杏MAP导航

Do Karako?a na Ninivskej pláni priletel pápe? Franti?ek helikoptérou s takmer hodinovým ?asovým ome?kaním, po tom, ako sa zdr?al stretnutiami s ?u?mi v Mosule, kde sa dopoludnia modlil za obete vojny a terorizmu. Karako?ania ho vítali so spevom, vlajkami a radostnými zvolaniami. Predov?etkým mladí ?udia, a deti zaplnili Chrám Nepo?kvrneného Po?atia, kde sa uskuto?nilo krátke, ale odu?evnené stretnutie karako?skej komunity s pápe?om Franti?kom.

Dramatický príbeh Karako?a s najvä??ím kres?anským chrámom Iraku

Asýrske mesto, známe aj ako Bakdhida a Al-Hamdaniya, le?í na severe Iraku, a je významným kres?anským centrom krajiny. V lete 2014 vtrhli do mesta militantmi samozvaného Islamského ?tátu a poni?ili domy, kostoly, kni?nicu a ?al?ie dôle?ité budovy. Tisíce kres?anov bolo nútených urýchlene opusti? domovy, vä??ina sa uchýlila v Kurdistane. D?ihádisti okupovali Karako? a? do roku 2016.

V?aka pomoci cirkevných a medzinárodných organizácií sa asi 46 % obyvate?ov u? vrátilo do svojich domovov. Karako? nazývajú aj ?mesto desiatich kostolov“, ?o je najviac z Iraku. Mnohé kres?anské charitatívne a medzinárodné zdru?enia pomáhajú stále pri znovuvybudovaní mesta, a prispeli k rekon?trukcii najvä??ieho kres?anského kostola Iraku – Chrámu Nepo?kvrneného Po?atia, známeho i ako Katedrála Al-Tahira. Pojme 2500 ?udí a bol postavený tvrdou prácou domácich obyvate?ov medzi rokmi 1932-1948.

V auguste 2014 bol tento chrám znesvätený a vypálený bojovníkmi ISISu, ktorí zdevastovali budovu a poni?ili sakrálne predmety a knihy. Stre?bou zni?ili sochu Panny Márie na ve?i kostola a vyvý?eného miesta chrámu si urobili ostre?ovaciu pozíciu. Po oslobodení mesta v roku 2016 sa chrám stal opä? posvätným miestom bohoslu?by. S dôkladnou rekon?trukciou sa za?alo a? v januári 2020. Do Karako?a sa do dne?ného dňa vrátilo okolo 46% vyhnaných obyvate?ov.

Verní evanjeliu pokoja a spravodlivosti

Spolo?né stretnutie karako?skej komunity s pápe?om Franti?kom v Chráme Nepo?kvrneného Po?atia sprevádzal zbor detí a mláde?e z chóru katedrály. Pri privítaní Svätého Otca sýrsko-katolícky patriarcha Ignace Youssif III. Younan vysvetlil, ?e spev ?Vitajte v pokoji, pravý Pastier“ zaznel modernej forme aramejského jazyka, ktorým hovoril Je?i?.

Patriarcha Younan tie? pripomenul, ?e vyhnanie obyvate?ov z Karako?a ISISom bolo ako ?vykorenenie kres?anov z ich domova“, napriek tomu, ?e ?multinábo?enská a multietnická komunita sa sna?ila u? v minulosti spoluna?íva? v mieri“. Sýrskokatolícky patriarcha vyjadril hrdos? na veriacich, ktorí napriek hrôzam prenasledovania zostali ?verní evanjeliu pokoja a spravodlivosti, pod?a príkladu svojich hrdinských predkov.“ Mnohí z nich majú príbuzných ute?encov a presídlených.

Svedectvá o sile viery a ochote odpusti?

Dve svedectvá, ktoré zazneli, potvrdili odvahu veriacich ma? nádej i v dobe plnej strachu. Prvé svedectvo vyrozprávala v arab?ine pani Doha Sabah Abdallah z Karako?a. V pamäti jej stále zostáva zvuk bomby ISISu, ktorá tie hrozné udalosti spustila v ono augustové skoré ráno. Pri?la o syna, ktorý spolu so susedom a bratrancom varovali mesto, a tak stihli mnohí utiec?. Ako uviedla, jej sila je vo viere:

?Moja viera mi hovorí, ?e moje deti sú v náru?í Je?i?a Krista, ná?ho Pána. A my ?ijúci, sa sna?íme odpusti? agresorom, preto?e ná? U?ite? Je?i? svojim katom odpustil. Ke? ho napodobňujeme v na?ich utrpeniach, sved?íme, ?e láska je silnej?ia nado v?etko.“

V druhom svedectve kňaz Ammar Yako, generálny vikár sýrsko-katolíckej archieparchie Mosulu, v talian?ine hovoril o ne?ahkej ceste a o dvoch konkrétnych záchranách pred smr?ou, ke? bol blízko explózie bomby a ocitol sa v stre?be. O viere hovoril ako o ve?kom po?ehnaní, aj uprostred utrpení:

?Tri roky, ktoré sme pre?ili ako ute?enci, nie sú ´prekliatymi rokmi´, av?ak rokmi po?ehnania zo strany Pána. A napokon Pán nám ukázal svoju slávu po oslobodení mesta, [...] bol to zázrak vráti? k ?ivotu toto mesto, a h?a: [...]: aká rados? vidie? Va?u Svätos? medzi nami...“

Pápe?: Neprestaňte sníva?, nepoddajte sa, nestrácajte nádej!

Svätý Otec po?akoval za obe svedectvá a obrátil sa ku v?etkým prítomným slovami o nádeji vo chví?ach temnoty:

?Zaiste sú chvíle zakolísania vo viere, ke? sa zdá, ?e Boh nevidí a nekoná. To sa pre vás stalo realitou v temných dňoch vojny, a je pravdou, ?e aj v týchto dňoch globálnej zdravotnej krízy a ve?kej neistoty. V takýchto chví?ach si spomeňte, ?e Je?i? je po va?om boku. Neprestávajte sníva?! 

Nepoddajte sa, nestrácajte nádej!“

?Jedna vec, ktorú povedala pani Doha, ma osobitne dojala: povedala, ?e je nevyhnutné odpustenie zo strany tých, ktorí pre?ili teroristické útoky. Odpustenie: toto je k?ú?ové slovo. Odpustenie je nevyhnutné, aby sme zotrvali v láske, aby sme zostali kres?anmi. Cesta k plnému uzdraveniu mô?e by? e?te dlhá, ale prosím vás, nestrácajte odvahu. Chce to schopnos? odpú??a? a zároveň odvahu bojova?.“

Plné znenie príhovoru Svätého Otca

Po nad?ených aplauzoch sa Svätý Otec spolu so zhroma?dením pomodlil poludňaj?iu modlitbu Anjel Pána. Pri rozlú?ke s Karako?om pápe? zanechal krátky zápis v pamätnej knihe hostí a pokra?oval v programe presunom do Erbilu.

-mh, jb-