杏MAP导航

CYKLUS KATECHÉZ – JUBILEUM 2025
JE?I? KRISTUS – NA?A NÁDEJ
II. Je?i?ov ?ivot. Podobenstvá

5. Milosrdný otec. Bol stratený a na?iel sa (Lk 15,32)
16. apríla 2025

Drahí bratia a sestry, po tom, ?o sme uva?ovali o Je?i?ových stretnutiach s niektorými postavami evanjelia, by som sa chcel od tejto katechézy zastavi? pri niektorých podobenstvách. Ako vieme, sú to rozprávania, ktoré vychádzajú z obrazov a situácií ka?dodenného ?ivota. Preto sa dotýkajú aj ná?ho ?ivota. Vedú nás k zamysleniu. A ?iadajú nás, aby sme si uvedomili na?e postoje: kde sa nachádzam v tomto rozprávaní?

Za?nime najznámej?ím podobenstvom, tým, ktoré si azda v?etci pamätáme u? z detstva: je to podobenstvo o otcovi a dvoch synoch (Lk 15,1–3.11–32). V ňom nachádzame srdce Je?i?ovho evanjelia, teda Bo?ie milosrdenstvo.

Evanjelista Luká? hovorí, ?e Je?i? rozpráva toto podobenstvo farizejom a zákonníkom, ktorí reptali, ?e jedáva s hrie?nikmi. Preto mo?no poveda?, ?e ide o podobenstvo adresované tým, ktorí sa stratili, ale nevedia o tom a posudzujú druhých.

Evanjelium nám chce odovzda? posolstvo nádeje, preto?e nám hovorí, ?e nech sme sa stratili kdeko?vek a akoko?vek, Boh nás v?dy prichádza h?ada?! Mo?no sme sa stratili ako ovca, ktorá zi?la z chodníka, aby na?la ?erstvú potravu, alebo zostala vzadu od únavy (porov. Lk 15,4–7). Alebo sme sa stratili ako drachma, ktorá spadla na zem a u? ju nemo?no nájs?, alebo ju niekto niekam polo?il a nepamätá si kam. Alebo sme sa stratili ako títo dvaja synovia: mlad?í preto, ?e ho unavoval vz?ah, ktorý poci?oval ako príli? náro?ný; ale aj star?í sa stratil, lebo nesta?í zosta? doma, ak je v srdci pýcha a nevra?ivos?.

Láska je v?dy záväzok, v?dy je tu nie?o, ?o musíme obetova?, aby sme vy?li v ústrety druhému. No mlad?í syn z podobenstva myslí len na seba, ako sa to stáva v niektorých fázach detstva a dospievania. V skuto?nosti v?ak okolo seba vidíme aj ve?a dospelých, ktorí sú takíto: nedoká?u udr?a? vz?ah, preto?e sú sebeckí. ?ijú v ilúzii, ?e nachádzajú samých seba, no v skuto?nosti sa strácajú, preto?e iba vtedy naozaj ?ijeme, ke? ?ijeme pre niekoho.

Tento mlad?í syn, ako my v?etci, tú?i po láske, chce by? milovaný. Ale láska je vzácny dar, treba s ňou zaobchádza? opatrne. On ju v?ak premrhá, v?etko minie a stratí sebaúctu. Uvedomí si to v ?ase hladu, ke? sa oňho nikto nezaujíma. Riziko je v tom, ?e v takých chví?ach za?neme ?obra? o lásku a pripútame sa k prvému ?pánovi“, ktorého stretneme.

Z týchto skúseností v nás vzniká skreslené presved?enie, ?e vz?ah mô?eme ?i? iba ako sluhovia, akoby sme museli od?ini? nejakú vinu, alebo akoby skuto?ná láska ani neexistovala. Mlad?í syn si skuto?ne myslí, ke? padne na dno, ?e sa vráti do domu otca, aby si zo zeme pozbieral aspoň nejaké omrvinky nehy.

Len ten, kto nás skuto?ne miluje, nás mô?e oslobodi? od tohto falo?ného obrazu lásky. A práve toto za?ívame vo vz?ahu s Bohom. Ve?ký maliar Rembrandt znázornil návrat márnotratného syna v slávnom obraze ú?asným spôsobom. Zaujali ma najmä dva detaily: hlava mladíka je oholená ako hlava kajúcnika, ale pripomína aj hlavu die?a?a, preto?e tento syn sa znovu rodí. A potom ruky otca: jedna mu?ská, druhá ?enská – aby opísal silu a nehu v objatí odpustenia.

Ale je to star?í syn, ktorý predstavuje tých, pre ktorých je toto podobenstvo ur?ené: je to syn, ktorý je stále doma s otcom, a predsa mu bol vzdialený – vzdialený srdcom. Tento syn mo?no aj on tú?il odís?, ale zo strachu alebo zo zmyslu pre povinnos? zostal v tom vz?ahu. Ke? sa v?ak ?lovek prispôsobí proti svojej vôli, za?ne v sebe dusi? hnev, ktorý skôr ?i neskôr vybuchne. Paradoxne práve star?í syn nakoniec riskuje, ?e zostane vonku, lebo sa nedoká?e te?i? z radosti otca.

Aj k nemu otec vychádza. Nevy?íta mu, ani mu nepripomína povinnos?. Chce len, aby pocítil jeho lásku. Pozýva ho dnu a necháva otvorené dvere. Tie dvere zostávajú otvorené aj pre nás. A to je dôvod na?ej nádeje: mô?eme dúfa?, preto?e vieme, ?e Otec nás ?aká, vidí nás z?aleka a v?dy necháva dvere otvorené.

Drahí bratia a sestry, zamyslime sa nad tým, kde sa v tomto nádhernom rozprávaní nachádzame my. A prosme nebeského Otca o milos?, aby sme aj my dokázali nájs? cestu spä? domov.

Preklad Martin Jarábek