Gener¨¢lna audiencia: Kres?ansk¨¢ sloboda ako kvas vstupuj¨²ci do kult¨²r
Prija? vieru pre Pavla neznamená zrieknu? sa podstaty kultúr a tradícií, ale len toho, ?o by bránilo novosti a ?istote evanjelia, vysvetlil Svätý Otec:
?Oslobodenie získané krstom nám umo?¨¾uje získa?
plnú dôstojnos? Bo?ích detí, tak?e síce zostávame pevne zakorenení vo svojich kultúrnych kore¨¾och, no zárove¨¾ sa otvárame univerzalizmu viery, ktorá vstupuje do ka?dej kultúry, rozpoznáva prítomné zárodky pravdy a rozvíja ich, privádzajúc k plnosti to dobro, ktoré je v nich obsiahnuté.¡°
?Ko?ko chýb sa v dejinách evanjelizácie urobilo, ke? sa chcel zavies? jediný kultúrny model¡°, pripomenul pápe?. Zdôraznil, ?e v Cirkvi ?neexistuje uniformita, ale naopak rozmanitos?, av?ak zjednotená rozmanitos?¡°.
V zaplnenej Aule Pavla VI. boli aj dve skupiny slovenských pútnikov. Svätý Otec v závere generálnej audiencie pripomenul dne?né výro?ie posledného zjavenia Panny Márie vo Fatime:
?Dnes si pripomíname posledné zjavenie Panny Márie vo Fatime. Nebeskej Bo?ej Matke zverujem vás v?etkých, aby vás s materskou nehou sprevádzala na va?ej ceste a bola vám útechou v skú?kach ?ivota.¡°
Úvodom k pápe?ovej katechéze bol nasledujúci úryvok z Listu Gala?anom:
«Túto slobodu nám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnu? do jarma otroctva. [¡] Lebo vy ste povolaní pre slobodu». (Gal 5,1.13)
Nasleduje plné znenie katechézy:
Kres?anská sloboda, univerzálny kvas oslobodenia
11. pokra?ovanie cyklu katechéz o Liste Gala?anom
Drahí bratia a sestry, dobré ráno!
Na na?ej ceste katechéz o Liste Gala?anom sa nám podarilo zamera? na to, ?o svätý Pavol pova?uje za ústredné jadro slobody: na skuto?nos?, ?e smr?ou a vzkriesením Je?i?a Krista sme boli oslobodení z otroctva hriechu a smrti. Inými slovami: sme slobodní, preto?e sme boli oslobodení, oslobodení milos?ou - nie zaplatením -, oslobodení láskou, ktorá sa stáva najvy??ím a novým zákonom kres?anského ?ivota. Láska. Sme slobodní, preto?e sme boli oslobodení nezi?tne, bezplatne. Práve toto je k?ú?ový bod.
Dnes by som chcel zdôrazni?, ako nás táto novos? ?ivota otvára pre prijatie ka?dého národa a kultúry a zárove¨¾ otvára ka?dý národ a kultúru pre vä??iu slobodu. Svätý Pavol hovorí, ?e pre toho, kto pri?ne ku Kristovi, u? nerozhoduje to, ?i je ?idom alebo pohanom. Rozhoduje len «viera ?inná skrze lásku» (Gal 5,6). Veri?, ?e sme oslobodení, veri? v Je?i?a Krista, ktorý nás oslobodil: toto je tá viera, ?inná skrze lásku.
Tí, ?o hanili Pavla, fundamentalisti, ?o tam pri?li, úto?ili na¨¾ho kvôli tejto novosti a tvrdili, ?e tento postoj zaujal z pastora?ného oportunizmu, teda aby sa ?zapá?il v?etkým¡° bagatelizujúc nároky prijaté z jeho prísnej?ej nábo?enskej tradície. Rovnaký argument majú i dne?ní fundamentalisti: história sa stále opakuje. Ako vidíme, kritika ka?dej evanjeliovej novosti nie je len za na?ich dní, ale má za sebou dlhú históriu.
Pavol v?ak nezostáva ml?a?. Odpovedá s odvahou, s paréziou - je to grécke slovo (parresia), ktoré ozna?uje odvahu, silu - a hovorí: «Chcem si teraz nakloni? ?udí alebo Boha? Alebo sa usilujem pá?i? sa ?u?om? Keby som sa e?te chcel pá?i? ?u?om, nebol by som Kristovým slu?obníkom» (Gal 1,10). U? vo svojom prvom liste Solún?anom sa vyjadril podobne, ke? povedal, ?e vo svojom kázaní sa nikdy nezalie?al re?ami, ani nebol hnaný lakomstvom, [...] ani neh?adal slávu u ?udí (porov. 1 Sol 2,5-6), ?o sú spôsoby predstierania; takáto viera nie je vierou, je svetskos?ou.
Opä? sa raz ukazuje, ?e Pavlova my?lienka má in?piratívnu h?bku. Prija? vieru pre neho neznamená zrieknu? sa jadra kultúr a tradícií, ale len toho, ?o mô?e bráni? novosti a ?istote evanjelia. Preto?e sloboda získaná Pánovou smr?ou a zm?tvychvstaním sa nedostáva do konfliktu s kultúrami, nedostáva sa do konfliktu s tradíciami, ktoré sme prijali, ale naopak, vná?a do nich novú slobodu, oslobodzujúcu novos?, tú evanjeliovú.
Oslobodenie získané krstom nám toti? umo?¨¾uje získa? plnú dôstojnos? Bo?ích detí, tak?e síce zostávame pevne zakorenení vo svojich kultúrnych kore¨¾och, ale zárove¨¾ sa otvárame univerzalizmu viery, ktorá vstupuje do ka?dej kultúry, rozpoznáva prítomné zárodky pravdy a rozvíja ich, privádzajúc k plnosti to dobro, ktoré je v nich obsiahnuté. Prija?, ?e sme boli oslobodení Kristom - jeho umu?ením, smr?ou a zm?tvychvstaním - znamená prija? a privies? k plnosti aj rôzne tradície ka?dého národa. Ku skuto?nej plnosti.
V povolaní k slobode objavujeme pravý zmysel inkulturácie evanjelia. Aký je tento pravý zmysel? By? schopnými ohlasova? Dobrú zves? Krista Spasite?a re?pektujúc v?etko to dobré a pravdivé, ?o v kultúrach existuje. Nie je to ?ahká vec! Je mnoho poku?ení presadi? svoj vlastný model ?ivota, akoby bol najrozvinutej?í a najlákavej?í. Ko?ko chýb sa v dejinách evanjelizácie urobilo, ke? sa chcel zavies? jediný kultúrny model!
Uniformita ako pravidlo ?ivota nie je kres?anská! Jednota áno, uniformita nie! Niekedy sme sa dokonca nezriekli ani násilia, aby sme presadili svoj vlastný názor. Pomyslime na vojny. Cirkev sa takto ochudob¨¾ovala o bohatstvo mnohých miestnych prejavov, ktoré v sebe nesú kultúrnu tradíciu celých populácií. Ale to je presný opak kres?anskej slobody! Prichádza mi na um napríklad spôsob, akým sa zakladal apo?tolát v ?íne s otcom Riccim alebo v Indii s otcom De Nobilim. ... [Niekto tvrdil]: ?Ale nie, toto nie je kres?anské!¡°. Áno, je to kres?anské, je to v kultúre ?udu.
Skrátka, Pavlova vízia slobody je celá osvetlená a zúrodnená tajomstvom Krista, ktorý sa vo svojom vtelení ¨C ako to pripomína Druhý vatikánsky koncil - ur?itým spôsobom zjednotil s ka?dým ?lovekom (porov. Pastorálna kon?titúcia Gaudium et spes, 22). A to znamená, ?e neexistuje uniformita, ale naopak rozmanitos?, av?ak zjednotená rozmanitos?. Z toho vyplýva povinnos? re?pektova? kultúrny pôvod ka?dého ?loveka a vlo?i? ho do priestoru slobody, ktorý nebude obmedzovaný nejakými po?iadavkami diktovanými jednou prevládajúcou kultúrou.
Toto je zmysel toho, ?e sa nazývame katolíkmi, ?e hovoríme o katolíckej Cirkvi: nie je to sociologické ozna?enie, ktoré nás má odlí?i? od ostatných kres?anov. Katolícky je prídavné meno, ktoré znamená univerzálny: katolíckos?, univerzálnos?. Univerzálna cirkev, teda katolícka, znamená, ?e samotná Cirkev má vo svojej podstate otvorenos? vo?i v?etkým národom a kultúram v?etkých ?ias, preto?e Kristus sa narodil, zomrel a vstal z m?tvych za v?etkých.
Kultúra sa, na druhej strane, pre svoju prirodzenos? neustále mení. Premý??ajme o tom, ako sme povolaní ohlasova? evanjelium v tomto historickom okamihu ve?kých kultúrnych zmien, v ktorom sa zdá, ?e ?oraz vyspelej?ia technológia má nadvládu. Ak by sme sa tvárili, ?e budeme hovori? o viere tak, ako sme to robili v minulých storo?iach, riskovali by sme, ?e nám viac nové generácie nebudú rozumie?.
Sloboda kres?anskej viery - kres?anská sloboda - neznamená statickú víziu ?ivota a kultúry, ale dynamickú víziu, aj dynamickú víziu tradície. Tradícia rastie, av?ak v?dy s rovnakou podstatou. Preto si netrúfame tvrdi?, ?e slobodu vlastníme. Prijali sme dar, ktorý treba chráni?. Je to skôr sloboda, ktorá od ka?dého z nás vy?aduje, aby sme boli na neustálej ceste, smerujúci k jej plnosti.
Je to stav pútnikov; je to stav pocestných, ktorí sú v neustálom exode: oslobodení od otroctva, aby krá?ali k plnosti slobody. A to je ve?ký dar, ktorý nám dal Je?i? Kristus. Pán nás nezi?tne oslobodil z otroctva a postavil nás na cestu, aby sme krá?ali v plnej slobode.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
-zk, jb-
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
