My?lienky z pr¨ªhovoru p¨¢pe?a Franti?ka diplomatick¨¦mu zboru
Dejiskom stretnutia bola priestrannná Aula po?ehnaní ¨C Aula della Benedizione. Audiencia sa konala v náhradnom termíne 8. februára, dva tý?dne po pôvodne plánovanom dátume, ktorý bol Svätý Otec nútený posunú? pre zdravotné ?a?kosti s ischiatickým nervom.
V 55-minútovom pápe? Franti?ek najprv stru?ne zhrnul pokroky diplomatickej aktivity Svätej stolice a potom ponúkol podnety, ako sa postavi? k výzvam krízy, ktorou svet prechádza v dôsledku pandémie. Postupne rozobral jej zdravotné, environmentáne, hospodársko-sociálne a politické dôsledky.
Rozvoj vatikánskych diplomatických vz?ahov
z poh?adu medzi?tátnych zmlúv Svätý Otec stru?ne zrekapiuloval ako ?ratifikovanie Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Kon?skou demokratickou republikou a Dohody o právnom postavení Katolíckej cirkvi v Burkine Faso, ako aj podpísanie Siedmej dodatkovej dohody medzi Svätou stolicou a Rakúskou republikou.
Okrem toho 22. októbra minulého roka sa Svätá stolica a ?ínska ?udová republika dohodli na ?al?om dvojro?nom pred??ení platnosti Provizórnej dohody o menovaní biskupov v ?íne, podpísanej v Pekingu v roku 2018. Ide o dohovor zásadne pastora?ného charakteru a Svätá stolica dúfa, ?e zapo?atá cesta bude pokra?ova? v duchu úcty a vzájomnej dôvery a ?alej prispeje k rie?eniu otázok spolo?ného záujmu.¡°
Pápe? Franti?ek ?alej hovoril aj o dôle?itosti pripravovanej apo?tolskej cesty do Iraku 5. ¨C 8. marca a vysvetlil dôvody úsilia o medzinábo?enský dialóg:
?Mojou tú?bou je zakrátko obnovi? apo?tolské cesty, po?núc tou do Iraku, naplánovanou v marci. Apo?tolské cesty v skuto?nosti predstavujú dôle?itý aspekt starostlivosti Petrovho nástupcu o Bo?í ?ud rozptýlený po celom svete, ako aj dialóg Svätej stolice so ?tátmi. Okrem toho sú ?asto vhodnou príle?itos?ou na preh?benie vz?ahu medzi rozli?nými nábo?enstvami v duchu zdie?ania a dialógu.
V na?ej dobe je medzinábo?enský dialóg dôle?itou sú?as?ou stretnutia medzi národmi a kultúrami. Ak sa chápe nie ako zrieknutie sa vlastnej identity, ale ako príle?itos? lep?ie sa vzájomne spozna? a obohati?, predstavuje to pre nábo?enských predstavite?ov i veriacich rôznych vyznaní výhodu a mô?e to podpori? dielo politických lídrov v ich zodpovednosti za budovanie spolo?ného dobra.¡°
Pápe? Franti?ek poukázal na potrebu pou?i? sa z pandémie pre budúcnos?:
?Vyniesla na svetlo riziká a dôsledky spôsobu ?ivota, v ktorom dominuje egoizmus a kultúra vyra?ovania a predlo?ila nám alternatívu: pokra?ova? v doteraj?ej ceste alebo nastúpi? cestu novú. Chcel by som sa zastavi? nad niektorými krízami, spôsobenými ?i zvýraznenými pandémiou, a zárove¨¾ sa pozrie? na príle?itosti, ktorá z nich vyplývajú pre vybudovanie ?udskej?ieho, spravodlivej?ieho, solidárnej?ieho a pokojamilovnej?ieho sveta.¡°
Zdravotná kríza
V súvislosti so zdravotnými dopadmi krízy dal pápe? silný dôraz na ochranu ?udského ?ivota v ka?dej jeho fáze a na právo v?etkých na základnú zdravotnú starostlivos?, ktorá sa nemô?e riadi? logikou trhu:
?Pandémia nás rázne postavila pred dve nevyhnutné dimenzie ?udskej existencie: chorobu a smr?. Práve preto pripomína hodnotu ?ivota, ka?dého jednotlivého ?udského ?ivota a jeho dôstojnos?, v ka?dom okamihu jeho pozemskej púte, od po?atia v materskom lone a? po jeho prirodzený koniec. ?ia? s boles?ou kon?tatujeme, ?e pod zámienkou zaru?enia údajných subjektívnych práv sa zdá, ?e ?oraz vä??í po?et právnych predpisov na svete sa odklᨾa od nevyhnutnej povinnosti chráni? ?udský ?ivot v ka?dej fáze.
Pandémia nám tie? pripomína právo na starostlivos?, ktoré má ka?dý ?lovek, ako som zdôraznil aj v posolstve k Svetovému d¨¾u pokoja, sláveného 1. januára. «Ka?dá ?udská osoba je ¨C v skutku ¨C cie?om osebe, nikdy nie prostriedkom cenným len pre svoju u?ito?nos?, a je stvorená nato, aby ?ila spolo?ne s inými v rodine, v spolo?enstve, kde sú si v?etci ?lenovia rovní v dôstojnosti. Z tejto dôstojnosti vyplývajú ?udské práva, ako aj povinnosti, ktoré odkazujú napríklad na zodpovednos? prijíma? a podporova? chudobných, chorých, marginalizovaných.» (Posolstvo na 54. svetový de¨¾ pokoja, 6) . Ak sa potla?í právo na ?ivot tých najslab?ích, ako by sa mohli efektívne zabezpe?i? v?etky ostatné práva?¡°
Týka sa to aj spravodlivej distribúcie vakcín s braním oh?adu na chudobnej?ích a ohrozenej?ích:
?V ka?dom prípade, tvárou v tvár ?stivému a nepredvídate?nému nepriate?ovi, akým je COVID-19, musí by? dostupnos? vakcín v?dy sprevádzaná zodpovedným osobným správaním, zameraným na zabránenie ?írenia choroby prostredníctvom nevyhnutných preventívnych opatrení, na ktoré sme si u? v týchto mesiacoch zvykli. Bolo by v?ak fatálnou chybou dôverova? iba vakcíne, akoby to bol v?eliek, ktorý oslobodzuie od sústavného úsilia jednotlivca o zdravie svoje a ostatných. Pandémia nám ukázala, ?e nikto nie je ostrovom, citujúc slávny výraz anglického básnika Johna Donna, a ?e «smr? ka?dého ?loveka ma zmen?uje, preto?e som sú?as?ou ?udstva». (J. Donne, Meditácie XVII, In: Pobo?nosti pri mimoriadnych udalostiach, Riuniti, Roma 1994, s. 112-113)¡°
Kríza ?ivotného prostredia
V oblasti krízy ?ivotného prostredia pápe? pripomenul význam najbli??ieho klimatického samitu v Glasgowe:
?Dúfam, ?e budúca Konferencia OSN o klíme (COP 26), naplánovaná na november v Glasgowe, umo?ní nájs? ú?innú dohodu, aby sa ?elilo dôsledkom zmeny klimatického podnebia. Nastal ?as kona?, preto?e u? mô?eme hmatate?ne pocíti? dôsledky na?ahujúcej sa ne?innosti.¡°
Medzi konkrétnymi enviromentálnymi dopadmi pápe? menoval tichomorské ostrovy zápasiace so stúpaním hladiny mora, záplavy vo Vietname a na Filipínach, po?iare v Austrálii a Kalifornii. Spomenul aj ?tyri africké krajiny Sahelu:
?Burkina Faso, Mali a Niger s miliónmi ?udí trpiacich hladom; ako aj situácia v Ju?nom Sudáne, kde ide o nebezpe?ie hladomoru a kde pretrváva vá?na humanitárna núdza: viac ako milión detí má nedostatok potravín, zatia? ?o humanitárne koridory ?asto nará?ajú na preká?ky a obmedzuje sa prítomnosti humanitárnych agentúr na území. Aj pre rie?enie tejto situácie je ve?mi naliehavé, aby juhosudánske orgány prekonali nedorozumenia a pokra?ovali v politickom dialógu na úplné národné zmierenie.¡°
Ekonomická a sociálna kríza
Re?triktívne opatrenia v boji skoronavírusom mali pod?a slov pápe?a ?vá?ne dopady na podniky, predov?etkým malé a stredné, na zamestnanos? a následne na ?ivot rodín a celých vrstiev spolo?nosti, najmä tých najslab?ích. Ekonomické kríza, ktorá z toho vyplýva, zvýraznila ?al?iu chorobu, ktorá postihuje na?u dobu: ekonomiku zalo?enú na vykoris?ovaní a na vyra?ovaní, ?i u? ?udí, alebo prírodných zdrojov.¡°
Kríza v hospodárskej oblasti je výzvou k ?novému kopernikovskému obratu,¡° ktorý dá ekonomiku do slu?by ?loveka, a nie naopak, vysvetlil Svätý Otec:
?Sú?asná kríza je teda vhodnou príle?itos?ou znovu sa zamyslie? nad vz?ahom medzi ?lovekom a ekonomikou. Je treba istý druh «nového kopernikovského obratu», ktorý postaví ekonomiku do slu?by ?loveku, a nie naopak, a to tým, ?e «za?neme ?tudova? a praktizova? inú ekonomiku, takú, ?o dáva ?i? a nie zabíja?, ?o za?le¨¾uje a nie vyra?uje, po?ud??uje a nie od?ud??uje, stará sa o stvorenie a nie ho drancuje» (List k podujatiu ?Franti?kova ekonomika¡°, 1. mája 2019).¡°
Ako pozitívny príklad solidarity pápe? spomenul investi?ný plán Európskej únie ozna?ovaný Next Generation UE, ktorý pod?a jeho slov predstavuje ?významný príklad toho, ako sú spolupráca a zdie?anie zdrojov v duchu solidarity nielen vytú?enými, ale aj skuto?ne dosiahnute?nými cie?mi¡°.
?alej Svätý Otec ukázal na dramatické sociálne dopady ekonomickej krízy v dôsledku pandémie:
?V mnohých ?astiach sveta sa kríza dotkla predov?etkým tých, ktorí pracujú v neformálnych sektoroch, ktorí ako prví pri?li o prostriedky na ?ivobytie. [¡] Takto mnohí tla?ení zúfalstvom h?adali iné formy príjmu, vystavovali sa vykoris?ovaniu nelegálnou alebo nútenou prácou, prostitúciou a rôznymi trestnými ?innos?ami vrátane obchodovania s ?u?mi.
Av?ak naopak, ka?dý ?lovek má právo a musí mu by? umo?nené získa? «nevyhnutné a dostato?né prostriedky na dôstojnú ?ivotnú úrove¨¾» (sv. Ján XXIII. Encyklika Pacem in terris, 1963, 6).¡°
Svätý Otec uviedol ?al?ie a ?al?ie tragické dôsledky krízy na ?udské osudy:
?Pred??ený ?as strávený doma viedol tie? k odcudzeniu pri dlh?om pobývaní pred po?íta?mi a inými médiami, s vá?nymi dopadmi na tých najzranite?nej?ích, najmä chudobných a nezamestnaných. Sú ?ah?ou koris?ou po?íta?ovej kriminality ¨C tzv. cybercrime ¨C v jej najne?udskej?ích aspektoch, od podvodov k obchodovaniu s ?u?mi, zneu?ívaniu na prostitúciu vrátane tej detskej, a aj na pedopornografiu.¡°
Pápe? vyzval k prehodnoteniu pou?ívania medzinárodných sankcií vo?i ?tátom pre ich ni?ivý dopad na chudobné vrstvy obyvate?stva:
?V nieko?kých prípadoch sa humanitárne krízy zhor?ili ekonomickými sankciami, ktoré sa nakoniec vä??inou dotknú skôr slab?ích vrstiev obyvate?stva ako politických vodcov. Preto, i ke? Svätá stolica chápe logiku sankcií, nevidí v nich ú?innos? a dúfa, ?e budú zru?ené.¡°
?eli? migra?nej kríze
?Minulý rok zaznamenal aj ?al?í nárast migrantov, ktorí sa kvôli uzavretiu hraníc museli uchýli? k ?oraz nebezpe?nej?ím trasám. Masívny migra?ný tok sa tie? stretol s nárastom po?tu nezákonných zamietnutí, ktoré sa ?asto uskuto?¨¾ujú, aby zabránili migrantom v h?adaní azylu, ?o je v rozpore s princípom nevyhostenia (non-refoulement). Mnohí sú zadr?aní a vrátení spä? do zberných a zadr?iavacích táborov, kde trpia mu?ením a poru?ovaním ?udských práv, ak nenájdu svoju smr? pri brodení sa morom a inými prírodnými hranicami.¡°
V tejto súvislosti pápe? Franti?ek vyjadril uznanie Medzinárodnej organizácii pre migráciu:
?Svätá stolica oce¨¾uje v?etky úsilia vynalo?ené v prospech migrantov a podporuje anga?ovanos? Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM), ktorá si tento rok pripomenie 70. výro?ie zalo?enia, v plnom súlade s hodnotami vyjadrenými vo svojej kon?titúcii a pri re?pektovaní kultúry ?lenských ?tátov, s ktorými táto organizácia spolupracuje.¡°
Podobne pápe? pripomenul aj aktívne ?lenstvo Svätej stolice vo Výkonnom výbore agentúry OSN pre ute?encov UNHCR a vernos? Svätej stolice zásadám ?enevského dohovoru o postavení ute?encov z roku 1951 a z protokolu z roku 1967, stanovujúcim právnu definíciu ute?encov, ich práva a zákonnú povinnos? ?tátov chráni? ich.
?Od Druhej svetovej vojny svet e?te nezaznamenal taký dramatický nárast po?tu ute?encov, aký vidíme dnes,¡° dodal Svätý Otec. Ako konkrétny údaj uviedol, ?e v centrálnej oblasti Sahelu za necelé dva roky vzrástol po?et vnútorne vysídlených dvadsa?násobne.
Kríza politiky
Udr?a? pri ?ivote demokratické ?truktúry je pod?a slov pápe?a politická výzva tejto doby, ktorá sa týka v?etkých ?tátov bez rozdielu. Svätý Otec konkrétne vyjadril svoje obavy o situáciu v Mjanmarsku:
?Udr?a? demokratickú realitu pri ?ivote je v tejto historickej chvíli výzvou, ktorá úzko ovplyv¨¾uje v?etky ?táty: ?i u? sú malé alebo ve?ké, ekonomicky vyspelé alebo rozvíjajúce sa.
V týchto d¨¾och moje my?lienky smerujú najmä k obyvate?om Mjanmarska, ktorým vyjadrujem svoju náklonnos? a svoju blízkos?. Cestu k demokracii, po ktorej sa vydali v posledných rokoch, prudko preru?il minulotý?d¨¾ový ?tátny prevrat. Priviedol k uväzneniu nieko?kých politických vodcov, ktorí, dúfam, budú okam?ite prepustení, na znak povzbudenia k úprimnému dialógu pre dobro krajiny.
Pius XII. vo svojom nezabudnute?nom viano?nom rozhlasovom posolstve v roku 1944 povedal: «Vyjadri? vlastný názor na povinnosti a zná?anie obiet, ktoré sa na neho kladú; neby? núteným poslúcha? bez vypo?utia: h?a, tu sú dve práva ob?ana, ktoré v demokracii, ako nazna?uje jej samotný názov, nachádzajú svoje vyjadrenie» (Rozhlasové posolstvo národom celého sveta, 24. dec. 1944).
Demokracia je zalo?ená na vzájomnom re?pekte, na mo?nosti ka?dého prispie? k dobru spolo?nosti a na uvedomovaní si, ?e rôzne názory nielen?e neohrozujú moc a bezpe?nos? ?tátov, ale v ?estnej konfrontácii sa navzájom obohacujú a umo?¨¾ujú nájs? prístupnej?ie rie?enia ako problémom ?eli?.¡°
?Rozvoj demokratického svedomia si vy?aduje, aby sa prekonali prehnané individualizmy a prevá?ilo re?pektovanie právneho ?tátu. Zákon je v skuto?nosti nevyhnutným predpokladom na výkon ka?dej moci a musí by? garantovaný zodpovednými orgánmi bez oh?adu na dominantné politické záujmy.¡°
Na úrovni medzinárodného spolo?enstva zdôraznil Svätý Otec potrebu posilni? multilateralizmus a reformova? medzinárodné organizácie, aby slú?ili svojmu základnému poslaniu. Dôraz dal aj na oblas? odzbrojenia, a to ako v jadrovej oblasti, tak aj v oblasti konven?ných zbraní: ?Vo svete je prive?a zbraní!¡° varoval pápe?.
?alej Svätý Otec ve?mi dôrazne apeloval na ukon?enie vojnovej krízy v Sýrii, trvajúcej u? celé desa?ro?ie: ?Ako by som si len prial, aby rok 2021 bol rokom, v ktorom sa definitívne napí?e, ?e je koniec sýrskemu konfliktu, od ktorého za?iatku je u? desa? rokov!¡° Podobne pápe? spomenul aj konflikty v Jemene, Líbyi a na ?al?ích miestach. Zvlá?? sa vyslovil oh?adom komplexnej krízy Libanonu. Zdôraznil potrebu, aby si ?zachoval svoju jedine?nú identitu, a to aj na zabezpe?enie pluralitného, ??tolerantného a diverzifikovaného Blízkeho východu, v ktorom by mohla kres?anská prítomnos? ponúknu? svoj vlastný príspevok a nezú?ila sa do podoby chránenej men?iny.
Kres?ania tvoria historickú a sociálnu ni? Libanonu a treba im zaru?i?, aby mohli na?alej prostredníctvom mnohých vzdelávacích, zdravotných a charitatívnych diel pokra?ova? v diele pre dobro krajiny, ktorej boli zakladate?mi. Oslabením kres?anskej komunity hrozí zni?enie vnútornej rovnováhy a samotnej libanonskej reality. Z tohto h?adiska treba tie? rie?i? prítomnos? sýrskych a palestínskych ute?encov.¡°
Svätý Otec spomenul i ?al?ie ohniská napätia, ako etiópsky región Tigray, oblas? Cabo Delgado v Mozambiku, Stredoafrickú republiku, krajiny Latinskej Ameriky, a tie? potrebu obnovenia palestínsko-izraelského dialógu. V súvislosti s tohtoro?ným 20. výro?ím útokov z 11. septembra v New Yorku hovoril o vá?nej výzve ?írenia sa terorizmu:
?Mám na mysli osobitne terorizmus, ktorý postihuje predov?etkým subsaharskú Afriku, ale aj Áziu a Európu. [¡] Slepé násilie motivované ideologickými deformáciami nábo?enstva. Navy?e sú ce?om takýchto útokov ?asto práve bohoslu?obné miesta, kde sa veriaci zhroma??ujú v modlitbe. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazni?, ?e povinnos? ob?ianskych orgánov chráni? bohoslu?obné miesta je priamym dôsledkom obrany slobody myslenia, svedomia a nábo?enského vyznania.¡°
Kríza medzi?udských vz?ahov a výchovy
V závere?nej ?asti príhovoru dal pápe? Franti?ek do osobitnej pozornosti dva záva?né problémy preh?bené pandémiou. Prvým je ?kríza medzi?udských vz?ahov, ktorá je prejavom ?ir?ej antropologickej krízy, týkajúcej sa samotného ponímania ?udskej osoby a jej transcendentnej dôstojnosti¡°. Druhý problém sa týka výchovnej oblasti. Pápe? ho expresívne pomenoval ?edukatívnou katastrofou¡°:
?Sme svedkami istého druhu ?edukatívnej katastrofy¡°, tvárou v tvár ktorej nemo?no zosta? ne?innými, pre dobro budúcich generácií a celej spolo?nosti. «Dnes je potrebné obnovi? edukatívnu anga?ovanos?, ktorá zapojí v?etky zlo?ky spolo?nosti» (Videoposolstvo k stretnutiu o Globálnej výchovnej aliancii, 15. okt. 2020), preto?e vzdelávanie je prirodzeným protiliekom na individualistickú kultúru, ktorá neraz degeneruje do podoby skuto?ného kultu vlastného ega a panovania ?ahostajnosti. Na?ou budúcnos?ou nemô?e by? rozdelenie, ochudobnenie schopnosti myslenia a predstavivosti, na?úvania, dialógu a vzájomného porozumenia» (tamtie?).
Dlhé obdobia karantény v?ak tie? umo?nili trávi? viac ?asu s rodinou. Pre mnohých to bol dôle?itý ?as na znovuobjavenie vz?ahov so svojimi drahými. Ve? man?elstvo a rodina «tvoria jeden z najcennej?ích majetkov ?udstva» (Sv. Ján Pavol II. Apo?t. exh. Familiaris consortio, 1981, 1) a kolísku ka?dej ob?ianskej spolo?nosti.¡°
Pápe? Franti?ek okrem iného skon?tatoval aj zaostávanie mladej generácie vo vzdelávaní z dôvodu pandémie, preh?benie rozdielov v prístupe k technickým prostriedkom a zvý?enie ohrozenia detí spojeného s vyu?ívaním internetu.
Boj proti pandémii nesmie odsúva? bokom slobodu kultu
V súvislosti so skúsenos?ami z aplikovania protipandemických opatrení pápe? varovane upozornil na ?kodlivé zásahy do oblasti základných ?udských práv a slobôd. Zdôraznil zásadný význam nábo?enskej slobody a slobody kultu, preto?e ?duchovný a morálny rozmer ?udskej osoby nemo?no pova?ova? za druhoradý vo?i fyzickému zdraviu¡°. Pripomenul, ?e ?právo na nábo?enskú slobodu je prvým a základným ?udským právom¡°:
?Po?iadavky zamedzenia ?íreniu vírusu mali dôsledky aj na rôzne základné slobody vrátane slobody nábo?enského vyznania, tým, ?e sa obmedzili bohoslu?by a vzdelávacie a charitatívnych ?innosti nábo?enských komunít. Neslobodno v?ak zabúda?, ?e nábo?enský rozmer predstavuje základný aspekt ?udskej osobnosti a spolo?nosti, ktorý nemo?no vy?krtnú?; a ?e aj pri úsilí chráni? ?udské ?ivoty pred ?írením vírusu nemo?no pova?ova? duchovný a morálny rozmer osoby za druhoradý vo?i fyzickému zdraviu.
Sloboda kultu sa navy?e neodvodzuje od slobody zhroma??ovania, ale v zásade sa odvíja od práva na nábo?enskú slobodu, ktoré je prvým a základným ?udským právom. Je teda nevyhnutné, aby ju ob?ianske orgány re?pektovali, chránili a obhajovali, tak ako zdravie a fyzickú integritu. Napokon, dobrá starostlivos? o telo nikdy nemô?e odhliada? od starostlivosti o du?u.¡°
Na záver svojej re?i, ktorú predniesol postoja?ky, Svätý Oec povzbudil ve?vyslancov týmito slovami:
?Drahí ve?vyslanci, rok 2021 je ?as, ktorý nesmieme strati?. A nebude vyplytvaný v tej miere, v akej doká?eme spolupracova? s ve?kodu?nos?ou a nasadením. V tomto zmysle tvrdím, ?e bratstvo je skuto?ným liekom na pandémiu i na mnohé zlá, ktoré nás zasiahli. Bratstvo a nádej sú ako medikamenty, ktoré dnes svet potrebuje, rovnako ako vakcíny¡°.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
-mh, jb-
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
