Anjel Pána: Modlitba Otče náš nás učí žiť ako milované deti a ako bratia
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA
Nedeľa 27. júla 2025
Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!
Dnešné evanjelium nám predstavuje Ježiša, ako učí svojich učeníkov modlitbu Otče náš (porov. Lk 11, 1 – 13): je to modlitba, ktorá spája všetkých kresťanov. V nej nás Pán pozýva, aby sme sa obracali k Bohu a volali ho „Abbá“, „Otecko“, ako deti – s „jednoduchosťou […], detinskou dôverou, […] odvahou, istotou, že sme milovaní“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2778).
Veľmi krásnym vyjadrením Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí, že „prostredníctvom Pánovej modlitby sme zjavení sami sebe, zatiaľ čo nám je zjavený Otec“ (tamže, 2783). A je to pravda: čím viac sa s dôverou modlíme k nebeskému Otcovi, tým viac objavujeme, že sme milované deti, a tým hlbšie spoznávame veľkosť jeho lásky (porov. Rim 8, 14 – 17).
Dnešné evanjelium nám zároveň opisuje črty Božieho otcovstva prostredníctvom niekoľkých pôsobivých obrazov: jedným je muž, ktorý vstane uprostred noci, aby pomohol priateľovi privítať nečakaného hosťa; ďalším je rodič, ktorý sa stará o to, aby svojim deťom dával dobré veci.
Tieto obrazy nám pripomínajú, že Boh sa nikdy neodvracia, keď sa k nemu obraciame, ani keď k jeho dverám klopeme neskoro, azda po chybách, premárnených príležitostiach či zlyhaniach; ani keby musel „zobudiť“ svoje deti, ktoré spia v dome, aby nás privítal (porov. Lk 11, 7). Naopak, vo veľkej rodine Cirkvi Otec neváha zapojiť nás všetkých do každého prejavu svojej lásky. Pán nás vždy vypočuje, keď sa k nemu modlíme, a ak niekedy odpovie v čase a spôsobom, ktorý je ťažké pochopiť, je to preto, že koná s múdrosťou a prozreteľnosťou, ktoré presahujú naše chápanie. Preto sa aj v takých chvíľach neprestávajme modliť, modliť sa s dôverou – v ňom vždy nájdeme svetlo a silu.
Keď sa modlíme Otče náš, neoslavujeme len milosť, že sme Božie deti, ale zároveň vyjadrujeme aj záväzok žiť ako bratia a sestry v Kristovi. Jeden z cirkevných otcov o tom píše: „Keď voláme Boha ,Otče náš‘, máme pamätať na povinnosť správať sa ako jeho deti“ (sv. Ciprián z Kartága, O Pánovej modlitbe, 11), a iný dodáva: „Nemôžeš Boha plného dobroty volať svojím Otcom, ak máš srdce kruté a neľudské; v takom prípade v tebe už nezostáva odtlačok dobrotivosti nebeského Otca“ (sv. Ján Zlatoústy, O tesnej bráne a o Pánovej modlitbe, 3). Nemožno sa modliť k Bohu ako k „Otcovi“ a zároveň byť tvrdý a necitlivý voči iným. Dôležité je nechať sa pretvárať jeho dobrotou, trpezlivosťou a milosrdenstvom, aby sme ako v zrkadle odrážali jeho tvár v našich tvárach.
Drahí bratia a sestry, liturgia nás dnes pozýva, aby sme sa v modlitbe a v láske cítili milovaní a aby sme milovali tak, ako miluje Boh: ochotne, nenápadne, so vzájomnou starostlivosťou a bez vypočítavosti. Prosme Pannu Máriu, aby sme vedeli odpovedať na toto volanie a aby sme ukazovali svetu nežnú tvár Otca.
Preklad Martin Jarábek
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.