杏MAP导航

Evanjelium pod?a Jána (3,1–3):

?Medzi farizejmi bol ?lovek, menom Nikodém, popredný mu? u ?idov. On pri?iel v noci k Je?i?ovi a povedal mu: ?Rabbi, vieme, ?e si pri?iel od Boha ako u?ite?, lebo nik nemô?e robi? také znamenia, aké ty robí?, ak nie je s ním Boh.“ Je?i? mu odpovedal: ?Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemô?e uzrie? Bo?ie krá?ovstvo.“

Cyklus katechéz k Jubileu 2025: Je?i? Kristus, na?a nádej

II. Je?i?ov ?ivot. Stretnutia

1. Nikodém. ?Musíte sa znova narodi?“ (porov. Jn 3,7b)

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Touto katechézou za?íname uva?ova? o niektorých stretnutiach, o ktorých sa rozpráva v evanjeliách, aby sme pochopili spôsob, akým Je?i? daruje nádej. Skuto?ne existujú stretnutia, ktoré osvecujú ?ivot a priná?ajú nádej. Mô?e sa napríklad sta?, ?e nám niekto pomô?e pozrie? sa na ?a?kosti alebo problémy, ktoré pre?ívame, z inej perspektívy. Alebo sa mô?e sta?, ?e nám niekto jednoducho venuje slovo, v?aka ktorému sa nebudeme cíti? sami v bolesti, ktorou prechádzame. Niekedy mô?e dôjs? aj k tichým stretnutiam, pri ktorých sa ni? nehovorí, a predsa nám tieto chvíle pomáhajú znovu krá?a? vpred.

Prvým stretnutím, pri ktorom by som sa chcel pozastavi?, je stretnutie Je?i?a s Nikodémom, o ktorom sa rozpráva v Tretej kapitole Jánovho evanjelia. Za?nem touto epizódou, preto?e Nikodém je ?lovek, ktorého príbeh ukazuje, ?e je mo?né vyjs? z temnoty a nájs? odvahu nasledova? Krista.

Nikodém ide za Je?i?om v noci: nezvy?ajný ?as na stretnutie. V Jánovom jazyku majú ?asové odkazy ?asto symbolickú hodnotu: tu pravdepodobne noc reprezentuje noc v Nikodémovi srdci. Je to ?lovek, ktorý sa nachádza v tme pochybností, v tej temnote, ktorú za?ívame, ke? u? viac nerozumieme tomu, ?o sa deje v na?om ?ivote, a nevidíme jasne cestu vpred.

Ak si v tme, je samozrejmé, ?e h?adá? svetlo. A Ján na za?iatku svojho evanjelia pí?e takto: ?Pravé svetlo, ktoré osvecuje ka?dého ?loveka, pri?lo na svet.“ (1, 9). Nikodém teda h?adá Je?i?a, preto?e vycítil, ?e on mô?e osvieti? temnotu jeho srdca.

Evanjelium nám v?ak hovorí, ?e Nikodém hne? nepochopil, ?o mu Je?i? hovorí. A tak vidíme, ?e v tomto dialógu je ve?a nedorozumení a tie? ve?a irónie, ktorá je pre evanjelistu Jána charakteristická. Nikodém nerozumie tomu, ?o mu Je?i? hovorí, preto?e na?alej uva?uje svojou vlastnou logikou a vlastnými kategóriami. Je to ?lovek s vyhranenou osobnos?ou, má verejnú úlohu, je jedným zo ?idovských autorít. Av?ak ú?ty u? mu pravdepodobne nesedia. Nikodém cíti, ?e v jeho ?ivote u? nie?o nefunguje. Cíti potrebu zmeny, ale nevie, kde za?a?.

To sa v ur?itom okamihu ?ivota stane ka?dému z nás. Ak neprijmeme zmenu, ak sa uzavrieme do na?ej strnulosti, zvykov alebo na?ich spôsobov myslenia, riskujeme, ?e zomrieme. ?ivot spo?íva v schopnosti zmeni? sa, aby sme na?li nový spôsob ako milova?. V skuto?nosti Je?i? hovorí Nikodémovi o novom narodení sa, ktoré je nielen mo?né, ale v ur?itých momentoch na?ej cesty dokonca nevyhnutné. Pravdupovediac, výraz pou?itý v texte je vlastne u? sám osebe ambivalentný, preto?e anōthen (?νωθεν) mo?no prelo?i? bu? ?锄丑辞谤补“, alebo ?锄苍辞惫补“. Nikodém krok za krokom pochopí, ?e tieto dva významy idú pospolu: ak dovolíme Duchu Svätému, aby v nás vzbudil nový ?ivot, narodíme sa znova. Znovu objavíme ten ?ivot, ktorý v nás mo?no vyhasínal.

Rozhodol som sa za?a? Nikodémom aj preto, ?e je to ?lovek, ktorý svojím vlastným ?ivotom ukazuje, ?e táto zmena je mo?ná. Nikodémovi sa to podarí: nakoniec bude medzi tými, ktorí pôjdu k Pilátovi ?iada? Je?i?ovo telo (porov. Jn 19, 39)! Nikodém kone?ne vy?iel na svetlo, je znovuzrodený a u? nemusí zotrváva? v noci.

Zmeny nás niekedy desia. Na jednej strane nás pri?ahujú, niekedy po nich tú?ime, ale na druhej strane by sme najrad?ej zostali v na?ej zóne pohodlia. Preto nás Duch povzbudzuje, aby sme týmto strachom ?elili. Je?i? pripomína Nikodémovi – ktorý je izraelským u?ite?om –, ?e aj Izraeliti mali strach, ke? krá?ali po pú?ti. A upli sa na svoje obavy tak ve?mi, ?e v istom momente tieto obavy nadobudli podobu jedovatých hadov (porov. Nm 21, 4 - 9). Aby sa oslobodili, museli sa pozrie? na medeného hada, ktorého Moj?i? umiestnil na ?r?, to znamená, ?e museli pozdvihnú? svoj zrak a postavi? sa pred predmet, ktorý predstavoval ich strachy. Jedine ke? sa pozrieme do tváre tomu, ?o nás desí, sa mô?e za?a? na?e oslobodenie.

Nikodém, rovnako ako my v?etci, bude môc? h?adie? na Ukri?ovaného, na toho, ktorý porazil smr?, koreň v?etkých na?ich strachov. Aj my pozdvihnime svoj poh?ad na toho, ktorého prebodli, dovo?me Je?i?ovi, aby nás stretol. V ňom nájdeme nádej, aby sme mohli ?eli? zmenám v na?om ?ivote a znovu sa narodi?.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Zuzana Klimanová