杏MAP导航

Pápe? pripomenul, ?e mesiac máj je osobitne zasvätený Panne Márii. 

Povzbudil ?udí, aby ju hlb?ie spoznali, nadviazali s ňou blízky vz?ah a prijali ju ako duchovnú ochrankyňu a vzor vernosti Kristovi. Matke útechy a Krá?ovnej pokoja Svätý Otec zveril su?ovaný ukrajinský ?ud. ?alej poznamenal, ?e za?iatkom mája si pripomíname výzvu, ktorú Panna Mária adresovala pastierikom vo Fatime, ke? ich po?iadala, aby sa denne modlili ru?enec za mier.

Úvodom ku katechéze bolo ?ítanie z Prvného Petrovho listu:

?Nech je zvelebený Boh a Otec ná?ho Pána Je?i?a Krista, ktorý nás vo svojom ve?kom milosrdenstve vzkriesením Je?i?a Krista z m?tvych znovuzrodil pre ?ivú nádej, pre neporu?ite?né, nepo?kvrnené a nevädnúce dedi?stvo. Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozli?né skú?ky, aby vám va?a vyskú?aná viera, omnoho vzácnej?a ako pominute?né zlato, ktoré sa tie? skú?a ohňom, bola na chválu, slávu a ?es? vtedy, ke? sa zjaví Je?i? Kristus.“  (1 Pt 1,3.4a.6-7)

Katechéza - zhrnutie 41. apo?tolskej cesty do Ma?arska

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Pred tromi dňami som sa vrátil z cesty do Ma?arska. Chcem sa po?akova? v?etkým, ktorí túto náv?tevu pripravovali a sprevádzali modlitbou, a obnovi? svoju v?a?nos? autoritám, miestnej Cirkvi a ma?arskému ?udu, odvá?nemu a bohatému na spomienky. Po?as môjho pobytu v Budape?ti som mohol pocíti? náklonnos? v?etkých Ma?arov. Dnes by som vám chcel o tejto náv?teve porozpráva? prostredníctvom dvoch obrazov: korene a mosty.

Korene. I?iel som ako pútnik k národu, ktorého dejiny - ako povedal svätý Ján Pavol II – sa vyzna?ujú ?mnohými svätcami a hrdinami, obklopených zástupmi skromných a pracovitých ?udí“ (Príhovor na uvítacom ceremoniáli, Budape??, 6. septembra 1996). Je to skuto?ne pravda: videl som to?ko skromných a pracovitých ?udí, ktorí si hrdo zachovávajú puto so svojimi koreňmi. A medzi týmito koreňmi, ako to jasne vyplynulo zo svedectiev po?as stretnutí s miestnou cirkvou a s mladými ?u?mi, sú predov?etkým svätí: svätí, ktorí polo?ili svoj ?ivot za národ, svätí, ktorí vydávali svedectvo o evanjeliu lásky, a ktorí boli svetlom v ?asoch temnoty; to?ko svätých z minulosti, ktorí nás dnes nabádajú, aby sme prekonali nebezpe?enstvo defetizmu (porazeneckého zmý??ania) a strachu zo zajtraj?ka a pamätali, ?e Kristus je na?a budúcnos?.

Pevné kres?anské korene ma?arského národa v?ak boli vystavené skú?ke. Ich viera, bola skú?aná ohňom. Po?as ateistického prenasledovania v 20. storo?í boli kres?ania skuto?ne násilne zasiahnutí, biskupi, kňazi, reho?níci a laici boli zabití alebo zbavení slobody. Hoci sa pokú?ali vyrúba? strom viery, korene zostali neporu?ené: skrytá Cirkev zostala, ?ivá, silná, so silou evanjelia. V Ma?arsku tomuto komunistickému útlaku predchádzal nacistický útlak s tragickou deportáciou ve?kého po?tu ?idovského obyvate?stva. V tejto krutej genocíde sa v?ak mnohí vyznamenali svojím odporom a schopnos?ou chráni? obete, a to bolo mo?né, preto?e korene spolo?ného ?ivota boli pevné. My v Ríme máme dobrú ma?arskú poetku, ktorá pre?la v?etkými týmito skú?kami a odkazuje mladým ?u?om, ?e treba bojova? za ideál, nenecha? sa premôc? prenasledovaním, znechutením. Táto poetka má dnes 92 rokov: V?etko najlep?ie, Edita Brucková!

  (Vatican Media)

Ale aj dnes, ako sa ukázalo na stretnutiach s mladými ?u?mi a vo svete kultúry, je sloboda ohrozená. Ako? Predov?etkým v bielych rukavi?kách, konzumom, ktorý znecitlivuje, pri ktorom sa ?lovek uspokojí s trochou materiálneho blahobytu a zabúdajúc na minulos? ?pláva“ v prítomnosti, ktorá je vytvorená na mieru jednotlivca. Ide o nebezpe?né prenasledovanie svetáctvom, ktorý priná?a konzumný spôsob ?ivota.

Ale ke? jediné, ?o sa po?íta, je myslie? na seba a robi? to, ?o sa ?loveku pá?i a hodí, korene sa udú?ajú. To je problém celej Európy, kde venovanie sa druhým, pocit spolupatri?nosti, vnímanie krásy spolo?ného snívania a vytváranie ve?kých rodín sa ocitli v kríze. Celá Európa je v kríze. Zamyslime sa teda nad dôle?itos?ou zachovania koreňov, preto?e len tak, ?e pôjdu do h?bky, budú konáre rás? nahor a priná?a? ovocie. Ka?dý z nás sa mô?e pýta? sám seba, aj ako národ, ka?dý z nás:: Aké sú najdôle?itej?ie korene v mojom ?ivote? Kde mám korene? Pamätám na ne, starám sa o ne?

  (Vatican Media)

Po koreňoch prichádza druhý obraz: mosty. Budape??, ktorá sa zrodila pred 150 rokmi zo spojenia troch miest, je známa mostmi, ktoré ju pretínajú a spájajú jej ?asti. To sa spomenulo, najmä pri stretnutiach s vrchnými predstavite?mi, dôle?itos? budovania mostov pokoja medzi rôznymi národmi. Je to najmä povolanie Európy, ktorá je ako ?most pokoja“ povolaná zahrnú? rozdiely a prija? tých, ktorí zaklopú na jej dvere. V tomto zmysle je krásny humanitárny most vytvorený pre to?kých ute?encov zo susednej Ukrajiny, s ktorými som sa mohol stretnú? a obdivova? aj ve?kú sie? charity ma?arskej cirkvi.

Krajina sa tie? ve?mi anga?uje v budovaní ?mostov pre zajtraj?ok“: je tu ve?ká starostlivos? o ekológiu a o udr?ate?nú budúcnos?, pracuje sa na budovaní mostov medzi generáciami, medzi star?ími a mladými, ?o je výzva, ktorej sa dnes nemô?e nikto vzda?. Existujú aj mosty, ktoré Cirkev, ako vyplynulo z osobitného stretnutia, je povolaná na?ahova? smerom k ?u?om dne?ka, preto?e ohlasovanie Krista nemô?e spo?íva? len v opakovaní minulosti, ale v?dy musí by? aktualizované, aby pomohlo ?enám a mu?om na?ej doby znovu objavi? Je?i?a.

A napokon, ke? si s v?a?nos?ou spomínam na krásne liturgické chvíle, na modlitbu s gréckokatolíckym spolo?enstvom a na slávnostné eucharistické slávenie, na ktorom sa zú?astnilo ve?a ?udí, myslím na krásu budovania mostov medzi veriacimi: v nede?u boli na svätej om?i kres?ania rôznych obradov a krajín a rôznych denominácií, ktorí v Ma?arsku dobre spolupracujú. Budova? mosty harmónie a mosty zjednotenia.

Pri tejto náv?teve ma zaujal význam hudby, ktorá je charakteristickým znakom ma?arskej kultúry. Na záver by som na za?iatku mesiaca máj rád pripomenul, ?e Ma?ari sú ve?mi oddaní Svätej Matke Bo?ej. Boli jej zasvätení prvým krá?om svätým ?tefanom, z úcty sa k nej zvykli obraca? bez vyslovenia jej mena, nazývajúc ju len titulmi krá?ovnej. Krá?ovnej Uhorska teda zverujeme túto drahú krajinu, Krá?ovnej pokoja zverujeme budovanie mostov vo svete, Krá?ovnej nebies, ktorú oslavujeme v tomto ve?kono?nom ?ase, zverujeme svoje srdcia, aby boli zakorenené v Bo?ej láske.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka a Martin Jarábek)

  (Vatican Media)