杏MAP导航

V zaplnenej Aule Pavla VI. bola dnes i stovka ?lenov Medzinárodného zdru?enia basketbalových legiend (LIBA). Talianska basketbalová federácia toti? v týchto dňoch slávi 100 rokov od svojho vzniku. Okrem Talianov boli v skupine i basketbalové legendy z Albánska, Argentíny, Chorvátska, Grécka, Litvy, ?iernej Hory, Slovinska, ?panielska a ?vaj?iarska.  

Na ceste za Je?i?om nás vedie Duch Svätý

Svätý Otec v katechéze vysvetlil, ?e nasledova? Je?i?a po jeho ceste znamená i vyhýba? sa ceste sebectva, h?adania vlastného prospechu, ktorú apo?tol nazýva ??iados?ami tela“. Na ceste za Je?i?om, ktorá sa za?ína krstom a trvá celý ?ivot, nás vedie Duch Svätý, pripomenul Svätý Otec a dodal:

?Krá?ajúc po tejto ceste kres?an nadobúda pozitívnu víziu ?ivota. To neznamená, ?e zlo prítomné vo svete akoby zmizlo alebo ?e sa vytratili negatívne popudy sebectva a pýchy; skôr to znamená, ?e veríme, ?e Boh je v?dy silnej?í ne? na?e zdráhania a vä??í ne? na?e hriechy.“

Nasledovanie cesty Ducha Svätého si pod?a slov Svätého Otca vy?aduje vytvori? priestor pre Bo?iu milos? a lásku. Pápe? vystríhal aj pred klebetením a kritizovaním druhých a poukázal na ?al?ie ?rty ?ivota pod?a Ducha Svätého: miernos? vo?i bratom pri napomínaní a solidárnos? v ?nesení bremien druhých“.

Napodobňova? svätých a reflektova? o ve?nosti ?ivota

V súvislosti s nedávnymi novembrovými sviatkami pápe? v závere generálnej audiencie uviedol:    

?Slávnos? V?etkých svätých a Spomienka na verných zosnulých, ktoré sme nedávno slávili, nám ponúkajú príle?itos? znovu sa zamyslie? nad zmyslom pozemského ?ivota a nad jeho hodnotou pre ve?nos?. Nech sú tieto dni rozjímania a modlitby pre v?etkých pozvaním napodobňova? svätých, ktorí zostali verní Bo?iemu plánu.“

Úvodom ku katechéze bol nasledujúci úryvok z piatej kapitoly Listu Gala?anom:

«[Bratia], hovorím: Dajte sa vies? Duchom a nebudete sp?ňa? ?iadosti tela. Lebo telo si ?iada, ?o je proti Duchu, a Duch, ?o je proti telu. Navzájom si 

odporujú, nato?ko, ?e nerobíte, ?o by ste chceli. […] Ak je Duch prameňom ná?ho ?ivota, nech Duch riadi na?e skutky!» (Gal 5,16-17.25)

Krá?a? pod?a Ducha

14. pokra?ovanie cyklu katechéz o liste Gala?anom

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V úryvku z Listu Gala?anom, ktorý sme si vypo?uli, sv. Pavol vyzýva kres?anov, aby krá?ali pod?a Ducha Svätého (porov. 5,16.25). Predstavuje to ?týl: krá?a? pod?a Ducha Svätého. Ve? veri? v Je?i?a znamená nasledova? ho, ís? za ním po jeho ceste, ako to robili prví u?eníci. A zároveň to znamená vyhýba? sa opa?nej ceste, ceste sebectva, h?adania vlastného prospechu, ktorú apo?tol nazýva «?iados?ami tela» (v. 16). Duch je vodcom na tejto ceste za Kristom - nádhernej, no i únavnej ceste, ktorá sa za?ína krstom a trvá celý ?ivot. Pomyslime na dlhú túru v horách: je fascinujúca, cie? nás láka, no vy?aduje si ve?a námahy a vytrvalosti.

Tento obraz nám mô?e by? u?ito?ný, aby sme vstúpili do podstaty apo?tolových slov: ??i? pod?a Ducha“, ?da? sa ním vies?“. Sú to výrazy, ktoré nazna?ujú ?innos?, pohyb, dynamizmus, ktorý nám bráni zastavi? sa pri prvých ?a?kostiach, ale nás provokuje, aby sme dôverovali ?sile, ktorá prichádza zhora“ (Hermasov Pastier, 43, 21). Krá?ajúc po tejto ceste kres?an nadobúda pozitívnu víziu ?ivota. To neznamená, ?e zlo prítomné vo svete akoby zmizlo alebo ?e sa vytratili negatívne popudy sebectva a pýchy; skôr to znamená, ?e veríme, ?e Boh je v?dy silnej?í ne? na?e zdráhania a vä??í ne? na?e hriechy. A toto je dôle?ité!

Ke? Apo?tol nabáda Gala?anov, aby sa uberali touto cestou, stavia sa na ich úroveň. Opú??a rozkazovací spôsob slovesa «krá?ajte» (porov. v. 16) a pou?íva tvar ?my“: «krá?ajme pod?a Ducha» (porov. v. 25). Akoby hovoril: krá?ajme v tej istej línii a nechajme sa vies? Duchom Svätým. Je to povzbudenie, povzbudzovací spôsob. Sv. Pavol pova?uje túto výzvu za potrebnú aj pre seba. Hoci vie, ?e v ňom ?ije Kristus (porov. 2,20), je zároveň presved?ený, ?e e?te nedosiahol cie?, vrchol hory (porov. Flp 3,12).

Apo?tol sa nestavia nad svoje spolo?enstvo, nehovorí: ?Ja som vodca, vy ste tí druhí; ja som dosiahol vrchol hory a vy ste na ceste“ – nehovorí takto, ale stavia sa doprostred krá?ania v?etkých, aby dal konkrétny príklad toho, ako je potrebné poslúcha? Boha a stále viac a lep?ie odpoveda? na vedenie Ducha. A aké je to krásne, ke? nájdeme duchovných pastierov, ktorí krá?ajú so svojím ?udom a neod?leňujú sa od neho. Je to nie?o nádherné; dobre to padne pre du?u.

Toto ?krá?anie pod?a Ducha“ nie je len individuálnou ?innos?ou: týka sa aj spolo?enstva ako celku. Ve? budova? spolo?enstvo tou cestou, ktorú nazna?il apo?tol, je skuto?ne vzru?ujúce, no náro?né. ??iadosti tela“, tie ?poku?enia“ – povedzme to tak, ktoré máme v?etci, teda závis?, predsudky, pokrytectvo, zá??, doliehajú aj na?alej, a mô?e tu by? jednoduché poku?enie uchýli? sa k strnulosti príkazov a zákazov, no takto by sme zi?li z cesty slobody a namiesto toho, aby sme stúpali k vrcholu, vracali by sme sa smerom dolu.

Nasledovanie cesty Ducha Svätého si predov?etkým vy?aduje da? priestor milosti a láske. Urobi? miesto Bo?ej milosti, nebá? sa. Pavol, po tom, ?o sa vyjadril prísnos?ou v hlase, vyzýva Gala?anov, aby sa navzájom ujímali svojich ?a?kostí a ak by niekto urobil chybu, aby boli mierni (porov. 5,22). Po?úvajme jeho slová: «Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do poku?enia. Neste si vzájomne bremená» (6,1-2). Je to úplne iný postoj ne? ohováranie; nie, to nie je pod?a Ducha. Pod?a Ducha je by? láskavými vo?i bratovi pri napomínaní a pokorne si dáva? pozor, aby sme sami neupadli do tých hriechov.

Ke? sme v poku?ení vyná?a? zlé súdy o druhých, ako sa to ?asto stáva, musíme sa predov?etkým zamyslie? nad na?ou vlastnou krehkos?ou. Aké ?ahké je kritizova? druhých! Nu?, sú ?udia, ktorí akoby mali diplom z klebetenia. Ka?dý deň kritizujú ostatných. Pozri sa v?ak na seba! Je dobré polo?i? si otázku, ?o nás vedie k tomu, aby sme naprávali brata ?i sestru, a ?i nie sme istým spôsobom spoluzodpovední za ich chybu.

Duch Svätý nás okrem daru miernosti pozýva aj k solidarite, aby sme niesli bremená druhých. Ko?ko bremien je prítomných v ?ivote ?loveka: choroba, nezamestnanos?, samota, boles?...! A ko?ko ?al?ích skú?ok, ktoré si vy?adujú blízkos? a lásku na?ich bratov a sestier!

Pomôc? nám mô?u aj slová sv. Augustína, ke? komentuje tento istý úryvok: «Preto, bratia, ak je niekto pristihnutý pri nejakej chybe, [...] napravte ho takto, s miernos?ou. A ak zvý?i? hlas, miluj vnútorne. ?i povzbudzuje?, ?i sa prejavuje? otcovsky, ?i karhá?, ?i si prísny, miluj» (Rozpravy 163/B 3).

V?dy miluj. Najvy??ím pravidlom bratského naprávania je láska: chcie? dobro pre na?ich bratov a sestry. Ide o to, aby sme problémy druhých, ich chyby, zná?ali v tichosti, v modlitbe, a takto potom na?li správny spôsob, ako im pomôc? sa napravi?. A toto nie je jednoduché. Najjednoduch?ia cesta je ohováranie. ?Stiahnu? druhého z ko?e“, akoby som ja bol dokonalý. A toto sa nemá robi?. Miernos?. Trpezlivos?. Modlitba. Blízkos?.

Krá?ajme s rados?ou a trpezlivos?ou po tejto ceste a nechajme sa vies? Duchom Svätým.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-zk, jb-