杏MAP导航

Mnohí dnes ?h?adajú istotu Boha, a nie Boha istoty“, skon?tatoval Svätý Otec a ponúkol nasledujúcu radu:

?Postavme sa pred Krista na krí?i, za?nime odznova od neho. Vezmime do rúk krí?, pritisnime si ho k srdcu. Alebo zotrvajme v adorácii pred Eucharistiou, kde je Je?i? Chlebom rozlámaným pre nás, ukri?ovaný, ktorý vstal z m?tvych, Bo?ia moc, ktorá vlieva svoju lásku do na?ich s?dc.“

Princípom duchovného ?ivota je Duch Svätý, ktorý jediný má moc meni? ?udské srdce, pripomenul pápe?. Za ?al?iu ve?kú tému Listu Gala?anom ozna?il náuku o duchovnom boji, v ktorej sv. Pavol oproti ?skutkom tela“ stavia ?ovocie Ducha“. Tým ovocím je «láska, rados?, pokoj, zhovievavos?, láskavos?, dobrota, vernos?, miernos?, zdr?anlivos?» (Gal 5,22).

Pápe? odporú?al pre?íta? si tento zoznam od svätého Pavla a pozrie? sa na vlastný ?ivot s otázkou: ?Priná?a môj ?ivot tieto plody?“

Pápe? po?ehnal zvony ako ?Hlas nenarodených“

Svätý Otec pred príchodom na audienciu po?ehnal dva ve?ké zvony nesúce meno: ?Hlas nenarodených“. Z iniciatívy po?skej nadácie ?Áno ?ivotu“ zvony poputujú na Ukrajinu a do Ekvádoru. Na záver audiencie Svätý Otec k tomu uviedol:

?Pre tieto národy a pre v?etkých nech sú znamením anga?ovanosti v prospech obrany ?udského ?ivota od po?atia a? po prirodzenú smr?. Nech ich zvuk 

ohlasuje svetu Evanjelium ?ivota, nech prebúdza ?udské svedomie a spomienku na nenarodených. Zverujem do va?ich modlitieb ka?dé po?até die?a, ktorého ?ivot je posvätný a nedotknute?ný.“

Samotnú katechézu uviedlo ?ítanie z 5. kapitoly listu Gala?anom:

«Bratia, ovocie Ducha je láska, rados?, pokoj, zhovievavos?, láskavos?, dobrota, vernos?, miernos?, zdr?anlivos?. Proti tomuto zákona niet. Tí, ?o patria Kristovi Je?i?ovi, ukri?ovali telo s vá?ňami a ?iados?ami». (Gal 5,22-24)

Ovocie Ducha Svätého

13. katechéza pápe?a Franti?ka z cyklu o Liste Gala?anom

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Kázanie svätého Pavla je celé sústredené na Je?i?a a na jeho ve?kono?né tajomstvo. Ve? apo?tol sa predstavuje ako zvestovate? Krista a to Krista ukri?ovaného (porov. 1 Kor 2,2). Gala?anom, ktorí sú v poku?ení zaklada? svoju nábo?nos? na dodr?iavaní predpisov a tradícií, pripomína stredobod spásy a viery: Pánovu smr? a zm?tvychvstanie. Robí to tak, ?e pred nich stavia realizmus Je?i?ovho krí?a. Pí?e: «Kto vám po?aril? Ve? vám bol pred o?ami zobrazený Je?i? Kristus ukri?ovaný!» (Gal 3,1). Kto vám po?aril, aby vás vzdialil od ukri?ovaného Krista? Je to pre Gala?anov nelichotivý moment...

Aj dnes mnohí h?adajú nábo?enské istoty skôr ne? ?ivého a pravého Boha, sústre?ujú sa na rituály a predpisy, namiesto toho, aby celou svojou bytos?ou prijali Boha lásky. A toto je to poku?enie nových fundamentalistov, ktorým, ako sa zdá, naháňa strach cesta, ktorú treba prejs?, a nejdú dopredu, ale vracajú sa spä?, lebo sa cítia bezpe?nej?ie: h?adajú istotu Boha, a nie Boha istoty...

Preto Pavol ?iada Gala?anov, aby sa vrátili k tomu podstatnému, k Bohu, ktorý nám dáva ?ivot v ukri?ovanom Kristovi. Sved?í o tom v prvej osobe: «S Kristom som pribitý na krí?. U? ne?ijem ja, ale vo mne ?ije Kristus» (Gal 2,19.20). A v závere listu hovorí: «Ale ja sa nechcem chváli? ni?ím iným, iba krí?om ná?ho Pána Je?i?a Krista, cez ktorý je svet ukri?ovaný pre mňa a ja pre svet» (6,14).

Ak strácame ni? duchovného ?ivota, ak nás su?ujú tisíce problémov a my?lienok, osvojme si Pavlovu radu: postavme sa pred Krista na krí?i, za?nime odznova od neho. Vezmime do rúk krí?, pritisnime si ho k srdcu. Alebo zotrvajme v adorácii pred Eucharistiou, kde je Je?i? Chlebom rozlámaným pre nás, ukri?ovaný, ktorý vstal z m?tvych, Bo?ia moc, ktorá vlieva svoju lásku do na?ich s?dc.

A teraz, opä? vedení svätým Pavlom, urobme ?al?í krok. Polo?me si otázku: ?o sa deje, ke? sa v modlitbe stretáme s ukri?ovaným Je?i?om? Deje sa to, ?o sa udialo pod krí?om: Je?i? odovzdáva Ducha (porov. Jn 19,30), ?i?e dáva svoj vlastný ?ivot. A Duch, ktorý vychádza z Je?i?ovej Paschy, je princípom duchovného ?ivota. On je ten, kto mení srdce, nie sú to na?e skutky. Srdce mení on. Nie na?e konanie, ale pôsobenie Ducha Svätého v nás mení srdce! On je ten, kto vedie Cirkev, a my sme povolaní poslúcha? jeho pôsobenie, ktoré sa deje kdeko?vek a akoko?vek on chce.

Na druhej strane práve kon?tatovanie, ?e Duch Svätý zostúpil na v?etkých a ?e jeho milos? pôsobila bez akéhoko?vek vylú?enia, presved?ilo aj tých najviac za?atých spomedzi apo?tolov, ?e Je?i?ovo evanjelium je ur?ené pre v?etkých, a nie len pre zopár privilegovaných. A tí, ktorí h?adajú istotu, malú skupinku, jasnos? vecí, tak ako kedysi, sa vz?a?ujú od Ducha, nedovolia, aby do nich vstúpila sloboda Ducha. ?ivot spolo?enstva sa teda obnovuje v Duchu Svätom. A je to v?dy v?aka nemu, ?e na?erpávame pre svoj kres?anský ?ivot a napredujeme v duchovnom zápase.

Práve duchovný boj je ?al?ím ve?kým u?ením Listu Gala?anom. Apo?tol predstavuje dva protikladné fronty: na jednej strane «skutky tela», na druhej strane «ovocie Ducha». ?o sú to skutky tela? Je to správanie, ktoré je v rozpore s Bo?ím Duchom. Apo?tol ich nazýva skutkami tela nie preto, ?e by na na?om ?udskom tele bolo nie?o nesprávne alebo zlé; naopak, videli sme, ako trvá na realizme ?udského tela prineseného Kristom na krí?!

Telo je slovo ozna?ujúce ?loveka ?isto v jeho pozemskom rozmere, uzavretého do seba, v horizontálnom ?ivote, kde sa riadi svetskými in?tinktmi a zatvára dvere Duchu Svätému, ktorý nás pozdvihuje a otvára vo?i Bohu a druhým. Av?ak telo nám tie? pripomína, ?e toto v?etko starne, ?e v?etko sa to pominie, pod?ahne skaze, zatia? ?o Duch dáva ?ivot.

Pavol preto menuje skutky tela, ktoré sa vz?ahujú na sebecké vyu?ívanie sexuality, na praktiky mágie, ktoré sú modloslu?bou, a na to, ?o podkopáva medzi?udské vz?ahy, ako napríklad «sváry, ?iarlivos?, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závis?...» (porov. Gal 5,19-21) Toto v?etko je takpovediac ovocím tela, ?isto ?udského správania, ?chorobne“ ?udského. Preto?e to, ?o je ?udské, má svoje hodnoty, av?ak toto tu je ?chorobne“ ?udské.

Ovocie Ducha je naopak «láska, rados?, pokoj, zhovievavos?, láskavos?, dobrota, vernos?, miernos?, zdr?anlivos?» (Gal 5,22): tak hovorí Pavol. Kres?ania, ktorí si pri krste «obliekli Krista» (Gal 3,27), sú povolaní ?i? týmto spôsobom. Dobrým duchovným cvi?ením mô?e by? napríklad pre?íta? si zoznam od svätého Pavla a pozrie? sa na svoje vlastné správanie, aby sme videli, ?i tomu zodpovedá, ?i je ná? ?ivot naozaj pod?a Ducha Svätého, ?i priná?a toto ovocie.

Priná?a môj ?ivot tieto plody? Lásku, rados?, pokoj, zhovievavos?, láskavos?, dobrotu, vernos?, miernos?, zdr?anlivos?? Napríklad prvé tri vymenované slová sú láska, pokoj a rados?: pod?a nich rozpoznávame ?loveka, v ktorom prebýva Duch Svätý. ?lovek, ktorý je pokojný, radostný a milujúci: v týchto troch ?rtách vidíme pôsobenie Ducha.

Toto apo?tolovo u?enie kladie ve?kú výzvu aj na?im spolo?enstvám. Niekedy má ten, kto sa priblí?i k Cirkvi, dojem, ?e sa nachádza pred hutnou hromadou príkazov a nariadení: ale to nie, toto nie je Cirkev! Takéto mô?e by? akéko?vek zdru?enie. Nu?, v skuto?nosti sa nedá zachyti? krásu viery v Je?i?a Krista, ak vychádzame z primnohých prikázaní a morálnej vízie, ktorá v jej postupujúcom rozvetvení mô?e spôsobi?, ?e zabudneme na pôvodnú plodnos? lásky, ?ivenú modlitbou, ktorá obdarúva pokojom a radostným svedectvom.

Rovnako ?ivot Ducha, ktorý je vyjadrený vo sviatostiach, nemô?e by? udú?aný byrokraciou, ktorá bráni prístupu k milosti Ducha, pôvodcu obrátenia srdca. A ko?kokrát my sami, kňazi ?i biskupi, robíme to?ko byrokracie pri ude?ovaní nejakej sviatosti, pri prijímaní ?udí, ?e tí v dôsledku toho zareagujú: ?Nie, toto sa mi nepá?i“ a odídu, a nevidia v nás neraz tú silu Ducha, ktorý obnovuje, ktorý nás robí novými. Máme teda ve?kú zodpovednos? ohlasova? ukri?ovaného a vzkrieseného Krista, vedení vanutím Ducha lásky. Preto?e len táto Láska má moc pritiahnu? a zmeni? srdce ?loveka.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-zk, jb-