杏MAP导航

Svätý Pavol nám pripomenul, ?e «Kristus je Bo?ia moc a Bo?ia múdros?» (1 Kor 1,24). Je?i? zjavil túto moc a túto múdros? predov?etkým milosrdenstvom a odpustením. Nechcel to robi? ukazovaním sily alebo vnucovaním svojho hlasu zvrchu, ani dlhými príhovormi a predvádzaním neporovnate?ných znalostí. Urobil to tak, ?e dal svoj ?ivot na krí?i. Zjavil svoju Bo?iu múdros? a moc tak, ?e nám ukázal, a? do krajnosti, vernos? Otcovej lásky; vernos? Boha Zmluvy, ktorý dal vyjs? svojmu ?udu z otroctva a viedol ho po ceste k slobode (por. Ex 20,1-2).

Aké ?ahké je padnú? do pasce domnienky, 

?e musíme ukáza? druhým, ?e sme silní, ?e sme múdri... Do pasce robenia si falo?ných vyobrazení Boha, ktoré nám dávajú istotu... (por. Ex 20,4-5). V skuto?nosti je to naopak; v?etci potrebujeme Bo?iu silu a múdros? - zjavenú Je?i?om na krí?i. Na Kalvárii obetoval Otcovi rany, ktoré nás uzdravili (por. 1 Pt 2,24). Tu v Iraku, ko?kí z va?ich bratov a sestier, priate?ov, spoluob?anov, majú na sebe rany z vojny a násilia, vidite?né aj nevidite?né rany! Poku?ením je odpoveda? na tieto a na ?al?ie bolestné skuto?nosti ?udskou silou, ?udskou múdros?ou. Av?ak Je?i? nám ukazuje Bo?iu cestu, tú, ktorú on pre?iel, a na ktorú nás volá, aby sme ho nasledovali.

V evanjeliu, ktoré sme si práve vypo?uli (Jn 2,13-25), vidíme ako Je?i? vyhnal z Jeruzalemského chrámu peňazomencov a v?etkých, ktorí tam kupovali a predávali. Pre?o Je?i? urobil toto gesto, tak silné, tak provoka?né? Urobil to, preto?e Otec ho poslal, aby o?istil chrám: nielen chrám z kameňa, ale predov?etkým chrám ná?ho srdca. Tak ako Je?i? netoleroval, aby sa z domu jeho Otca stala tr?nica (por. Jn 2,16), tú?i po tom, aby na?e srdce nebolo miestom zmätku, neporiadku, chaosu. Srdce má by? ?íre, usporiadané, o?istené.

Od ?oho? Od falo?í, ktoré ho zne?is?ujú, 

od dvojtvárností pokrytectva. V?etci ich máme. Sú to choroby, ktoré ?kodia srdcu, ?pinia ?ivot, robia ho dvojko?ajným. Potrebujeme by? znovu o?istení od na?ich klamlivých istôt, ktoré kup?ia s vierou v Boha za veci, ktoré sa pomíňajú, za okam?ité prospechy. Potrebujeme, aby z ná?ho srdca a z Cirkvi boli vymetené zhubné zvádzania moci a peňazí. Na o?istenie srdca si musíme "za?pini?" ruky: cíti? sa zodpovední a nezosta? sa ne?inne díva?, ke? brat a sestra trpia. Ale ako o?isti? srdce? Sami toho nie sme schopní, potrebujeme Je?i?a. On má moc zví?azi? nad na?imi zlobami, uzdravi? na?e choroby, obnovi? chrám ná?ho srdca.

Na potvrdenie toho, na znak svojej autority hovorí: «Zborte tento chrám, a za tri dni ho postavím» (v. 19). Je?i? Kristus, on sám, nás mô?e o?isti? od diel zla. On, ktorý zomrel a vstal z m?tvych. On, ktorý je Pán! Drahí bratia a sestry, Boh nás nenechá zomrie? v na?om hriechu. Aj ke? sa mu oto?íme chrbtom, nikdy nás neponechá samých na seba. H?adá nás, ide za nami, aby nás povolal k pokániu a o?istil nás. «Ako ?ijem» - hovorí Pán ústami Ezechiela - «nemám zá?ubu v tom, aby zomrel bezbo?ný, ale aby sa bezbo?ný vrátil zo svojej cesty a ?il» (33,11). Pán chce, aby sme sa zachránili a stali sa ?ivým chrámom jeho lásky, v bratstve, v slu?be a v milosrdenstve.

Je?i? nás nielen o?is?uje od na?ich hriechov, ale robí nás ú?astnými na jeho moci a múdrosti. Oslobodzuje nás od jedného spôsobu chápania viery, rodiny, spolo?enstva - ktorý rozde?uje, stavia do protikladu a vylu?uje - aby sme mohli budova? Cirkev a spolo?nos? otvorené pre v?etkých a pozorné vo?i na?im najbiednej?ím bratom a sestrám. A zároveň nás posilňuje, aby sme dokázali odola? poku?eniu h?ada? pomstu, ktorá nás len vrhá do ?pirály odvetných bojov bez konca.

So silou Ducha Svätého nás posiela nie preto, aby sme robili prozelytizmus, ale ako svojich u?eníkov - misionárov, mu?ov a ?eny, povolaných sved?i? o tom, ?e evanjelium má silu meni? ?ivot. Vzkriesený nás robí nástrojmi Bo?ieho pokoja a jeho milosrdenstva, trpezlivými a odvá?nymi tvorcami nového sociálneho poriadku. Takto, skrze moc Krista a jeho Ducha, sa uskuto?ňuje to, ?o apo?tol Pavol prorocky hovorí Korin?anom: «?o je u Boha bláznivé, je múdrej?ie ako ?udia, a ?o je u Boha slabé, je silnej?ie ako ?udia» (1 Kor 1,25). Kres?anské spolo?enstvá zlo?ené z pokorných a jednoduchých ?udí sa stávajú znamením Krá?ovstva, ktoré prichádza, Krá?ovstva lásky, spravodlivosti a pokoja.

«Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím» (Jn 2,19). Hovoril o chráme svojho tela, teda aj o svojej Cirkvi. Pán nám s?ubuje, ?e silou svojho vzkriesenia mô?e vzkriesi? nás a na?e spolo?enstvá z trosiek spôsobených nespravodlivos?ou, rozdelením a nenávis?ou. To je prís?ub, ktorý slávime v tejto Eucharistii. O?ami viery spoznávame prítomnos? ukri?ovaného a vzkrieseného Pána uprostred nás, u?íme sa prijíma? jeho oslobodzujúcu múdros?, vklada? sa do jeho rán a nachádza? uzdravenie a silu, aby sme mohli slú?i? jeho krá?ovstvu, ktoré prichádza na tento svet. Jeho rany nás uzdravujú (por. 1 Pt 2,24); v jeho ranách, drahí bratia a sestry, nachádzame balzam jeho milosrdnej lásky; preto?e on, dobrý Samaritán ?udstva, tú?i pomaza? ka?dú ranu, uzdravi? ka?dú bolestivú spomienku, a in?pirova? budúcnos? mieru a bratstva v tejto zemi.

Cirkev v Iraku s Bo?ou milos?ou urobila a robí mnoho pre ohlasovanie tejto obdivuhodnej múdrosti krí?a, ?íriac Kristovo milosrdenstvo a odpustenie, najmä vo?i biednym. Aj uprostred ve?kej chudoby a ?a?kostí mnohí z vás ve?kodu?ne ponúkli konkrétnu pomoc a solidaritu chudobným a trpiacim. Toto je jeden z dôvodov, ktoré ma viedli k tomu, aby som sa vydal na pú? k vám, a po?akoval vám a posilnil vás vo viere a v svedectve. Dnes mô?em vidie? a dotknú? sa rukou toho, ?e Cirkev v Iraku je ?ivá, ?e Kristus ?ije a koná v tomto svojom svätom a vernom ?ude.

Drahí bratia a sestry, zverujem vás, va?e rodiny a va?e spolo?enstvá materinskej ochrane Panny Márie, ktorá bola spojená s utrpením a smr?ou svojho Syna a mala ú?as? na jeho vzkriesení. Nech oroduje za nás a vedie nás k nemu, k Bo?ej moci a Bo?ej múdrosti.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martin Kramara)

-jb-