Katech¨¦za: ?Sv. Jozef - ne?n? otec¡°, okno n¨¢deje pre ods¨²den?ch
?Ne?ný otec¡° - na túto charakteristiku sv. Jozefa, ktorá kore?ponduje s láskavým a milosrdným vz?ahom Boha k svojmu ?udu, o ktorom hovorí Sväté písmo, sa zameral pápe? Franti?ek pri generálnej audiencii stredu 19. januára. Ka?dý z nás potrebuje Bo?ie milosrdenstvo, pripomenul veriacim a zdôraznil, ?e akýko?vek rozsudok musí ma? v?dy ?okno nádeje¡°.
Svätý Otec v tejto súvislosti opä? pripomenul silu Je?i?ovho podobenstva o milosrdnom otcovi vy?kávajúcom návrat márnotratného syna, umelecky stvárnené vo forme muzikálu. ?Je správne, aby tí, ktorí urobili chybu, za ¨¾u zaplatili, ale e?te správnej?ie je, aby tí, ktorí urobili chybu, mohli svoju chybu od?ini?,¡° zdôraznil pápe?.
?Svätý Jozef, ne?ný otec, nau?i? nás prija?,
?e sme milovaní práve v tom, ?o je v nás najslab?ie,¡° modlil sa pápe? Franti?ek. Patróna Cirkvi, ktorého symbol má aj vo svojom erbe a ktorému venoval aj nedávno skon?ený tematický rok, po?iadal o sprostredkovanie ducha úprimného pokánia: ?Vzbudzuj v nás tú?bu pristupova? k sviatosti zmierenia, aby nám bolo odpustené a aby sme boli schopní ne?ne milova? na?ich bratov a sestry v ich chudobe.¡°
Na záver pápe? prosil svätého Jozefa za tých, ktorí pykajú za svoje ?iny: ?Bu? nablízku tým, ktorí sa dopustili zla a platia za to. Pomô? im nájs? spolu so spravodlivos?ou aj nehu, aby mohli za?a? odznova. A nau? ich, ?e prvý spôsob, ako za?a? znova je úprimne prosi? o odpustenie, aby pocítili Otcovo pohladenie.¡°
Solidarita s obyvate?mi tichomorskej oblasti Tonga
V príhovoroch jednotlivým jazykovým skupinám pápe? Franti?ek pamätal aj na práve prebiehajúci tý?de¨¾ modlitieb za jednotu kres?anov. Reagoval tie? na aktuálne situácie núdze vo svete. Vyzval k solidarite s trpiacimi následkami nedávnej ?ivelnej pohromy v Tichom oceáne:
?Myslím na obyvate?ov ostrovov Tonga, ktorých v posledných d¨¾och zasiahol výbuch podmorskej sopky, ktorý spôsobil obrovské materiálne ?kody. Som duchovne blízko v?etkým trpiacim ?u?om a prosím Boha o ú?avu v ich utrpení. Pozývam v?etkých, aby sa ku mne pripojili v modlitbe za týchto bratov a sestry.¡°
V pozdrave ur?enom talianskym pútnikom pápe? vyslovil solidaritu zamestnancom leteckej spolo?nosti Air Italy s nádejou, ?e sa ich zlo?itá pracovná situácia vyrie?i s oh?adom na ich rodiny.
Medzi veriacich, ktorí do polovice zaplnili Aulu Pavla VI., pri?iel Svätý Otec u? o 9. hodine. Ako úvodné biblické ?ítanie vybral úryvok z proroka Ozeá?a o ne?nej otcovskej láske Boha k vyvolenému ?udu:
«Ke? bol Izrael mladý, zamiloval som si ho a z Egypta som povolal svojho syna. A ja som u?il Efraima chodi?, ja som ho viedol za ruky, ale oni nezbadali, ?e ja sa starám o nich. Viedol som ich putami ?udskosti, zväzkami lásky. Bol som im ako otec, ?o dvíha die?atko ku svojim lícam. Naklᨾal som sa k nemu, dával mu jes?.» (Oz 11,1.3-4)
Katechéza o sv. Jozefovi (8): Sv. Jozef, otec ne?nej lásky
Aula Pavla VI., 19. januára 2022
Drahí bratia a sestry, dobrý de¨¾!
Dnes by som sa chcel hlb?ie pozrie? na postavu svätého Jozefa ako otca ne?nej lásky.
V apo?tolskom liste Patris corde (8. decembra 2020) som mal príle?itos? zamyslie? sa nad týmto aspektom nehy u osobnosti svätého Jozefa. Hoci nám evanjeliá neuvádzajú ?iadne podrobnosti o spôsobe, akým prejavoval svoje otcovstvo, mô?eme si by? istí, ?e to, ?e bol mu? ?spravodlivý¡°, sa premietlo aj do výchovy, ktorú Je?i?ovi poskytol. «Jozef videl Je?i?a de¨¾ za d¨¾om rás? ?v múdrosti, veku a v ob?ube u Boha i u ?udí¡° (Lk 2,52). Tak ako urobil Pán s Izraelom, aj on u?il Je?i?a chodi?, dr?iac ho za ruku: bol pre neho ako otec, ktorý ho berie na ramená a sklᨾa sa k nemu, aby ho nachoval (porov. Oz 11,3-4)» (Patris corde, 2). Táto biblická definícia je krásna, preto?e ukazuje vz?ah Boha k izraelskému ?udu. A mô?eme si predstavi?, ?e rovnaký vz?ah mal svätý Jozef k Je?i?ovi.
Evanjeliá potvrdzujú, ?e Je?i? v?dy pou?íval slovo ?otec¡°, ke? hovoril o Bohu a jeho láske. Mnohé podobenstvá majú za hlavného hrdinu postavu otca (porov. Mt 15,13; 21,28-30; 22,2; Lk 15,11-32; Jn 5,19-23; 6,32-40; 14,2;15,1.8). Jedným z najznámej?ích je ur?ite podobenstvo O milosrdnom otcovi, o ktorom rozpráva evanjelista Luká? (porov. Lk 15,11-32). Toto podobenstvo zdôraz¨¾uje nielen skúsenos? hriechu a odpustenia, ale aj spôsob, akým sa odpustenie dostáva k ?loveku, ktorý pochybil. Text znie takto: «E?te bol ?aleko od domu, ke? ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ?úto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho» (v. 20). Syn o?akával trest, spravodlivos?, ktorá by mu prinajhor?om mohla da? miesto jedného zo sluhov, no on sa ocitol v otcovom objatí.
Ne?nos? je nie?o vä??ie ne? logika sveta. Je to neo?akávaný spôsob, ako dosiahnu? spravodlivos?. Preto nesmieme nikdy zabúda?, ?e Boh sa nebojí na?ich hriechov: zapí?me si to dobre do pamäti. Boh sa nebojí na?ich hriechov, je vä??í ako na?e hriechy: je otec, je láska, je ne?ný. Nedesia ho na?e hriechy, na?e chyby, na?e pády, ale desí ho uzavretos? na?ich s?dc - toto áno, to ho trápi - desí ho ná? nedostatok viery v jeho lásku. V skúsenosti Bo?ej lásky je ve?ká neha. A je krásne pomyslie? na to, ?e prvým ?lovekom, ktorý túto skuto?nos? odovzdal Je?i?ovi, bol práve Jozef. Veci Bo?ie k nám v skuto?nosti v?dy prichádzajú prostredníctvom ?udských skúseností.
Pred nejakým ?asom - neviem, ?i som to u? nespomínal - skupinu mladých ?udí, ktorí hrajú muzikálové divadlo, oslovilo toto podobenstvo o milosrdnom otcovi a rozhodli sa stvárni? tento príbeh v podobe muzikálu. A vydarilo sa im to. Celý dej spo?íva v tom, ako kamarát po?úva od toho syna jeho príbeh, ako sa od otca vzdialil a chce sa vráti? domov, no bojí sa, ?e otec ho vy?enie a potrestá. Kamarát mu v tom muzikáli hovorí: ?Po?li k otcovi posla s odkazom, ?e sa chce? vráti? domov, a ak ?a hodlá prija?, nech dá do okna vreckovku, ktorú zbadá? z cesty, ktorá a blí?i k domu.¡° Tak sa aj stalo. A divadelná hra so spevmi a tancami pokra?uje a? do chvíle, ke? syn vstúpi na závere?nú ?as? cesty a uvidí dom. A ke? zdvihne zrak, vidí dom plný bielych vreckoviek: plný. Nie jednu, ale zo tri ?i ?tyri v ka?dom okne.
Takéto je Bo?ie milosrdenstvo. Nebojí sa na?ej minulosti, na?ich nepekných vecí: bojí sa len uzavretosti. My v?etci máme nejaké nevyrie?ené ú?ty, ale vyrovnáva? ú?ty s Bohom je nádherná vec, preto?e len ?o za?neme hovori?, on nás objíme. Ne?nos?!
Tak?e si mô?eme polo?i? otázku, ?i sme sami za?ili túto nehu a ?i sme sa stali tými, ?o o nej vydávajú svedectvo. Ne?nos? toti? nie je v prvom rade citová alebo sentimentálna zále?itos?: je to skúsenos?, ?e sa cítime milovaní a prijatí práve v na?ej chudobe a biede, a tak sme premenení Bo?ou láskou.
Boh sa nespolieha len na na?e talenty, ale aj na na?u vykúpenú slabos?. Toto napríklad vedie svätého Pavla poveda?, ?e je tu plán, ktorý ráta aj s jeho krehkos?ou. Takto pí?e komunite v Korinte: «Aby som sa nevyvy?oval, bol mi daný do tela oste¨¾, satanov posol, ktorý ma bije po tvári [...]. Preto som tri razy prosil Pána, aby ma toho zbavil, ale on mi povedal: ?Sta?í ti moja milos?, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti¡° (2 Kor 12,7-9).
Pán nás nezbavuje v?etkých na?ich slabostí, ale pomáha nám krá?a? so slabos?ami, berúc nás za ruku. Podáva ruku na?im slabostiam a stojí po na?om boku. A toto je neha. Skúsenos? nehy spo?íva v tom, ?e vidíme, ako Bo?ia moc prechádza práve cez to, ?o nás robí krehkej?ími; av?ak za predpokladu, ?e sa obrátime od poh?adu Zlého, ktorý «nás núti h?adie? na na?u krehkos? negatívne», zatia? ?o Duch Svätý ju «vyná?a na svetlo s ne?nou láskou» (Patris corde, 2).
«Ne?nos? je najlep?í spôsob ako sa dotýka? toho, ?o je v nás krehké» (tamtie?). Pozrite ako sa zdravotné sestry a opatrovatelia dotýkajú rán chorých ?udí: s ne?nos?ou, aby ich e?te viac nezranili. Takto sa Pán dotýka na?ich rán, s tou istou ne?nos?ou. «Preto je dôle?ité stretnú? sa s Bo?ím milosrdenstvom najmä vo sviatosti zmierenia a zakúsi? pravdu a ne?nú lásku.
Paradoxne aj zlý duch nám mô?e poveda? pravdu, ale robí to preto, aby nás usved?il. My v?ak vieme, ?e Pravda, ktorá pochádza od Boha, nás neodsudzuje, ale nás prijíma, objíma, podopiera a odpú??a nám» (tamtie?). Boh v?dy odpú??a: toto si dobre zapí?te do hlavy i do srdca. Boh v?dy odpú??a. Sme to my, kto sa unavuje prosi? o odpustenie. On v?ak v?dy odpú??a, a to aj tie najnepeknej?ie veci.
Preto nám prospeje postavi? sa pred zrkadlo Jozefovho otcovstva, ktoré je zrkadlom Bo?ieho otcovstva, a pýta? sa seba samých, ?i dovolíme Pánovi, aby nás miloval so svojou ne?nos?ou a premenil ka?dého z nás na mu?ov a ?eny so schopnos?ou takto milova?. Bez tejto ?revolúcie ne?nosti¡° ¨C a my potrebujeme revolúciu nehy! - riskujeme, ?e zostaneme uväznení v takej spravodlivosti, ktorá nám nedovo?uje ?ahko vsta? a ktorá si zamie¨¾a vykúpenie s trestom.
Preto chcem dnes osobitne pamäta? na na?ich bratov a sestry, ktorí sú vo väzení. Je správne, aby tí, ktorí urobili chybu, za ¨¾u zaplatili, ale e?te správnej?ie je, aby tí, ktorí urobili chybu, mohli svoju chybu od?ini?. Nemô?u by? rozsudky bez okien nádeje. Ka?dý trest má v?dy nejaké okno nádeje. Myslime na na?ich bratov a sestry vo väzení, myslime na Bo?iu ne?nos? k nim a modlime sa za nich, aby v tomto okne nádeje na?li cestu k lep?iemu ?ivotu.
A uzavrime katechézu touto modlitbou:
Svätý Jozef, ne?ný otec, nau?i? nás prija?, ?e sme milovaní práve v tom, ?o je v nás najslab?ie.
Daj, aby sme nestavali ?iadnu preká?ku medzi na?u chudobu a ve?kos? Bo?ej lásky.
Vzbudzuj v nás tú?bu pristupova? k sviatosti zmierenia, aby nám bolo odpustené a aby sme boli schopní ne?ne milova? na?ich bratov a sestry v ich chudobe.
Bu? nablízku tým, ktorí sa dopustili chyby a platia za to. Pomô? im nájs? spolu so spravodlivos?ou aj nehu, aby mohli za?a? odznova.
A nau? ich, ?e prvý spôsob, ako za?a? odznova je úprimne prosi? o odpustenie, aby pocítili Otcovo pohladenie.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
-zk, jb-
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.