杏MAP导航

?ítanie: Lk 2, 27-29

Z vnuknutia Ducha pri?iel do chrámu. A ke? rodi?ia priná?ali die?a Je?i?a, aby splnili, ?o o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náru?ia a velebil Boha slovami: ?Teraz prepustí?, Pane, svojho slu?obníka v pokoji pod?a svojho slova.“

7. katechéza z cyklu Jubileum 2025: Je?i? Kristus, na?a nádej, I. Je?i?ovo detstvo: ?Moje o?i uvideli tvoju spásu“ (Lk 2, 30). Predstavenie Je?i?a v chráme

Drahí bratia a sestry, po?ehnaný deň!

Dnes kontemplujeme krásu ?Je?i?a Krista, na?ej nádeje“ (1 Tim 1, 1) v tajomstve jeho predstavenia v chráme.

Evanjelista Luká? nám v rozprávaní o Je?i?ovom detstve ukazuje poslu?nos? Panny Márie a Jozefa vo?i Pánovmu zákonu a v?etkým jeho predpisom. V Izraeli nebolo povinnos?ou predstavi? die?a v chráme, ale tí, ktorí ?ili v na?úvaní Pánovmu slovu a chceli sa mu prispôsobi?, to pova?ovali za vzácnu tradíciu. Tak to robila aj Anna, matka proroka Samuela, ktorá bola neplodná. Boh vypo?ul jej modlitbu a ona, ke? sa jej narodil syn, vzala ho do chrámu a nav?dy ho obetovala Pánovi (porov. 1 Sam 1, 24 - 28).

Luká? rozpráva o Je?i?ovom prvom bohoslu?obnom úkone, ktorý slávil vo svätom meste, v Jeruzaleme, ktorý mal by? cie?om celého jeho putovného pôsobenia od chvíle, ke? sa pevne rozhodol, ?e tam vystúpi (porov. Lk 9, 51), aby naplnil svoje poslanie.

Mária a Jozef Je?i?a nev?tepujú len do rodinnej histórie, do dejín ?udu a zmluvy s Pánom Bohom. Starajú sa o jeho ochranu a rast a uvádzajú ho do atmosféry viery a kultu. A sami postupne rastú v chápaní povolania, ktoré ich ?aleko presahuje.

V chráme, ktorý je ?domom modlitby“ (Lk 19, 46), Duch Svätý oslovuje srdce star?ieho mu?a: Simeona, ?lena svätého Bo?ieho ?udu pripraveného na o?akávanie a nádej, ktorý tú?i po naplnení pris?úbení, ktoré Boh dal Izraelu prostredníctvom prorokov. Simeon cíti v chráme prítomnos? Pánovho Pomazaného, vidí svetlo, ktoré ?iari uprostred národov ponorených ?do tmy“ (porov. Iz 9, 1), a ide v ústrety tomu die?a?u, ktoré sa, ako prorokuje Izaiá?, ?narodilo pre nás“, je to syn, ktorý ?nám bol daný“, ?Knie?a pokoja“ (Iz 9, 5).

Simeon objíma to die?a, ktoré, malé a bezmocné, spo?íva v jeho náru?í; ale v skuto?nosti je to on, kto nachádza útechu a plnos? svojej existencie tým, ?e ho dr?í pri sebe. Vyjadruje to v piesni plnej dojatej v?a?nosti, ktorá sa v Cirkvi stala modlitbou na konci dňa:

?Teraz prepustí?, Pane, svojho slu?obníka v pokoji pod?a svojho slova, lebo moje o?i uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou v?etkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ?udu.“ (Lk 2, 29 - 32).

Simeon o spieva rados? toho, kto videl, kto spoznal a mô?e odovzda? iným stretnutie so Spasite?om Izraela a národov. Je svedkom viery, ktorú prijíma ako dar a odovzdáva ju iným; je svedkom nádeje, ktorá nesklame, je svedkom Bo?ej lásky, ktorá nap?ňa srdce ?loveka rados?ou a pokojom. Naplnený touto duchovnou útechou starý Simeon nevidí smr? ako koniec, ale ako naplnenie, ako plnos?, o?akáva ju ako ?sestru“, ktorá nezaniká, ale uvádza do pravého ?ivota, ktorý u? predvídal a v ktorý verí.

V ten deň Simeon nie je jediný, kto vidí spásu, ktorá sa stala telom v die?ati Je?i?ovi. To isté sa stane aj Anne, viac ako osemdesiatro?nej ?ene, vdove, ktorá sa celá venuje slu?be v chráme a je zasvätená modlitbe. Pri poh?ade na die?a Anna vlastne oslavuje Boha Izraela, ktorý práve v tomto die?ati vykúpil svoj ?ud, a rozpráva o tom ostatným, ve?koryso ?íriac prorocké slovo. Pieseň o vykúpení dvoch starcov tak uvo?ňuje ohlasovanie jubilea pre celý ?ud a svet. V srdciach v jeruzalemskom chráme sa znovu rozpa?uje nádej, preto?e doň vstúpil Kristus, na?a nádej.

Drahí bratia a sestry, napodobňujme aj my Simeona a Annu, týchto ?pútnikov nádeje“, ktorí majú jasné o?i schopné vidie? ?alej ako na prvý poh?ad, ktorí vedia ?vycíti?“ Bo?iu prítomnos? v malom, ktorí vedia s rados?ou prija? Bo?iu náv?tevu a roznieti? nádej v srdciach svojich bratov a sestier.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Martin Jarábek