachce a zapá?i“. Tento typ slobody bez cie?a a bez referen?ných bodov by bol prázdnou slobodou, cirkusovou slobodou. To nie je v poriadku. A v skuto?nosti v nás zanecháva prázdnotu: ko?kokrát si po tom, ako sme sa nechali vies? pudmi, uvedomíme, ?e v nás zostáva jedna ve?ká prázdnota a ?e sme zle pou?ili poklad na?ej slobody, krásu toho, ?e si mô?eme vybra? skuto?né dobro pre seba a pre druhých. Iba táto sloboda je plná, konkrétna a za?leňuje nás do reálneho ka?dodenného ?ivota. Skuto?ná sloboda nás v?dy oslobodzuje, no naopak, ke? h?adáme slobodu typu ??o sa mi zapá?i ?i nezapá?i“, nakoniec zostávame prázdni.

V inom liste, v Prvom liste Korin?anom, apo?tol odpovedá tým, ktorí sa prid??ajú nesprávnej predstavy o slobode. ?V?etko je dovolené!“, hovoria títo. Áno, «ale nie v?etko oso?í», odpovedá apo?tol, ktorý potom dodáva: «Nech nik neh?adá vlastné záujmy, ale záujmy iného» (1 Kor 10,23-24). Toto je pravidlo na odhalenie akejko?vek sebeckej slobody. Aj tým, ktorí sú v poku?ení zredukova? slobodu len na svoje vlastné chute, Pavol predkladá po?iadavku lásky.

Sloboda vedená láskou je jediná, ktorá oslobodzuje druhých i nás samých, ktorá vie po?úva? bez vnucovania, ktorá vie milova? bez donucovania, ktorá buduje a neni?í, ktorá nevykoris?uje druhých pre svoje vlastné pohodlie a robí im dobre bez toho, aby h?adala vlastný prospech. Skrátka, ak sloboda neslú?i - to je skú?ka - ak sloboda neslú?i dobru, hrozí, ?e bude neplodná a neprinesie ovocie.

Naopak, sloboda o?ivovaná láskou vedie k chudobným, rozpoznávajúc v ich tvárach Kristovu tvár. Preto vzájomná slu?ba umo?ňuje Pavlovi, ke? pí?e Gala?anom, zdôrazni? nie?o, ?o vonkoncom nie je druhoradé: ke? takto hovorí o slobode, ktorú mu dali ostatní apo?toli, aby evanjelizoval, pod?iarkuje, ?e mu odporú?ali len jedno: pamäta? na chudobných (porov. Gal 2,10). Toto je zaujímavé. Ke? po tomto ideovom zápase medzi Pavlom a apo?tolmi dospeli k dohode, apo?toli mu povedali toto: ?Len tak ?alej, cho? vpred, a nezabúdaj na chudobných“. ?i?e, nech je tvoja sloboda ohlasovate?a slobodou v slu?be iným, nie pre teba samého, aby si robil, ?o sa ti zapá?i.

Na druhej strane vieme, ?e jedna z najroz?írenej?ích moderných koncepcií slobody znie: ?moja sloboda sa kon?í tam, kde sa za?ína tá tvoja“. Tu v?ak chýba vz?ah! Je to individualistická vízia. Naopak, ten, kto dostal dar oslobodenia vykonaného Je?i?om, si nemô?e myslie?, ?e sloboda spo?íva v tom, ?e sa dr?íme ?aleko od druhých a vnímame ich ako obtia?. Nemô?u vidie? ?loveka uzavretého do seba, ale v?dy za?leneného do spolo?enstva. Sociálny rozmer je pre kres?anov zásadný a umo?ňuje im h?adie? na spolo?né dobro, a nie na súkromné záujmy.

Najmä v tejto historickej chvíli potrebujeme znovuobjavi? komunitný, nie individualistický rozmer slobody: pandémia nás nau?ila, ?e sa navzájom potrebujeme, av?ak nesta?í to vedie?, treba si to ka?dý deň konkrétne zvoli?, rozhodnú? sa pre túto cestu. Hovoríme a veríme, ?e tí druhí nie sú preká?kou na?ej slobody, ale sú mo?nos?ou, ako ju naplno realizova?. Preto?e na?a sloboda sa rodí z Bo?ej lásky a rastie v láske k blí?nemu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-zk, jb-