杏MAP导航

Duch Svätý nám dáva stretnú? sa s Krstom a u?í nás modli? sa. Je prítomný v na?om srdci ako lampa, neustále horiaca pri svätostánku. O tom hovoril Svätý Otec v katechéze, ktorá bola u? 26. pokra?ovaním cyklu o modlitbe. Povzbudil veriacich obraca? sa na Ducha Svätého ako u?ite?a:

?Prí? Duchu Svätý, rozpá? moje srdce. Prí? a nau? ma modli? sa, nau? ma h?adie? na Otca, h?adie? na Syna. Nau? ma, aká je cesta viery. Nau? ma ako milova? a predov?etkým ma nau? ma? postoj nádeje.“

Duch Svätý ?pí?e dejiny Cirkvi a sveta“ a ?my sme otvorené strany, pripravené prija? jeho kaligrafický rukopis. A v ka?dom z nás Duch tvorí originálne dielo, preto?e nikdy nie je ?iadny kres?an úplne toto?ný s iným.“ Aj s touto my?lienkou sa podelil v dne?nej katechéze pápe? Franti?ek.

Na úvod zaznel biblický úryvok:  

?[Je?i? povedal svojim u?eníkom:] «Ak ma milujete, budete zachováva? moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Te?ite?a, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemô?e prija?, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, ve? ostáva u vás a bude vo vás. […] Toto som vám povedal, kým som e?te u vás. Ale Te?ite?, Duch Svätý, ktorého po?le Otec v mojom mene, nau?í vás v?etko a pripomenie vám v?etko, ?o som vám povedal.»“ (Jn 14,15-17.25-26)

Modlitba a Najsvätej?ia Trojica (2. ?as?)

26. diel katechéz pápe?a Franti?ka o modlitbe

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes si skompletizujeme katechézu o modlitbe ako vz?ahu s Najsvätej?ou Trojicou, a to zvlá?? s Duchom Svätým.

Prvým darom ka?dej kres?anskej existencie je Duch Svätý. Nie je jedným z mnohých darov, ale je Darom základným.

Duch je darom, ktorý Je?i? s?úbil, ?e nám ho po?le. Bez Ducha niet vz?ahu s Kristom a s Otcom. Preto?e Duch otvára na?e srdce prítomnosti Boha a pri?ahuje ho v tomto ?víre“ lásky, ktorou je srdce samotného Boha. My nie sme iba hos?ami a pútnikmi na ceste po tejto zemi, sme tie? hos?ami a pútnikmi v tajomstve Najsvätej?ej Trojice. Sme ako Abrahám, ktorý v deň, ke? prijal troch pocestných pod vlastnou strechou, stretol Boha.

Ak mô?eme v pravde vzýva? Boha menom ?Abba – Otec“, je to preto, ?e v nás prebýva Duch Svätý; je to On, ktorý nás v h?bke premieňa a dáva nám zakúsi? dojímavú rados? z toho, ?e sme milovaní Bohom ako skuto?né deti. V?etku duchovnú prácu v na?om vnútri smerom k Bohu robí Duch Svätý, tento dar. Pracuje v nás, aby s Je?i?om viedol ná? kres?anský svet vpred k Otcovi.

Katechizmus oh?adom tohto hovorí: «V?dy, ke? sa za?íname modli? k Je?i?ovi, Duch Svätý nás pri?ahuje na cestu modlitby svojou predchádzajúcou milos?ou. Ke??e nás u?í modli? sa, pripomínajúc nám Krista, ako by sme sa nemali modli? aj k nemu samému? 

Preto nás Cirkev povzbudzuje, aby sme ka?dý deň vzývali Ducha Svätého, najmä na za?iatku a na konci ka?dej dôle?itej ?innosti» (KKC, 2670).

H?a, aké je dielo Ducha v nás. On nám ?pripomína“ Je?i?a a sprítomňuje ho v nás – mô?eme poveda?, ?e je na?ou troji?nou pamä?ou, je pripomienkou Boha v nás – a sprítomňuje ho v Je?i?ovi, aby sa nestal osobou z minulosti: ?i?e Duch priná?a prítomnos? Je?i?a do ná?ho vedomia.

Ak by bol Kristus iba ?aleko v ?ase, boli by sme osamotení a opustení vo svete. Áno, pripomenuli by sme si Je?i?a tam, ?aleko, ale je to Duch, ktorý ho priná?a teraz, v tomto ?ase, do ná?ho srdca. Teda v Duchu Svätom je v?etko o?ivené: kres?anom v ka?dom ?ase a mieste je otvorená mo?nos? stretnú? Krista.

Je otvorená mo?nos? stretnú? Krista nie iba ako na historickú osobu. Nie: On pri?ahuje Krista do na?ich s?dc, je to Duch, ktorý nám dáva stretnú? sa s Krstom. On nie je vzdialený, Duch je s nami: Je?i? stále u?í svojich u?eníkov ako premeni? ich srdcia, ako to robil s Petrom, Pavlom, s Máriou z Magdaly, so v?etkými apo?tolmi. Ale pre?o je Je?i? prítomný? Preto?e je to Duch, ktorý ho privádza k nám.

Je to skúsenos?, ktorú pre?ívali mnohí modliaci sa: mu?i a ?eny, ktorých Duch Svätý formoval pod?a Kristovej ?miery“ v milosrdenstve, v slu?be, v modlitbe, v katechézach... Je milos?ou môc? stretnú? takýchto ?udí: uvedomíme si, ?e v nich pulzuje iný ?ivot, ich poh?ad pozerá ?ponad“.

Nemyslime iba na mníchov, na pustovníkov; nachádzajú sa aj medzi oby?ajnými ?u?mi, tými, ktorí utkávali ten dlhý príbeh dialógu s Bohom - neraz vnútorným bojom, ktorý o?is?uje vieru. Títo pokorní svedkovia h?adali Boha v evanjeliu, v prijatej a adorovanej Eucharistii, v tvári brata v ?a?kosti, a chránia jeho prítomnos? ako tajomný oheň.

Prvou úlohou kres?anov je práve udr?iava? ?ivým ten oheň, ktorý Je?i? priniesol na zem (porov. Lk 12,49). A ?o je týmto ohňom? Je to láska, Bo?ia láska, Duch Svätý. Bez ohňa Ducha vyhasnú proroctvá, smútok po?liape rados?, zvyk nahradí lásku, slu?ba sa premení v otroctvo.

Prichádza tu na myse? obraz za?atej lampy ved?a svätostánku, kde sa uchováva Eucharistia. Aj ke? sa kostol vyprázdni a zve?erí sa, aj ke? je kostol zatvorený, táto lampa ostáva za?atá, stále horí: nevidí ju nikto, napriek tomu horí pred Pánom. Takto je Duch v na?om srdci stále prítomný ako tá lampa.

V Katechizme sa pí?e aj toto: «Duch Svätý, ktorého pomazanie preniká celú na?u bytos?, je vnútorným u?ite?om kres?anskej modlitby. Je tvorcom ?ivej tradície modlitby. Nepochybne je to?ko ciest modlitby, ko?ko je tých, ?o sa modlia, ale ten istý Duch pôsobí vo v?etkých a so v?etkými. Práve v spolo?enstve Ducha Svätého je kres?anská modlitba modlitbou v Cirkvi» (KKC, 2672).

Ko?kokrát sa stane, ?e sa nemodlíme, nechce sa nám modli? alebo sa neraz modlíme ako papagáje ústami, ale srdce je ?aleko.

Toto je ?as, aby sme povedali Duchu: ?Prí?, prí? Duchu Svätý, rozpá? moje srdce. Prí? a nau? ma modli? sa, nau? ma h?adie? na Otca, h?adie? na Syna. Nau? ma, aká je cesta viery. Nau? ma ako milova? a predov?etkým ma nau? ma? postoj nádeje.“ Ide o neprestajné volanie Ducha, aby bol prítomný v na?ich ?ivotoch.

Je to teda Duch, ktorý pí?e dejiny Cirkvi a sveta. My sme otvorené strany, pripravené prija? jeho kaligrafický rukopis. A v ka?dom z nás Duch tvorí originálne dielo, preto?e nikdy nie je ?iadny kres?an úplne toto?ný s iným. Na bezhrani?nom poli svätosti jediný Boh, Najsvätej?ia Trojica Lásky, dáva rozkvitnú? rôznosti svedkov: v?etci rovnakí dôstojnos?ou, ale tie? unikátni v kráse, ktorú chcel Duch vy?arova? v ka?dom z tých, ktorých Bo?ie milosrdenstvo u?inilo jeho de?mi.

Nezabudnime, Duch je prítomný, je prítomný v nás. Na?úvajme Duchu, zvolávajme Ducha – je to dar, dar, ktorý nám venoval Boh – a povedzme mu: ?Duchu Svätý, neviem aká je tvoja tvár – toto nepoznáme – ale viem, ?e ty si sila, ?e si svetlo, ?e si schopný da? mi napredova? a nau?i? ma ako sa modli?. Prí? Duchu Svätý“. Toto je krásna modlitba: ?Prí?, Duchu Svätý“.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-

Aktualizované: 17.3.2021, 16:33