杏MAP导航

Evanjelium pod?a Jána (4,10)

Je?i? jej odpovedal: ?Keby si poznala Bo?í dar a vedela, kto je ten, ?o ti hovorí: ‘Daj sa mi napi?‘, ty by si poprosila jeho a on by ti dal ?ivú vodu.“

Cyklus katechéz k Jubileu 2025: Je?i? Kristus, na?a nádej

II. Je?i?ov ?ivot. Stretnutia

2. Samaritánka: ?Daj sa mi napi?“

Milí bratia a sestry, po tom, ako sme rozjímali o stretnutí Je?i?a s Nikodémom, ktorý i?iel h?ada? Je?i?a, dnes premý??ame o tých momentoch, ke? sa zdá, ?e nás on práve tam ?aká, na kri?ovatke ná?ho ?ivota. Sú to stretnutia, ktoré nás prekvapia a na za?iatku sme mo?no aj trochu nedôver?iví – sna?íme sa by? opatrní a pochopi?, ?o sa deje.

Toto pravdepodobne bola aj skúsenos? samaritánky, o ktorej sa hovorí v ?tvrtom kapitole Evanjelia pod?a Jána (por. 4,5–26). Neo?akávala, ?e nájde mu?a pri studni na poludnie, naopak dúfala, ?e nenájde nikoho. V skuto?nosti ide ?erpa? vodu zo studne v nezvy?ajnej hodine, ke? je ve?mi horúco. Mo?no sa táto ?ena hanbí za svoj ?ivot, mo?no sa cítila posudzovaná, odsúdená, nepochopená, a preto sa izolovala a preru?ila vz?ahy so v?etkými.

Aby Je?i? i?iel do Galiley z Judei, mohol si vybra? inú cestu a neprechádza? cez Samáriu. Bolo by to aj bezpe?nej?ie, vzh?adom na napäté vz?ahy medzi ?idmi a Samaritánmi. On v?ak chcel prejs? cez to miesto a zastavil sa pri tej studni práve v tej hodine! Je?i? nás ?aká a zjavuje sa práve vtedy, ke? si myslíme, ?e pre nás u? niet nádeje. Studňa, v starovekom Blízkom východe, je miestom stretnutia, kde sa niekedy uzatvárajú man?elstvá a kde sa uskuto?ňujú zásnuby. Je?i? chce pomôc? tejto ?ene pochopi?, kde h?ada? skuto?nú odpove? na jej tú?bu by? milovaná.

Téma tú?by je k?ú?ová pre pochopenie tohto stretnutia. Je?i? je prvý, kto vyjadril svoju tú?bu: ?Daj sa mi napi?!“ (ver? 10). Aby otvoril dialóg, Je?i? sa ukazuje ako slabý, ?ím sa druhá osoba cíti pohodlne a zabezpe?í, aby sa nebála. Smäd je ?asto, aj v Biblii, obrazom tú?by. Ale Je?i? tu najprv tú?i po spasení tejto ?eny. ?Ten, kto ?iadal pi? – hovorí svätý Augustín – mal smäd po viere tejto ?eny.“ [1]

Ak Nikodém i?iel za Je?i?om v noci, tu Je?i? stretáva Samaritánku na poludnie, v ?ase, ke? je najviac svetla. Je to toti? chví?a zjavenia. Je?i? sa jej ukazuje ako Mesiá? a zároveň osvet?uje jej ?ivot. Pomáha jej pre?íta? si svoj príbeh novým spôsobom, hoci je komplikovaný a bolestivý: mala pä? man?elov a teraz je so ?iestym, ktorý nie je jej man?el. ?íslo ?es? nie je náhodné, ale zvy?ajne ozna?uje nedokonalos?. Mo?no je to alúzia na siedmeho ?enícha, na toho, ktorý kone?ne doká?e uspokoji? tú?bu tejto ?eny, aby bola skuto?ne milovaná. A tým ?eníchom mô?e by? iba Je?i?.

Ke? si ?ena uvedomí, ?e Je?i? pozná jej ?ivot, zmení tému a za?ne hovori? o nábo?enskej otázke, ktorá delila ?idov a Samaritánov. To sa ob?as stáva aj nám, ke? sa modlíme: v momente, ke? Boh zasahuje do ná?ho ?ivota s na?imi problémami, sa niekedy stratíme v úvahách, ktoré nám vytvárajú ilúziu úspe?nej modlitby. V skuto?nosti sme si postavili ochranné bariéry. Pán je v?ak v?dy vä??í, a tejto Samaritánke, ktorej by pod?a kultúrnych noriem ani nemala by? venovaná re?, daruje najvy??ie zjavenie: hovorí jej o Otcovi, ktorý má by? uctievaný v duchu a pravde. A ke? ona, opä? prekvapená, poznamená, ?e potom je lep?ie ?aka? na Mesiá?a, On jej povie: ?To som ja, ?o sa rozprávam s tebou“ (ver? 26). Je to ako vyhlásenie lásky: Ten, koho ?aká?, som ja. Ten, kto mô?e kone?ne naplni? tvoju tú?bu by? milovaná.

V tom momente ?ena be?í zavola? ?udí z dediny, preto?e práve zo skúsenosti, ke? sa cítime milovaní vyplýva poslanie. Aké posolstvo by inak mohla prinies?, keby nemala skúsenos?, ?e je pochopená, prijatá a ?e jej bolo odpustené? Je to obraz, ktorý by nás mal donúti? zamyslie? sa nad na?ím h?adaním nových spôsobov evanjelizácie.

Rovnako ako zamilovaná osoba, aj samaritánka zabudla svoju nádobu pri nohách Je?i?a. ?archa tej nádoby, ktorá jej zaka?dým, ke? sa vracala domov, pripomínala jej stav a búrlivý ?ivot, je teraz odlo?ená pri nohách Je?i?a. Minulos? u? nie je ?archou, bolo jej odpustené. A tak je to aj s nami: aby sme mohli ohlasova? evanjelium, musíme najprv odlo?i? svoju ?archu pri nohách Pána, odovzda? mu ?archu na?ej minulosti. Iba zmierení ?udia mô?u priná?a? evanjelium.

Milí bratia a milé sestry, nestrácajme nádej! Aj ke? sa na?a minulos? javí ?a?ká, komplikovaná, mo?no dokonca zni?ená, v?dy máme mo?nos? odovzda? ju Bohu a za?a? na?u cestu nanovo. Boh je milosrdenstvo a v?dy nás ?aká!

Preklad Martin Jarábek

[1] Homília 15,11.