ÐÓMAPµ¼º½

H?adaj

±Ê¨¢±è±ð? v katech¨¦ze o rozli?ovan¨ª: Spoznajme svoje hlbok¨¦ t¨²?by

Pri gener¨¢lnej audiencii v stredu 12. okt¨®bra sa p¨¢pe? Franti?ek v katech¨¦ze zameral na ?al?¨ª prvok duchovn¨¦ho rozli?ovania, ktor?m je t¨²?ba. Nadviazal tak na predch¨¢dzaj¨²ce katech¨¦zy, v ktor?ch hovoril o modlitbe a sebapoznan¨ª.

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Ako vysvetlil pápe? Franti?ek v katechéze, rozpoznanie tú?ob je ve?mi dôle?ité, aby sa ?lovek vedel správne rozhodnú?:

?Mnohí ?udia trpia, preto?e nevedia, ?o od svojho ?ivota chcú. Mnohí! Pravdepodobne sa nikdy nedostali do kontaktu so svojou najhlb?ou tú?bou, nikdy si ju neuvedomili: ??o chce? od svojho ?ivota?¡° ¨C ?Neviem.¡°

Z toho vyplýva riziko, ?e ?lovek strávi svoj ?ivot 

medzi rôznymi pokusmi a snahami, nikdy sa nikam nedostane a premárni vzácne príle?itosti. A tak sa niektoré zmeny, hoci teoreticky ?elané, nikdy nerealizujú aj ke? sa naskytne príle?itos?, lebo chýba silná tú?ba nie?o uskuto?ni?.¡°

Na Námestí sv. Petra boli po?etné skupiny pútnikov, medzi ktorými nechýbali ani Slováci: okolo 50 pútnikov z rímskokatolíckej farnosti Hozelec v okrese Poprad v sprievode dvojice k¨¾azov, tri desiatky ?tudentov Gymnázia Matky Alexie v Bratislave so svojím pedagogickým a duchovným vedením a skupina z Gréckokatolíckej teologickej fakulty Pre?ovskej univerzity.

Mimoriadne bohatý bol sektor pre mladoman?elské páry, oble?ené vo svadobných ?atách. Tentoraz si po po?ehnanie Svätého Otca pri?la takmer stovka párov. Medzi biskupmi, ktorí na záver osobne pozdravili Svätého Otca, bol aj slovenský kapucín, biskup Reykjavíku Dávid Tencer.

Za mier pre Ukrajinu

V závere Svätý Otec vyslovil opätovnú solidaritu s trpiacimi vojnou na Ukrajine. Vyprosoval premenu s?dc zodpovedných za vojnu, aby sa dosiahlo jej ukon?enie:

?V týchto d¨¾och je moje srdce neustále pri ukrajinskom ?ude, najmä pri obyvate?och lokalít, na ktorých zúrili bombardovania. Nosím vo svojom vnútri ich boles? a na príhovor Svätej Matky Bo?ej to v modlitbe predkladám Pánovi. On v?dy po?uje volanie chudobných, ktorí ho vzývajú: nech jeho Duch premení srdcia tých, ktorí majú osud vojny vo svojich rukách, aby utíchol uragán násilia a mohlo sa obnovi? pokojné spoluna?ívanie v spravodlivosti.¡°

Videozáznam

Úvodom ku katechéze bol úryvok z Jánovho evanjelia o uzdravení chromého:

«V Jeruzaleme pri Ov?ej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata. [...] Bol tam aj istý ?lovek, chorý u? tridsa?osem rokov. Ke? ho tam videl Je?i? le?a? a zvedel, ?e je u? dlho chorý, povedal mu: ?Chce? ozdravie??¡° Chorý mu odpovedal: ?Pane, nemám ?loveka, ?o by ma spustil do rybníka, ke? sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.¡° Je?i? mu vravel: ?Vsta¨¾, vezmi si lô?ko a cho?!¡° A ten ?lovek hne? ozdravel, vzal si lô?ko a chodil». (Jn 5,2.5-9)

Prvky rozli?ovania: Tú?ba

5. ?as? cyklu katechéz O rozli?ovaní

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

V týchto katechézach preberáme jednotlivé prvky rozli?ovania. Po modlitbe, a sebapoznaní, by som dnes chcel hovori? o ?al?ej nevyhnutnej - povedal by som - ?ingrediencii¡° ¨C chcel by som dnes hovori? o tú?be. Rozli?ovanie je toti? formou h?adania a h?adanie sa v?dy rodí z nie?oho, ?o nám chýba, ale ?o akosi poznáme, ?o akoby ?vetríme¡°.

Akého druhu je toto poznanie? Duchovní u?itelia ho ozna?ujú pojmom ?tú?ba¡°, ktorá je vo svojej podstate tú?bou po plnosti, ktorá nikdy nenájde úplné naplnenie a je znakom Bo?ej prítomnosti v nás. Tú?ba nie je chví?kovým chcením, to nie. Talianske slovo [desiderio], pochádza z ve?mi krásneho latinského výrazu de-sidus, doslova ?chýbajúca hviezda¡°, ?o je zaujímavé - tú?ba vyjadruje absenciu hviezdy, referen?ného bodu, ktorý orientuje cestu ?ivota. Vyvoláva pocit utrpenia, akéhosi nedostatku a zárove¨¾ i istý tlak pre dosiahnutie dobra, ktoré nám chýba. Tú?ba je teda kompasom, ktorý mi pomáha pochopi?, kde som a kam smerujem, ba aby som pochopil ?i stojím na mieste alebo ?i idem vpred. Osoba, ktorá nikdy po ni?om netú?i je osobou stojacou, azda i chorou, takmer m?tvou. Tú?ba je kompasom ukazujúcim ?i som v pohybe alebo ?i stojím. A ako je mo?né to rozpozna??

Premý??ajme - úprimná tú?ba sa vie hlboko dotknú? strún ná?ho bytia, a preto nezhasína ani pri ?a?kostiach ?i neúspechoch. Je to ako ke? sme smädní. Ak nenájdeme nie?o na pitie, nevzdávame sa, naopak, h?adanie zamestnáva na?e my?lienky a ?iny ?oraz viac, a? sme ochotní prinies? akúko?vek obe?, aby sme smäd uhasili. Preká?ky a neúspechy tú?bu nepotlá?ajú, to nie, naopak, e?te viac ju v nás o?ivujú.

Na rozdiel od chví?kovej chú?ky alebo emócie tú?ba pretrváva, mô?e trva? dokonca i dlhý ?as a má tendenciu sa skonkretizova?. Ak sa napríklad mladý ?lovek tú?i sta? lekárom, musí sa pusti? do ?túdia a práce, ktorá mu zaberie nieko?ko rokov ?ivota, a preto si bude musie? stanovi? hranice, poveda? ?nie¡°, predov?etkým iným ?tudijným programom, ale aj mo?ným rozptýleniam a rozmarom, osobitne po?as najintenzívnej?ieho ?túdia. Av?ak tú?ba da? svojmu ?ivotu smer a dosiahnu? tento cie? - ako napríklad sta? sa lekárom - mu umo?¨¾uje prekona? tieto ?a?kosti. Tú?ba ?a robí silným, dáva ti ís? v?dy vpred, lebo chce? dospie? k tomu, po ?om tú?i?.

Hodnota sa v skuto?nosti stáva krásnou a ?ah?ie realizovate?nou, ke? je prí?a?livá. Ako ktosi povedal, ?viac ne? by? dobrý, je dôle?ité ma? tú?bu sta? sa dobrým¡°. By? dobrý je prí?a?livá vec, v?etci chceme by? dobrými, máme v?ak vô?u sta? sa dobrými?

Je pozoruhodné, ?e Je?i? sa pred vykonaním zázraku ?asto pýta ?loveka na jeho tú?bu: ?Chce? by? uzdravený?¡° A niekedy sa zdá, ?e táto otázka nie je na mieste - ve? vidno, ?e je chorý. Napríklad, ke? sa pri rybníku Betsata stretáva s ochrnutým, ktorý tam bol u? mnoho rokov a nikdy nemohol vyu?i? správny okamih, aby vstúpil do vody. Je?i? sa ho pýta: «Chce? by? uzdravený?» (Jn 5,6). Ako to? V skuto?nosti odpove? ochrnutého odha?uje sériu zvlá?tnych rezistencií, bráneniu sa vo?i uzdraveniu, ktoré sa netýkajú len jeho. Je?i?ova otázka bola pozvaním, aby si v srdci ujasnil, ?i chce prija? mo?ný kvalitatívny skok, aby u? o sebe a svojom ?ivote neuva?oval ako o ?ochrnutom¡°, ktorého nesú iní. Nezdá sa v?ak, ?e by to mu?a na lô?ku ve?mi presved?ilo. Po?as dialógu s Pánom sa u?íme chápa?, ?o od svojho ?ivota skuto?ne chceme.

Tento ochrnutý ?lovek je typickým príkladom ?udí, ktorí hovoria: ?Áno, áno, chcem, chcem¡°, no v skuto?nosti nechcem, ni? pre to nerobím. Chcie? nie?o sa stáva akoby ilúziou a nekonáme krok k tomu, aby sme to dosiahli. Títo ?udia nie?o ?o chcú, no zárove¨¾ i nechcú. Je to nepekné. Tento chorý ?lovek tam tak bol 38 rokov, no s neustálym lamentovaním: ?Nie, Pane vie?, ke? sa voda zvíri ¨C ke? nastane chví?a zázraku ¨C vie?, príde niekto silnej?í ne? ja, vstúpi do vody a ja prídem neskoro¡°. A len sa s?a?uje a s?a?uje. Dávajte si v?ak pozor, lebo s?a?ovanie sa je otravou, otravou du?e, otravou ?ivota, preto?e nedáva rás? tvojej tú?be ís? vpred. So ?omraním bu?te opatrní. A to aj ke? sa s?a?uje v rodine, s?a?ujú sa man?elia jeden na druhého, deti na rodi?ov, k¨¾azi na biskupa ?i biskupi na mnohé iné veci... Nie, ak sa prichytíte pri lamentovaní, dávajte si pozor, je to takmer hriech, preto?e nedáva rás? tú?be.

?asto je to práve tú?ba, ktorá robí rozdiel medzi úspe?ným, uceleným a trvalým projektom a tisíckami rozmarov a aj dobrých úmyslov, ktorými je, ako sa hovorí, ?peklo vydlá?dené¡°: ?Áno, chcel by som, chcel¡°..., no ni? pre to nerobí?. Zdá sa, ?e doba, v ktorej ?ijeme, uprednost¨¾uje maximálnu slobodu vo?by, zárove¨¾ v?ak spôsobuje zakrpatenie tú?by, ktorá sa vä??inou redukuje na tú?bu okamihu - neustále chce? vyhovie? v?etkým svojim chú?kam. A musíme by? pozorní, aby nám tú?ba nezakrpatela. Sme bombardovaní tisíckami návrhov, projektov, mo?ností, ktoré nás mô?u rozptýli? a nedovolia nám pokojne zhodnoti?, ?o naozaj chceme. Mnohokrát nachádzame ?udí, pomyslime napríklad na mladých, s mobilom v ruke a neustále v ¨¾om nie?o h?adajú, h?adia do¨¾... ?Ty sa aj zastaví?, aby si rozmý??al?¡° - Nie, v?dy zameraný extrovertne, na druhých. Tú?ba takto nemô?e rás?, ty ?ije? v tejto chvíli, sýti? sa v tomto momente a tú?ba nerastie.

Mnohí ?udia trpia, preto?e nevedia, ?o od svojho ?ivota chcú. Mnohí! Pravdepodobne sa nikdy nedostali do kontaktu so svojou najhlb?ou tú?bou, nikdy si ju neuvedomili: ??o chce? od svojho ?ivota?¡° ¨C ?Neviem.¡° Z toho vyplýva riziko, ?e ?lovek strávi svoj ?ivot medzi rôznymi pokusmi a snahami, nikdy sa nikam nedostane a premárni vzácne príle?itosti. A tak sa niektoré zmeny, hoci teoreticky ?elané, nikdy nerealizujú aj ke? sa naskytne príle?itos?, lebo chýba silná tú?ba nie?o uskuto?ni?.

Keby sa dnes na nás Pán obrátil, napríklad na kohoko?vek z nás, s otázkou, ktorú polo?il slepcovi z Jericha: «?o chce?, aby som ti urobil?» (Mk 10,51) - pomyslime na to, ?e Pán sa dnes ka?dého jedného z nás pýta: ??o chce?, aby som ti urobil?¡°, ?o by sme mu odpovedali? Mo?no by sme ho kone?ne mohli poprosi?, aby nám pomohol spozna? hlbokú tú?bu po ¨¾om, ktorú nám vlo?il do srdca sám Boh: ?Pane, daj, nech poznám moje tú?by, nech som ?ena, mu? ve?kých tú?ob¡°, mo?no nám ich Pán dá. I silu, aby sme ich skonkretizovali. Je to nesmierna milos?, základ v?etkých ostatných - dovoli? Pánovi, aby pre nás, tak ako v evanjeliu, robil zázraky: ?Daj nám tú?bu a daj jej rás?, Pane¡°.

Preto?e aj on má vo?i nám ve?kú tú?bu: chce nám da? ú?as? na plnosti svojho ?ivota.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu/Vatican News) -ak, zk-

?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.

12 okt¨®bra 2022, 12:08

Ned¨¢vne audiencie

?¨ªtaj cel¨¦ >