杏MAP导航

Celý program tretieho dňa apo?tolskej cesty Svätého Otca je venovaný severnej ?asti Iraku. Hne? ráno sa z Bagdadu letecky presunul do 1,7-miliónovej kurdskej metropoly Erbil, kde ho na letisku privítali prezident a premiér Autonómneho regiónu Iracký Kurdistan (). Následne sa presunul do Mosulu, ktorý bol tri roky (2014-2017) okupovaný ISISom. 700-tisícové mesto le?í pri ruinách starobylého Ninive.

Zástup detí a dojatí obyvatelia Mosulu vítali pápe?a 

s olivovými a palmovými vetvi?kami v rukách, s typickými jasavými pokrikmi a spevom. V centre mesta uprostred trosiek budov z nedávnej vojny, vzdal pápe? hold v?etkým obetiam násilností a zabíjania a predniesol osobitnú modlitbu k Bohu.

Stretnutie sa konalo na Námestí Hosh al-Bieaa (Námestie chrámov), pomenovanom pod?a ?tyroch kres?anských chrámov po jeho obvode. V?etky ?tyri – sýrsko-katolícky, arménsko-apo?tolský, sýrsko-pravoslávny a chaldejský katolícky – sa rukami teroristov ISISu ocitli v troskách.

Chaldejský arcibiskup Mosulu, vladyka Najeeb Michaeel z rehole dominikánov, privítal Svätého Otca slovami: ?V?aka, ?e ste uskuto?nili ná? sen“. Pápe? si vypo?ul dve svedectvá o bratskom spoluna?ívaní kres?anov a moslimov, a to z úst kres?anského farára, ktorému po okupácii ISISu pomohli moslimovia, i z úst sunnitského moslima zodpovedného za sociálnu starostlivos? o rodiny v meste. Ten v mene mesta pozval v?etkých kres?anov, ktorí sa v roku 2014 vydali na útek pred ISISom, aby sa vrátili spä?.

Pápe?: Bratstvo je silnej?ie ne? bratovra?da

Mosul bol pred príchodom d?ihádistov známy svojou kultúrnou, etnickou i nábo?enskou pestros?ou a harmonickým spolu?itím. Z mesta, v ktorom pred rokom 2014 ?ilo viac ne? 120 tisíc kres?anov, dnes zostalo len 70 kres?anských rodín. Svätý Otec na to reagoval v krátkom príhovore, ke? okrem iného povedal:

?Tragické ubúdanie kres?anov, tu i na celom Blízkom východe, je nevy?íslite?ná ?koda nielen pre doty?ných ?udí, ale pre samotnú spolo?nos?, ktorú zanechávajú. V skuto?nosti, kultúrne a nábo?enské tkanivo, tak bohaté na rozmanitos?, sa oslabuje stratou ktoréhoko?vek zo svojich ?lenov, akoko?vek malého. Tak ako pri niektorom z va?ich umeleckých kobercov, jedno vytrhnuté malé vlákno mô?e po?kodi? celok.“

?Dnes v?etci pozdvihujeme na?e hlasy v modlitbe k V?emohúcemu Bohu za v?etky obete vojny a ozbrojených konfliktov. Tu v Mosule sú tragické následky vojny a násilností a? príli? evidentné. Aká ukrutnos?, ?e túto krajinu, kolísku civilizácie, zasiahla búrka to?kej nehumánnosti, so zni?enými starobylými miestami bohoslu?by a tisícami a tisícami ?udí – moslimov, kres?anov, jazídov, ktorí boli kruto ni?ení terorizmom, i iných – násilne vysídlenými alebo zabitými!

Dnes, napriek v?etkému, nanovo potvrdzujeme svoje presved?enie, ?e bratstvo je mocnej?ie ne? bratovra?da, ?e nádej je mocnej?ia ne? smr?, ?e mier je mocnej?í ne? vojna. Toto presved?enie hovorí výre?nej?ím hlasom ne? hlas nenávisti a násilia. A nikdy nebude môc? by? udusené v krvi prelievanej tými, ktorí zvrhlo prekrúcajú meno Bo?ie, ke? krá?ajú cestami ni?enia.“

Mosul d?ihádisti podrobili systematickému ni?eniu aj z kultúrneho h?adiska. Okrem kostolov zni?ili aj Mauzóleum proroka Joná?a, pamiatkové miesta Ninive, múzeá, zriedkavé rukopisy i viac ne? 100 tisíc vzácnych kníh.

Pápe?ova modlitba za obete vojny

Svätý Otec stojaci uprostred ruín so ?tólou na pleciach predniesol osobitnú modlitbu za obete vojny, pred ktorou najprv vyslovil tri výzvy na zamyslenie. Jeho slová nasledujú v plnom znení:

?Prv, ne? sa pomodlíme za v?etky obete vojny v tomto meste Mosul, v Iraku i na celom Blízkom východe, chcel by som sa s vami podeli? s týmito my?lienkami:

Ak Boh je Bohom ?ivota – a tým je –, nám neslobodno zabíja? bratov v jeho mene.

Ak Boh je Bohom pokoja – a tým je –, nám neslobodno vies? vojnu v jeho mene.

Ak Boh je Bohom lásky – a tým je – , nám neslobodno nenávidie? bratov.

Teraz sa spolo?ne modlime za v?etky obete vojny, aby im V?emohúci Boh doprial ve?ný ?ivot a pokoj bez konca, a aby ich prijal vo svojom láskyplnom náru?í. A modlime sa aj za nás v?etkých, aby sme, akejko?vek sme nábo?enskej príslu?nosti, mohli ?i? v harmónii a pokoji s vedomím, ?e v Bo?ích o?iach sme v?etci bratia a sestry.

Najvy??í Bo?e, Pán ?asu a dejín, Ty si z lásky stvoril svet a nikdy neprestáva? zah?ňa? tvoje stvorenia svojím po?ehnaním. Ty, aj napriek oceánu utrpenia a smrti, aj napriek poku?eniam násilia, nespravodlivosti a ne?estného zárobku, sprevádza? svojich synov a svoje dcéry s ne?nou otcovskou láskou.

Av?ak my ?udia, nev?a?ní za tvoje dary a rozpty?ovaní na?imi príli? pozemskými obavami a ambíciami, ?asto sme pozabudli na tvoje plány pokoja a harmónie. Uzatvorili sme sa do seba samých a do na?ich ?iastkových záujmov, a ?ahostajní k Tebe a ostatným, sme zatarasili dvere k pokoju. Tak sa zopakovalo to, ?o prorok Joná? po?ul hovori? o Ninive: zloba ?udí vystúpila a? k nebu (porov. Jon 1,2). Nepozdvihli sme k nebu ?isté ruky (porov. 1 Tim 2,8), ale zo zeme stále volá hlasno nevinná krv (porov. Gn 4,10). Obyvatelia Ninive v Joná?ovom príbehu poslúchli hlas tvojho proroka a na?li záchranu v obrátení. Aj my, Pane, zatia? ?o ti zverujeme tie mnohé obete nenávisti ?loveka proti ?loveku, vzývame tvoje odpustenie a úpenlivo prosíme o milos? obrátenia:

Kyrie eleison! Kyrie eleison! Kyrie eleison!

[krátke stí?enie]

Pane, Bo?e ná?, v tomto meste dva symboly sved?ia o odvekej tú?be ?udstva priblí?i? sa k Tebe: me?ita Al-Nouri s minaretom Al-Hadba a Chrám Na?ej Panej s ve?ovými hodinami. Sú to hodiny, ktoré u? viac ako sto rokov pripomínajú okoloidúcim, ?e ?ivot je krátky a ?as vzácny. Nau? nás chápa?, ?e ty si nám zveril tvoj plán lásky, pokoja a zmierania, aby sme ho naplnili v ?ase, v krátkom priebehu ná?ho pozemského ?ivota. Daj nám pochopi?, ?e iba tým, ?e ho uskuto?níme bez otá?ania, sa mô?e znovu vybudova? toto mesto a táto krajina, a mô?u sa znovu uzdravi? srdcia rozorvané boles?ou. Pomô? nám nestrávi? ?as v slu?be na?im egoistickým záujmom, osobným ?i skupinovým, ale v slu?be tvojmu plánu lásky. A ke? zblúdime z cesty, daj, aby sme vedeli po?úva? hlas skuto?ných Bo?ích mu?ov a v?as urobi? pokánie, aby sme si zasa neu?kodili ni?ením a smr?ou.

Zverujeme ti tých, ktorých pozemský ?ivot bol skrátený násilnou rukou ich bratov, a úpenlivo ?a prosíme aj za tých, ?o konali zlo svojim bratom a sestrám: nech dotknutí mocou tvojho milosrdenstva konajú pokánie.

Requiem æternam dona eis, Domine, et lux perpetua luceat eis. Requiescant in pace. Amen.

Odhalenie pamätného krí?a so symbolom holubice

Pápe? Franti?ek napokon odhalil pamätník v tvare chaldejského krí?a s roz?irujúcimi sa ramenami a holubicou na vrchole. Dvojmetrový umelecký krí? bude pripomína? pápe?ovu náv?tevu a zostane ako pamiatka z úcty k obetiam násilností. Krí? zlatej farby má v priese?níku ramien umiestnený kruhový reliéf mesta Mosul a nesie nápis tohto znenia:

«Aké krásne sú nohy tých, ?o hlásajú dobrú zves?!» (Rim, 1,15)

Na pamiatku náv?tevy Jeho Svätosti pápe?a Franti?ka, posla pokoja a bratskej lásky, v meste Mosul a na Ninivskej pláni.

Tu, kde si kres?ania vytrpeli nútené vysídlenie (2003-2017), sa pápe? modlil za roz?írenie pokoja a spravodlivosti, pokojného spolu?itia a bratstva medzi ?u?mi.

Nede?a 7. marca 2021

Pred rozlú?kou s obyvate?mi Mosulu Svätý Otec symbolicky vypustil bielu holubicu zo svojich dlaní. Z Mosulu sa pápe? Franti?ek presunul helikoptérou do 30 km vzdialeného Karako?a, kde ho ?akalo stretnutie a modlitba s miestnou kres?anskou komunitou. 

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-zk, mh, jb-