±Ê¨¢±è±ð?: Poznajme seba sam?ch, aby diabol nezneu?il n¨¢? ?password¡°
V príjemnej atmosfére rímskeho babieho leta,
nazývaného ?ottobrate romane¡°, sa pápe? Franti?ek na úvod pre?iel v papamobile pomedzi sektory s pútnikmi, aby ich zblízka pozdravil a po?ehnal. Skupinám z rozli?ných národov sa jednotlivo prihovoril v závere audiencie. Ani teraz nezabudol povzbudi? k vytrvalej modlitbe za mier: ?Nezabúdajme sa modli? za trýznenú Ukrajinu, neustále vyprosujúc od Pána dar pokoja.¡°
Sv. Faustína a modlitba za pokoj pre Ukrajinu
Talianskym pútnikom, ako aj prítomným mladoman?elským párom, mláde?i, chorým a star?ím ?u?om Svätý Otec pripomenul v?eraj?í sviatok ich národného patróna sv. Franti?ka z Assisi. V súvislosti s dne?nou liturgickou spomienkou na sv. Faustínu Kowalskú pápe? adresoval Poliakom tieto slová:
?Dnes si v liturgii pripomíname svätú Faustínu Kowalskú. Prostredníctvom nej Boh ukázal svetu, aby h?adal spásu v jeho milosrdenstve. Pamätajme na to najmä dnes, ke? myslíme najmä na vojnu na Ukrajine. Ako som povedal v nede?u pri modlitbe Anjel Pána, dôverujme Bo?iemu milosrdenstvu, ktoré doká?e zmeni? srdcia, a materskému príhovoru Krá?ovnej pokoja.¡°
Diabol dobre pozná ná? ?password¡°
V katechéze pápe? Franti?ek hovoril o sebapoznaní
ako druhom prvku rozli?ovania, ktorý úzko súvisí s prvým prvkom, ktorým je modlitba. Význam sebapoznania vysvetlil prirovnaním k poznaniu po?íta?ového ?hesla¡° ¨C v anglickej technickej terminológii tzv. ?±è²¹²õ²õ·É´Ç°ù»å¡°:
?V dobe informa?ných technológií vieme, aké dôle?ité je pozna? heslá, aby sme sa dostali do programov, v ktorých sa nachádzajú osobné a zvlá?? cenné informácie. Ale aj duchovný ?ivot má svoje ?³ó±ð²õ±ô&²¹²¹³¦³Ü³Ù±ð;¡°. Sú slová, ktoré sa dotýkajú srdca, preto?e odkazujú na to, na ?o sme citlivej?í. Poku?ite?, ?i?e diabol, tieto k?ú?ové slová dobre pozná a je dôle?ité, aby sme ich poznali aj my, aby sme sa neocitli tam, kde nechceme by?.¡°
Modlitba denného spytovania svedomia
Svätý Otec dal v dne?nej katechéze aj konkrétny návod, ako pracova? na sebapoznaní. Odporú?al na to formu modlitby nazývanú ?v?eobecné spytovanie svedomia¡°. Vysvetlil, ?e nemá na mysli bezprostrednú prípravu na sviatos? zmierenia, ale ka?dodenný ?dobrý zvyk v pokoji si prejs?, ?o sa v na?om dni deje, u?iac sa v?íma? si vo zva?ovaniach a rozhodnutiach to, ?omu pripisujeme vä??iu dôle?itos?, ?o h?adáme a pre?o, a ?o sme napokon na?li. Predov?etkým u?iac sa rozpoznáva?, ?o sýti moje srdce.¡°
?alej priná?ame plné znenie katechézy. Biblickým úvodom k nej bola my?lienka z Knihy Sirachovho syna:
?Boh stvoril ?loveka zo zeme a zasa ho prinavrátil do nej. [...] Dal im slobodnú vô?u, re?, o?i a u?i, ako aj srdce na myslenie. Tak ich naplnil múdrou rozumnos?ou a nazna?il im, ?o je dobré a ?o zlé.¡° (Sir 17,1.6-7)
Prvky rozli?ovania: Pozna? seba samých
4. ?as? cyklu katechéz O rozli?ovaní
Drahí bratia a sestry, dobré ráno!
Pokra?ujeme v téme rozli?ovania. Minule sme uva?ovali o jeho nevyhnutnom prvku, ktorým je modlitba, chápaná ako dôverný vz?ah s Bohom. Modlitba, nie ako papagáje, ale ako rodinný vz?ah a dôvernos? s Bohom; prosba detí k Otcovi, modlitba s otvoreným srdcom. Toto sme videli v minulej katechéze. Dnes by som chcel akoby komplementárnym spôsobom zdôrazni?, ?e dobré rozli?ovanie si vy?aduje aj sebapoznanie. Pozna? seba samého. A toto nie je ?ahké! Zah?¨¾a to toti? na?e ?udské schopnosti: pamä?, rozum, vô?u, city. ?asto nevieme rozli?ova?, preto?e sa dostato?ne nepoznáme, a tak nevieme, ?o naozaj chceme.
Ko?kokrát ste to za?uli: ?Ale tá osoba, pre?o si neusporiada svoj ?ivot? Nikdy nevedela ?o chce...¡° Sú takí ?udia. A ?ivot doty?ného potom ide takto, lebo ani on sám nevie, ?o chce. Bez zachádzania do tohto extrému, no aj nám sa stane, ?e dobre nevieme, ?o chceme, nepoznáme sa dobre.
V pozadí duchovných pochybností a kríz povolania je nezriedka nedostato?ný dialóg medzi nábo?enským ?ivotom a na?ím ?udským, kognitívnym a afektívnym rozmerom. Istý duchovný autor si v?imol, ako mnohé ?a?kosti v oblasti rozli?ovania odkazujú na problémy iného druhu, ktoré je potrebné rozpozna? a preskúma?. Pí?e takto: ?Dospel som k presved?eniu, ?e najvä??ou preká?kou skuto?ného rozli?ovania (a skuto?ného rastu v modlitbe) nie je nehmatate?ná prirodzenos? Boha, ale skuto?nos?, ?e nepoznáme dostato?ne sami seba, a ani nechceme pozna? seba samých takých, akí skuto?ne sme. Takmer v?etci sa skrývame za masku, a to nielen pred ostatnými, ale aj pri poh?ade do zrkadla¡° (Thomas Green, P?enica a kúko?, Rím, 1992, s. 25). V?etci máme poku?enie maskova? sa aj pred nami samými.
Zabúdanie na Bo?iu prítomnos? v na?om ?ivote ide ruka v ruke s neznalos?ou nás samých ¨C nepoznanie Boha a nepoznanie seba samých ¨C, s neznalos?ou vlastností na?ej osobnosti a na?ich najhlb?ích tú?ob.
Spozna? seba samého nie je ?a?ké, ale je to únavné: predpokladá to trpezlivú prácu vnútorného kopania do h?bky. Vy?aduje si to schopnos? zastavi? sa, ?vypnú? autopilota¡°, aby sme nadobudli povedomie oh?adom ná?ho spôsobu konania, oh?adom pocitov, ktoré v nás prebývajú, oh?adom zvy?ajných my?lienok, ktoré nás podmie¨¾ujú, a ?asto bez ná?ho vedomia. Vy?aduje si to tie? rozli?ova? medzi emóciami a duchovnými schopnos?ami. ?Cítim¡° nie je to isté ako ?som presved?ený¡°; ?cítim sa na nie?o¡° nie je to isté ako ?chcem¡°. Takto dospejeme k uvedomeniu si, ?e poh?ad, ktorý máme na seba a na realitu je niekedy trochu skreslený. Uvedomi? si to je milos?! Mnohokrát sa toti? mô?e sta?, ?e mylné presved?enia o realite, vychádzajúce z toho, ?o sme v minulosti pre?ili, nás silne ovplyv¨¾ujú a obmedzujú na?u slobodu nasadi? sa za to, ?o v na?om ?ivote skuto?ne zavá?i.
V dobe informa?ných technológií vieme, aké dôle?ité je pozna? heslá, aby sme sa dostali do programov, v ktorých sa nachádzajú osobné a zvlá?? cenné informácie. Ale aj duchovný ?ivot má svoje ?³ó±ð²õ±ô&²¹²¹³¦³Ü³Ù±ð;¡°. Sú slová, ktoré sa dotýkajú srdca, preto?e odkazujú na to, na ?o sme citlivej?í. Poku?ite?, ?i?e diabol, tieto k?ú?ové slová dobre pozná a je dôle?ité, aby sme ich poznali aj my, aby sme sa neocitli tam, kde nechceme by?. Poku?enie nemusí nevyhnutne predklada? zlé veci, no ?asto veci neusporiadané, prezentované s nadmernou dôle?itos?ou. Takto nás hypnotizuje prí?a?livos?ou, ktorú v nás tieto veci vzbudzujú, veci, ktoré sú krásne, ale iluzórne, ktoré nemô?u splni? to, ?o s?ubujú, a tak v nás nakoniec zanechávajú pocit prázdnoty a smútku. Ten pocit prázdna a smútku je signál, ?e sme ?li cestou, ktorá nie je správna, ktorá nás zdezorientovala.
Mô?u to by? napríklad ?tudijné tituly, kariéra, vz?ahy; v?etko veci, ktoré sú samy osebe chvályhodné, ale ak nie sme slobodní, riskujeme, ?e budeme ma? vo?i nim nereálne o?akávania, ako napríklad potvrdenie na?ej hodnoty. Ty, napríklad, ke? premý??a? nad nejakým ?túdiom, ktorému sa venuje?, chápe? ho len ako svoj vlastný rozvoj, pre vlastný prospech, alebo aj pre slu?bu spolo?enstvu? Tam sa dá vidie?, aké je zameranie (intencionalita) u ka?dého z nás. Z tohto nepochopenia ?asto pramenia tie najvä??ie sú?enia, preto?e ?iadna z týchto vecí nemô?e by? zárukou na?ej dôstojnosti.
Preto, drahí bratia a sestry, je dôle?ité pozna? seba samých, pozna? heslá ná?ho srdca, to, na ?o sme citlivej?í, aby sme sa chránili pred tým, kto sa prezentuje lákavými slovami, aby nami manipuloval, ale aj aby sme rozpoznali, ?o je pre nás skuto?ne dôle?ité, a odlí?ili to od momentálnej módy alebo krik?avých a povrchných sloganov. Ko?kokrát nás to, ?o zaznie v nejakom televíznom programe, v nejakej reklame, chytí za srdce a vedie nás to tým smerom bez slobody. Bu?te vo?i tomu pozorní: som slobodný, alebo sa nechávam vies? momentálnymi pocitmi ?i momentálnymi provokáciami?
Pomôckou v tomto je spytovanie svedomia, ale nehovorím o spytovaní svedomia, ktoré si v?etci robíme, ke? ideme na spove?: ?Nu? zhre?il som v tomto, tomto a tomto...¡° Nie. Hovorím o v?eobecnom spytovaní svedomia jednotlivého d¨¾a: ??o sa udialo v mojom srdci tento de¨¾? Diali sa to?ké veci... Ktoré? Pre?o? Aké stopy zanechali v srdci?¡° Praktizova? spytovanie svedomia, teda dobrý zvyk v pokoji si prejs?, ?o sa v na?om dni deje, u?iac sa v?íma? si vo zva?ovaniach a rozhodnutiach to, ?omu pripisujeme vä??iu dôle?itos?, ?o h?adáme a pre?o, a ?o sme napokon na?li. Predov?etkým u?iac sa rozpoznáva?, ?o sýti moje srdce.
?o sýti moje srdce? Lebo jedine Pán nám mô?e da? potvrdenie na?ej hodnoty. Hovorí nám to ka?dý de¨¾ z krí?a: zomrel za nás, aby nám ukázal, akí sme v jeho o?iach vzácni. Neexistuje ?iadna preká?ka alebo zlyhanie, ktoré by mohli zabráni? jeho ne?nému objatiu. Spytovanie svedomia ve?mi pomáha, preto?e takto vidíme, ?e na?e srdce nie je ulica, po ktorej prejde ?oko?vek bez ná?ho vedomia. Nie. V?íma? si: ?o prebehlo dnes? ?o sa udialo? ?o ma nútilo zareagova?? ?o ma zarmútilo? ?o mi dalo rados?? ?o bolo nepekné a urobil som tým zle druhým? Ale v?imnú? si priebeh pocitov, prí?a?livostí v mojom srdci v priebehu d¨¾a.
Nezabudnite na to! Minule sme hovorili o modlitbe, dnes hovoríme o poznaní seba samých. Modlitba a sebapoznanie nám umo?¨¾ujú rás? v slobode. Je to na to, aby sme rástli v slobode! Sú to základné prvky kres?anského ?ivota, cenné prvky pre nájdenie vlastného miesta v ?ivote.
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu ¨C Vatican News)
-jb, ak-
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
