杏MAP导航

Profesia ozna?ovaná po grécky ako ?迟别办迟辞苍“, ktorej sa od sv. Jozefa priu?il aj Je?i?, zah?ňala prácu stolára a tesára, ?o v tej dobe zvy?ajne znamenalo aj stavebné remeselné práce. I?lo teda o ?ir?ie pomenovanie fyzicky náro?nej a nie ve?mi výnosnej práce s drevom, kameňom i kovom, vysvetlil pápe? v úvode katechézy. ?alej sa zamyslel nad samotnou hodnotou ?udskej práce.

?Nedostato?ne sa berie do úvahy skuto?nos?, 

?e práca je podstatnou sú?as?ou ?udského ?ivota a tie? cesty k svätosti,“ skon?tatoval Svätý Otec. Poukázal na nedôstojné pracovné podmienky, v ktorých sú v dne?nom svete mnohí nútení pracova?, ako aj problém nezamestnanosti, ktorý vytvára hrani?né ?ivotné situácie. Upozornil aj na obete pracovných ne??astí, na prácu na ?ierno bez poistenia a na detskú prácu.

Práca pritom nie je len vecou zárobku, ale aj vyjadrením ?udskej tvorivosti  dômyslu, pripomenul pápe?: ?Dnes si musíme polo?i? otázku, ?o mô?eme urobi?, aby sme obnovili hodnotu práce, a ako mô?eme ako Cirkev prispie? k tomu, aby sa práca vymanila z logiky púheho zisku a mohla by? pre?ívaná ako základné právo a povinnos? ?loveka, ktorá vyjadruje a zvy?uje jeho dôstojnos?.“

Katechézu Svätý Otec opä? zakon?il modlitbou k sv. Jozefovi. Tentoraz tak urobil slovami sv. Pavla VI. z 1. mája 1969, ktorými sa na sv. Jozefa obrátil ako na patróna Cirkvi.

Pri pozdrave po?ským veriacim pripomenul pápe? Franti?ek aj slová z apo?tolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. z roku 1989, ktorú venoval osobe svätého Jozefa a jeho poslaniu v ?ivote Krista a Cirkvi: «V dielni, kde spolu s Je?i?om vykonával svoje remeslo, priblí?il Jozef z Nazareta ?udskú prácu tajomstvu vykúpenia» (Redemptoris custos, 22).

Medzi veriacich do Auly Pavla VI. dnes pri?iel pápe? Franti?ek vo ve?kom predstihu, u? o 9. hodine. Z ?iasto?ného zaplnenia sedadiel bolo zjavné, ?e po skon?ení viano?ného obdobia je u? v Ríme menej pútnikov. Z Námestia sv. Petra u? odviezli viano?ný strom a pokra?uje rozoberanie kon?trukcie betlehemu.

Biblickým úvodom ku katechéze bol úryvok z Matú?ovho evanjelia: «[Je?i?] pri?iel do svojej vlasti a u?il ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili: ?Skade má tento takú múdros? a zázra?nú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária? [...]“ A pohor?ovali sa na ňom.» (Mt 13,54-55.57)

Katechéza: Svätý Jozef – tesár

7. pokra?ovanie cyklu o sv. Jozefovi

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelisti Matú? a Marek hovoria o Jozefovi ako o ?stolárovi“ alebo ?tesárovi“. Predtým sme po?uli, ?e obyvatelia Nazareta, ke? po?uli Je?i?a hovori?, sa pýtali: «Vari to nie je tesárov syn?» (Mt 13,55; porov. Mk 6,3). Je?i? vykonával remeslo svojho otca.

Grécke slovo tekton, ktorým sa ozna?ovala Jozefova práca, bolo prelo?ené rôznymi spôsobmi. Latinskí cirkevní otcovia ho prelo?ili ako ?stolár“. Nezabúdajme v?ak, ?e v ?asoch Je?i?a v Palestíne drevo slú?ilo okrem výroby pluhov a rôzneho nábytku aj na stavbu domov, ktoré mali drevené rámy a terasovité strechy zhotovené z trámov pospájaných vetvami a hlinou.

Preto bol pojem ?stolár“ alebo ?tesár“ v?eobecným ozna?ením, ktoré znamenalo tak remeselníkov s drevom, ako aj tých, ?o sa zaoberali stavebnými ?innos?ami. Bola to dos? namáhavá práca, preto?e sa muselo pracova? s ?a?kými materiálmi, ako je drevo, kameň a ?elezo. Z ekonomického h?adiska nezabezpe?ovala ve?ké zárobky, ako mo?no usudzova? zo skuto?nosti, ?e Mária a Jozef, ke? predstavovali Je?i?a v chráme, obetovali len pár hrdli?iek ?i holubov (porov. Lk 2,24), ako to Zákon predpisoval pre chudobných (porov. Lv 12,8).

Je?i? sa teda ako dospievajúci chlapec nau?il tomuto remeslu od svojho otca. Preto ke? ako dospelý za?al káza?, jeho udivení susedia sa ho pýtali: «Skade má tento takú múdros? a zázra?nú moc?» (Mt 13,54) a pohor?ovali sa nad ním (porov. v. 57) - lebo bol synom tesára, no hovoril ako nejaký u?ite? zákona, a toto ich pohor?ovalo.

Tento ?ivotopisný údaj o Jozefovi a Je?i?ovi ma vedie k pomysleniu na v?etkých robotníkov na svete, zvlá?? na tých, ktorí konajú vy?erpávajúce práce v baniach a v niektorých továrňach; na tých, ktorí sú vykoris?ovaní nelegálnou prácou; na obete práce – videli sme, ?e v poslednej dobe ich bolo v Taliansku viacero –; na deti, ktoré sú nútené pracova?, a na tých, ktorí prehrabávajú smetiská, aby na?li nie?o, ?o sa dá zu?itkova? na výmenu.

Dovolím si zopakova?, ?o som povedal: skrytí robotníci, robotníci, ktorí ?a?ko pracujú v baniach a v niektorých továrňach: myslime na nich. Myslime na tých, ktorí sú vykoris?ovaní prácou na?ierno, na tých, ktorí platia mzdu obchádzaním zákona, bez dôchodku, bez ni?oho. A ak nepracuje?, nemá? ?iadne zaistenie. Nelegálnej práce je dnes ve?a. Pomyslime na obete práce, pracovných úrazov, na deti, ktoré sú nútené pracova?: to je hrozné! Deti v tom veku by sa mali hra?, ale namiesto toho sú nútené pracova? ako dospelí. Pomyslime na tie úbohé deti, ktoré sa prehrabávajú na smetiskách a h?adajú nie?o, ?o sa dá zu?itkova?.

To v?etko sú na?i bratia a sestry, ktorí si takto zarábajú na ?ivobytie prácami, ktoré neberú oh?ad na ich dôstojnos?! Zamyslime sa nad týmto. A toto sa deje dnes, vo svete, toto sa deje v sú?asnosti! Ale myslím aj na tých, ktorí sú bez práce: ko?ko ?udí chodí klopa? na dvere tovární, podnikov: ?V?ak je tu nejaká práca?“ – ?Nie, nie je, nie je...“. Nedostatok práce! Myslím aj na tých, ktorí sa cítia zranení vo svojej dôstojnosti tým, ?e nemô?u nájs? ur?itú prácu. Prídu domov: ?Na?iel si nie?o?“ - Nie, ni?... Za?iel som do Charity a priná?am chlieb.“ To, ?o ti dáva dôstojnos?, nie je priná?a? domov chlieb. Mô?e? si ho prinies? z Charity: nie toto ti dáva dôstojnos?. To, ?o ti dáva dôstojnos?, je zarobi? si na chlieb, a ak nedáme na?im ?u?om, na?im mu?om a ?enám mo?nos? zarobi? si na chlieb, toto je sociálna nespravodlivos? v danom mieste, v danej krajine, na danom kontinente.

Tí, ?o vládnu, musia da? v?etkým mo?nos? zarobi? si na chlieb, preto?e tento zárobok im dáva dôstojnos?. Práca je pomazaním dôstojnosti, a to je dôle?ité. Mnohí mladí ?udia, mnohí otcovia a matky pre?ívajú drámu, ke? nemajú prácu, ktorá by im umo?nila ?i? pokojne, pre?ívajú zo dňa na deň. A mnohokrát je h?adanie práce tak dramatické, ?e ich privedie a? k strate akejko?vek nádeje a tú?by po ?ivote. V týchto ?asoch pandémie mnohí ?udia pri?li o prácu – to vieme – a niektorí, zdrvení neúnosným bremenom, dospeli a? do bodu siahnu? si na ?ivot. Dnes by som si chcel spomenú? na ka?dého z nich a na ich rodiny. Zachovajme chví?ku ticha na pamiatku tých mu?ov a ?ien, zúfalých, ?e nenachádzajú prácu.

Neberie sa dostato?ne do úvahy skuto?nos?, ?e práca je podstatnou sú?as?ou ?udského ?ivota a tie? cesty k svätosti. Práca neslú?i len na obstaranie si spravodlivej ob?ivy: je to tie? priestor, kde mô?eme vyjadri? seba samých, cíti? sa u?ito?ní a nau?i? sa ve?kej lekcii konkrétnosti, ktorá pomáha duchovnému ?ivotu, aby sa nestal ?spiritualizmom“. Bohu?ia?, práca je ?asto rukojemníkom sociálnej nespravodlivosti a namiesto toho, aby bola prostriedkom po?ud??ovania, stáva sa existen?nou perifériou.

Mnohokrát sa pýtam sám seba: s akým duchom konáme svoju ka?dodennú prácu? Ako sa vyrovnávame s únavou? Vnímame svoju ?innos? len ako spojenú s vlastným osudom, alebo aj s osudom iných? Práca je toti? spôsob, ako vyjadri? na?u osobnos?, ktorá je svojou povahou vz?ahová. Práca je tie? spôsob, ako vyjadri? svoju kreativitu: ka?dý robí prácu vlastným spôsobom, vlastným ?týlom; tú istú prácu, ale iným ?týlom.

Je krásne myslie? na to, ?e sám Je?i? pracoval a nau?il sa tomuto umeniu práve od sv. Jozefa. Dnes si musíme polo?i? otázku, ?o mô?eme urobi?, aby sme obnovili hodnotu práce, a ako mô?eme ako Cirkev prispie? k tomu, aby sa práca vymanila z logiky púheho zisku a mohla by? pre?ívaná ako základné právo a povinnos? ?loveka, ktorá vyjadruje a zvy?uje jeho dôstojnos?.

Drahí bratia a sestry, za toto v?etko chcem dnes prednies? modlitbu, s ktorou sa sv. Pavol VI. obrátil na sv. Jozefa 1. mája 1969:

Ó svätý Jozef, patrón Cirkvi,

ty, ktorý si po boku vteleného Slova denne pracoval, aby si zarobil na chlieb, ?erpajúc od Neho silu ?i? a pracova?;

ty, ktorý si zakúsil úzkos? o zajtraj?ok, trpkos? chudoby, neistotu práce:

ty, ktorý dnes vy?aruje? svoj osobný príklad ako pokorný pred ?u?mi, ale ozaj ve?ký pred Bohom,

chráň pracujúcich ?udí v ich ka?dodennom tvrdom ?ivote, chráň ich od znechutenia, od negativistickej vzbury, ako aj od poku?ení hedonizmu;

a strá? pokoj vo svete, ten pokoj, ktorý jediný mô?e zaru?i? rozvoj národov. Amen.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-

Doplnené: 12.1.2022, 15:40