杏MAP导航

Erbil - takmer dvojmiliónové hlavné mesto autonómneho regiónu Iracký Kurdistan na severe krajiny, je 

pova?ované za jedno z najstar?ích miest sveta. Mestský charakter malo u? 23 storo?í pred Kristom a dnes je zapísané do dedi?stva UNESCO.

V regióne s po?etným kurdským obyvate?stvom sa nachádza aj jedna z najvä??ích kres?anských enkláv Blízkeho východu – preva?ne asýrskych kres?anov, ktorí hovoria neo-aramej?inou. V posledných rokoch mesto prijalo okrem ute?encov zo Sýrie aj viac ne? pol milióna irackých vnútorne vysídlených osôb.

Svätý Otec pri?iel na tamoj?í ?tadión Fransa Haririho krátko pred 14.30 ná?ho ?asu a zdravil jasajúcich prítomných z papamobilu. Po?et veriacich na svätej om?i bol kvôli zdravotným opatreniam obmedzený len na menej ne? polovicu kapacity ?tadiónu.

Svätú om?u 3. pôstnej nedele, na ktorej sa zú?astnili aj ob?ianske autority autonómneho regiónu, slávil Svätý Otec v talian?ine v latinskom ríte, na jednoduchom bielom pódiu. Liturgické ?ítania zazneli v chaldej?ine a kurd?ine, evanjelium v arab?ine. Modlitby veriacich boli okrem týchto jazykov prednesené aj v angli?tine a dvoch chaldejských dialektoch. 120-?lenný orchester a ve?ký spevácky zbor animovali svätú om?u v typických orientálnych a arabských tónoch.

Homília: Sta? sa ?ivým chrámom Bo?ej lásky, v bratstve, v slu?be a v milosrdenstve

V homílii Svätý Otec komentoval liturgické ?ítania, predov?etkým úryvok z Evanjelia pod?a Jána (2,13-25), v ktorom Je?i? vyhnal z chrámu obchodníkov. Ako povedal, Je?i? zjavil svoju Bo?iu múdros? a moc prostredníctvom milosrdenstva a odpustenia, ?tak, ?e nám ukázal, a? do krajnosti, vernos? Otcovej lásky; vernos? Boha Zmluvy“.

?Urobil to tak, ?e dal svoj ?ivot na krí?i. Na Kalvárii obetoval Otcovi rany, ktoré nás uzdravili. Tu v Iraku, ko?kí z va?ich bratov a sestier, priate?ov, spoluob?anov, majú na sebe rany z vojny a násilia, vidite?né aj nevidite?né rany! Poku?ením je odpoveda? na tieto a na ?al?ie bolestné skuto?nosti ?udskou silou, ?udskou múdros?ou. Av?ak Je?i? nám ukazuje Bo?iu cestu, tú, ktorú on pre?iel, a na ktorú nás volá, aby sme ho nasledovali.“

?Tak ako Je?i? netoleroval, aby sa z domu jeho Otca stala tr?nica, tú?i po tom, aby na?e srdce nebolo miestom zmätku, neporiadku, chaosu. Srdce má by? ?íre, usporiadané, o?istené. Od ?oho? Od falo?í, ktoré ho zne?is?ujú, od dvojtvárností pokrytectva. V?etci ich máme. Sú to choroby, 

ktoré ?kodia srdcu, ?pinia ?ivot, robia ho dvojko?ajným. Potrebujeme by? znovu o?istení od na?ich klamlivých istôt, ktoré kup?ia s vierou v Boha za veci, ktoré sa pomíňajú, za okam?ité prospechy. Potrebujeme, aby z ná?ho srdca a z Cirkvi boli vymetené zhubné zvádzania moci a peňazí.“

Boh nás nikdy neponecháva na seba samých, ani v hriechu. H?adá nás, aby nás povolal k pokániu a o?istil nás, aj vtedy, ke? sa mu my oto?íme chrbtom, povedal pápe? a dodal: ?Pán chce, aby sme sa zachránili a stali sa ?ivým chrámom jeho lásky, v bratstve, v slu?be a v milosrdenstve.“

Ako pokra?oval Svätý Otec, Je?i? ?nás tie? posilňuje, aby sme dokázali odola? poku?eniu h?ada? pomstu, ktorá nás len vrhá do ?pirály odvetných bojov bez konca“. Chce z nás urobi? ?misionárskych u?eníkov povolaných sved?i? o tom, ?e evanjelium má silu meni? ?ivot“.

?Vzkriesený nás robí nástrojmi Bo?ieho pokoja a jeho milosrdenstva, trpezlivými a odvá?nymi tvorcami nového sociálneho poriadku“. ?Takto sa skrze moc Krista a jeho Ducha“... ?kres?anské spolo?enstvá zlo?ené z pokorných a jednoduchých ?udí stávajú znamením Krá?ovstva, ktoré prichádza, Krá?ovstva lásky, spravodlivosti a pokoja“.

Pápe? veriacim odporu?il ?vklada? sa do Je?i?ových rán a nachádza? uzdravenie a silu, 

aby sme mohli slú?i? jeho krá?ovstvu“:

?«Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím» (Jn 2,19). [Je?i?] hovoril o chráme svojho tela, teda aj o svojej Cirkvi. Pán nám s?ubuje, ?e silou svojho vzkriesenia mô?e vzkriesi? nás a na?e spolo?enstvá z trosiek spôsobených nespravodlivos?ou, rozdelením a nenávis?ou. To je prís?ub, ktorý slávime v tejto Eucharistii.

O?ami viery spoznávame prítomnos? ukri?ovaného a vzkrieseného Pána uprostred nás, u?íme sa prijíma? jeho oslobodzujúcu múdros?, vklada? sa do jeho rán a nachádza? uzdravenie a silu, aby sme mohli slú?i? jeho krá?ovstvu, ktoré prichádza na tento svet.

Jeho rany nás uzdravujú (por. 1 Pt 2,24); v jeho ranách, drahí bratia a sestry, nachádzame balzam jeho milosrdnej lásky; preto?e On, dobrý Samaritán ?udstva, tú?i pomaza? ka?dú ranu, uzdravi? ka?dú bolestivú spomienku, a in?pirova? budúcnos? mieru a bratstva v tejto zemi.“

Plné znenie homílie Svätého Otca

Pozdrav chaldejského arcibiskupa Erbilu

Chaldejský arcibiskup Erbilu Bashar Warda sa pápe?ovi po?akoval za jeho modlitby a morálnu podporu pre Irak: ?Vieme, ?e skrze va?e modlitby sme nikdy neboli zabudnutí.“

?Predov?etkým vám ?akujeme za va?u odvahu, za to, ?e ste sem pri?li, do tejto na?ej skú?anej krajiny, zeme tak plnej násilia, na toto miesto nekone?ných sporov, presíd?ovania a utrpenia pre ?udí; a ?e ste to urobili v tomto ?ase pandémie a globálnych kríz; to nám konkrétne sprítomňuje slová Krista: ?Nebojte sa“. Pápe? Franti?ek, vieme, ?e Kristus a Vy ste s nami. Va?a odvaha nás nap?ňa.“

?Napokon Vám ?akujeme za posolstvo mieru, ktoré ste priniesli do Erbilu a do celého Iraku.“

Pápe? pozdravil aj kres?anov iných konfesií. Irak nosí vo svojom srdci. 

Svätý Otec v závere om?e prejavil ekumenické gesto, ke? hne? ako prvého pozdravil patriarchou Asýrskej cirkvi Východu katolikosa Mar Gewargisa III., ktorý sa zú?astnil na svätej om?i.

??akujem drahý brat! Spolo?ne s ním objímam kres?anov  rozli?ných konfesií: mnohí tu vyliali svoju krv na tú istú zem! Na?i mu?eníci v?ak spolo?ne ?iaria, ako hviezdy na rovnakom nebi! Tam zhora nás ?iadajú, aby sme krá?ali spolo?ne, bez zaváhania, smerom k plnosti jednoty.“

Asýrska cirkev udr?iava dobré vz?ahy s Rímom, ale nie je e?te v plnej jednote s Katolíckou cirkvou. Ide o tzv. predchalcedónsku cirkev (nestoriánsku). V roku 1994 v?ak podpísali spolo?nú kristologickú deklaráciu. Kongregácia pre náuku viery tie? schválila ich eucharistickú modlitbu, tzv. ?anaforu Addai e Mari“.

Svätý Otec na záver slávenia pozdravil kurdských obyvate?ov Iraku a po?akoval aj charitatívnym organizáciám, osobitne ?lenským agentúram ROACO - dielam na pomoc východným cirkvám, v?aka ktorým prebieha rekon?trukcia a sociálna obnova krajiny.

?Irak zostane v?dy so mnou, v mojom srdci“, zdôraznil Svätý Otec sprevádzaný vrúcnym potleskom a jasaním veriacich a v?etkých vyzval jednotne pracova? pre budúcnos? pokoja a blaha bez akejko?vek diskriminácie. Poslednými jeho slovami pred závere?ným po?ehnaním, bolo trojnásobné ?厂补濒补尘!“

-zk-