杏MAP导航

Pre?o by mal Boh milova? ?loveka? Nemá na to zrete?né dôvody – skon?tatoval Svätý Otec: ?My by sme nikdy nemali odvahu uveri? tomu, ak by sme nepoznali Je?i?a... Je?i? nám zjavil srdce Boha.“

?Blízkos?, súcit a neha - to je spôsob vyjadrenia jeho otcovstva vo?i nám. My si len s námahou a len z ve?kej dia?ky predstavujeme lásku, ktorou je Najsvätej?ia Trojica preplnená a aká hlbina vzájomnej dobroprajnosti existuje medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým.“

?Sme cie?om lásky, ktorá na zemi nenachádza páru,“ zdôraznil pápe?: ?Skuto?ne sme nemohli dúfa? vo vy??ie povolanie: Je?i?ovo ?love?enstvo – Boh sa stal blízkym v Je?i?ovi – nám sprístupnilo samotný ?ivot Trojice, otvorilo, dokorán roztvorilo túto bránu tajomstva lásky Otca, Syna a Ducha Svätého.“

Za demokratický vývoj v Mjanmarsku

Svätý Otec vyslovil osobitný apel v súvislosti s nepokojmi v Mjanmarsku:

?Z Mjanmarska e?te stále prichádzajú smutné správy o krvavých stretoch so stratami na ?udských ?ivotoch. Rád by som upriamil pozornos? zainteresovaných autorít na to, aby dialóg prevládol nad represiou a harmónia nad nezhodou.

Apel adresujem aj medzinárodnému spolo?enstvu, aby sa zasadilo za to, aby a?pirácie mjanmarského ?udu neboli udusené násilím. Nech sa mladým tejto milovanej zeme umo?ní nádej na budúcnos?, v ktorej nenávis? a nespravodlivos? prenechajú miesto stretnutiu a zmiereniu.

Napokon zopakujem ?i?enie vyslovené pred mesiacom, aby cesta k demokracii, na ktorú  Mjanmarsko nastúpilo v posledných rokoch, mohla opä? pokra?ova? cez konkrétne gesto prepustenia rozli?ných politických lídrov, ktorí sú uväznení (porov. Príhovor diplomatickému zboru, 8. februára 2021).“

Svätý Otec poprosil o modlitbu za cestu do Iraku

Pápe? pripomenul aj svoju 33. apo?tolskú cestu, ktorá ho u? v piatok povedie do Iraku. Veriacich poprosil o sprevádzanie v modlitbe:

?Pozajtra, ak Boh dá, pôjdem do Iraku na trojdňovú pú?. U? dlhý ?as tú?im stretnú? ten ?ud, ktorý tak ve?mi trpel; stretnú? tú mu?enícku Cirkev v zemi Abraháma. Spolo?ne s ?al?ími nábo?enskými lídrami urobíme aj ?al?í krok vpred v bratstve medzi veriacimi.

Prosím vás, aby ste modlitbou sprevádzali túto apo?tolskú cestu, aby sa mohla uskuto?ni? tým najlep?ím spôsobom a prinies? vytú?ené ovocie. Iracký ?ud nás o?akáva; o?akával sv. Jána Pavla II., ktorému bolo zakázané ís?. Nemo?no sklama? národ po druhýkrát. Modlime sa, aby sa táto cesta mohla dobre uskuto?ni?.“

Katechéza o modlitbe: Modlitba a Trojica (1)

25. pokra?ovanie cyklu o modlitbe

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Na na?ej ceste katechézy o modlitbe by sme sa dnes i na budúci tý?deň chceli pozrie? na to, ako nás v?aka Je?i?ovi Kristovi modlitba otvára Trojici – Otcovi, Synovi a Duchu Svätému –, nekone?nému moru Boha, ktorý je Láska. Práve Je?i? nám otvoril nebo a upriamil nás na vz?ah s Bohom. On to urobil: otvoril nám tento vz?ah s Trojjediným Bohom, Otcom, Synom a Duchom Svätým.  Potvrdzuje to apo?tol Ján v závere prológu svojho Evanjelia: «Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zves?» (1,18). Je?i? nám zjavil identitu, túto toto?nos? Boha, Otca, Syna a Ducha Svätého.

My sme skuto?ne nevedeli, ako by sme sa mohli modli?: ktoré slová, city, spôsoby vyjadrenia by boli vhodné pre Boha. V tejto prosbe apo?tolov adresovanej U?ite?ovi, ktorú sme ?astokrát spomínali v priebehu týchto katechéz, je v?etko to tápanie ?loveka, jeho opakované pokusy, ?asto neúspe?né, obráti? sa na Stvorite?a: «Pane, nau? nás modli? sa» (Lk 11,1).

Nie v?etky modlitby sú rovnaké a nie v?etky sú vhodné: samotná Biblia dosved?uje zlé výsledky viacerých modlitieb, ktoré sú odmietnuté. Boh mo?no neraz nie je spokojný s na?imi modlitbami, a my si to ani nev?imneme. Boh h?adí na ruky toho, kto sa modlí: aby boli ?isté, hoci by ich aj nebolo potrebné umýva?, je v?ak potrebné stráni? sa zlých skutkov. Svätý Franti?ek sa modlieval: «Nullu homo ène dignu te mentovare», ?i?e ??iaden ?lovek nie je hoden vyslovi? tvoje meno“ (Pieseň brata slnka).

Azda to najdojemnej?ie uznanie chudoby na?ej modlitby skvitlo na perách toho rímskeho stotníka, ktorý jedného dňa prosil Je?i?a, aby uzdravil jeho chorého sluhu (porov. Mt 8,5-13). Cítil sa by? úplne neadekvátny: nebol ?idom, bol dôstojníkom nenávideného okupa?ného vojska. Av?ak staros? o sluhu ho núti odvá?i? sa a hovorí: «Pane, nie som hoden, aby si vo?iel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie» (v. 8). Je to veta, ktorú aj my opakujeme pri ka?dej eucharistickej liturgii. Zhovára? sa s Bohom je milos?: my nie sme toho hodní, nemáme ?iadne právo, na ktorom by sme si mohli zaklada?, pokrivkávame ka?dým slovom a ka?dou my?lienkou... Av?ak Je?i? je tou bránou, ktorá nás otvára tomuto dialógu s Bohom.

Pre?o by mal by? ?lovek milovaný Bohom? Neexistujú zrete?né dôvody, neexistuje ?iadna úmernos?... Tie? je pravdou, ?e u zna?nej ?asti mytológií sa neuva?uje nad prípadom takého boha, ktorý by sa starostil nad ?udskými zále?itos?ami; naopak, tie sú otravné a nudné, úplne zanedbate?né. Spomeňme si na tú vetu, ktorú Boh opakovane adresuje svojmu ?udu v Deuteronómiu: ?Pomysli na to, ktorý ?ud má svojich bohov tak blízkych pri sebe, ako máte vy mňa nablízku?“ Táto blízkos? Boha je zjavením!

Niektorí filozofi hovoria, ?e Boh mô?e myslie? jedine na seba. Leda?e sme to my ?udia, ?o sa sna?íme zapôsobi? na bo?stvo a pote?i? jeho o?i. Z toho vyplýva povinnos? ?nábo?enstva“, s procesiou obetí a pobo?ností, ktoré treba neustále priná?a?, aby sme si naklonili nemého a ?ahostajného boha. Niet tam dialógu.

Jedine Je?i? to bol, pred Je?i?om to bolo jedine zjavenie Boha Moj?i?ovi, ke? sa Boh predstavil; bola to jedine Biblia, ?o nám otvorila cestu dialógu s Bohom. Pamätajme: ?Ktorý ?ud má svojich bohov pri sebe tak blízko ako má? ty nablízku mňa?“ Táto blízkos? Boha, ktorý nás otvára pre dialóg s ním.

Boh, ktorý miluje ?loveka - my by sme nikdy nemali odvahu uveri? tomu, ak by sme nepoznali Je?i?a. Poznanie Je?i?a nám to dalo pochopi?, zjavilo nám to. Je to ?kandál, ktorý nachádzame vyrytý v podobenstve o milosrdnom otcovi ?i v tom o pastierovi, ktorý sa vydá h?ada? stratenú ovcu (porov. Lk 15). Príbehy tohto druhu by sme nemohli vymyslie?, ani ich pochopi?, ak by sme nestretli Je?i?a. Ktorý Boh je ochotný zomrie? pre ?udí? Ktorý Boh miluje v?dy a trpezlivo, bez nároku, ?e aj on bude na oplátku milovaný? Ktorý Boh prijíma hroznú nev?a?nos? syna, ktorý ho u? vopred ?iada o dedi?stvo a odchádza z domu premrhajúc v?etko? (porov. Lk 15,12-13).

Je to Je?i?, kto nám zjavuje srdce Boha. Takto nám Je?i? svojím ?ivotom rozpráva, do akej miery je Boh Otcom. Tam Pater nemo: Nik nie je Otcom ako on. Je to otcovstvo, ktoré je blízkos?ou, súcitom a nehou. Nezabudnime na tieto tri slová, ktoré sú Bo?ím ?týlom: blízkos?, súcit a neha. Je to spôsob vyjadrenia jeho otcovstva vo?i nám. My si len s námahou a len z ve?kej dia?ky predstavujeme lásku, ktorou je Najsvätej?ia Trojica preplnená a aká hlbina vzájomnej dobroprajnosti existuje medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým. Východné ikony nám dávajú vníma? nie?o z tohto tajomstva, ktoré je pôvodom a rados?ou celého vesmíru.

Predov?etkým nám bolo ve?mi vzdialené uveri?, ?e táto Bo?ia láska sa rozleje, vyús?ujúc k ná?mu ?udskému brehu: sme cie?om lásky, ktorá na zemi nenachádza páru. Katechizmus vysvet?uje: «Je?i?ova svätá ?udská prirodzenos? je teda cesta, prostredníctvom ktorej nás Duch Svätý u?í modli? sa k Bohu, ná?mu Otcovi» (?. 2664). A toto je milos? na?ej viery. Skuto?ne sme nemohli dúfa? vo vy??ie povolanie: Je?i?ovo ?love?enstvo – Boh sa stal blízkym v Je?i?ovi – nám sprístupnilo samotný ?ivot Trojice, otvorilo, dokorán roztvorilo túto bránu tajomstva lásky Otca, Syna a Ducha Svätého.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-zk, jb-

Aktualizované: 3.3.2021, 17:28