杏MAP导航

V druhom pokra?ovaní cyklu katechéz o sv. Jozefovi pápe? Franti?ek vychádzal z rodokmeňa v úvode Matú?ovho evanjelia, v ktorom sa v rade mien spomína ?Jozef, man?el Márie, z ktorej sa narodil Je?i?“. Svätý Otec v tejto súvislosti zdôraznil dôle?itos? ?udských vz?ahov, uprostred ktorých sa odvíja ?ivot ka?dého ?loveka. Pripomenul tie?, ?e úloha sv. Jozefa ako ochrancu Márie s Die?a?om pokra?uje jeho úlohou ochrancu Cirkvi.

Svoju katechézu zakon?il pápe? modlitbou ku sv. Jozefovi ako vzoru pestovania medzi?udských vz?ahov a ochrancovi v ?a?kostiach. Pripomenul tie?, ?e Rok sv. Jozefa, slávený pri 150. výro?í jeho vyhlásenia za patróna univerzálnej Cirkvi sa blí?i k záveru. Uzavrie sa 8. decembra.

Pápe? pozdravil pútnikov v Bazilike sv. Petra

U? o 8.15 sa Svätý Otec pred hlavným oltárom baziliky prihovoril pútnikom zhroma?deným v hlavnej lodi. Na prvom mieste privítal ve?kú skupinu ?lenov Vincentínskej rodiny z celého Talianska, ktorí so sebou priniesli putovnú sochu Panny Márie Zázra?nej medaily, ktorá práve absolvovala pú? po v?etkých talianskych regiónoch a diecézach. Medaila, prostredníctvom ktorej Vincentínska rodina ohlasuje evanjelium Bo?ej milosrdnej lásky, sa via?e na mariánske zjavenia sv. Kataríny Labouré z roku 1830 v Parí?i. Pápe? Franti?ek v krátkom príhovore pútnikom ocenil ich misiu:

?V týchto mesiacoch pandémie va?a misia priniesla nádej a mnohým ?u?om umo?nila za?i? Bo?ie milosrdenstvo. Mám na mysli najmä osamelých ?udí, chorých v nemocniciach, ?udí vo väzniciach, v prijímacích centrách a na existen?nom okraji.

?akujem vám, preto?e ste vydali svedectvo o ?týle ?vychádzajúcej Cirkvi“, ktorá dosiahne ku v?etkým, po?núc vylú?enými a marginalizovanými. Pokra?ujte na tejto ceste a stále viac sa otvárajte pôsobeniu Ducha Svätého, ktorý nám vlieva silu odvá?ne ohlasova? novos? evanjelia.“

Okrem ?lenov Vincentínskej rodiny pozdravil pápe? aj pú? veriacich z juhu Talianska pri príle?itosti nedávnej storo?nice narodenia sv. Jána Pavla II. Oslovil aj skupinu pútnikov z talianskeho Zdru?enia obetí násilia. Po?akoval im za obetavú slu?bu tým, ktorí sa stali obe?ami rozli?ných foriem násilia.

Svätý Otec si uctil putovnú sochu Nepo?kvrnenej a spolu s pútnikmi sa pomodlil ?Zdravas‘, Mária“. Celú polhodinu potom venoval osobným stretnutiam prechádzajúc pozd?? celej lode baziliky.

Katechéza v Aule Pavla VI.

Krátko po 9. hodine pokra?oval pápe? Franti?ek 

v generálnej audiencii klasickým spôsobom v Aule Pavla VI. V katechéze sa venoval druhému pokra?ovaniu cyklu o sv. Jozefovi.

V pozdravoch adresovaných veriacim z jednotlivých jazykových oblastí pápe? pripomenul aj 36. svetový deň mláde?e slávený v uplynulú nede?u v diecézach a zvlá?? Portugal?anov povzbudil v príprave na SDM 2023 v Lisabone. V závere generálnej audiencie pripomenul blí?iaci sa vstup do Adventu:

?Nakoniec, ako zvy?ajne, myslím na star?ích, na chorých, na mláde? a na novoman?elov. Budúcou nede?ou sa za?ne Advent, liturgické obdobie, ktoré predchádza sláveniu Vianoc a pripravuje na ne. Prajem ka?dému z vás, aby ste otvorili svoje srdce Pánovi a pripravili cestu tomu, ktorý prichádza, aby v?etky na?e ?udské slabosti naplnil svetlom svojej prítomnosti. V?etkým vám ?ehnám.“

Svätý Jozef v dejinách spásy

2. pokra?ovanie cyklu katechéz o sv. Jozefovi, 24. novembra 2021

Na úvod zaznel úryvok z Matú?ovho evanjelia: ?Po babylonskom zajatí Jechoniá? mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela, Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. Jakub mal syna Jozefa, man?ela Márie, z ktorej sa narodil Je?i?, nazývaný Kristus.“ (Mt 1,12-16)

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V minulú stredu sme za?ali cyklus katechéz o osobe svätého Jozefa – kon?í sa jemu zasvätený rok. Dnes budeme pokra?ova? v tejto ceste a zastavíme sa nad jeho úlohou v dejinách spásy.

Je?i? je v Evanjeliách ozna?ovaný ako «syn Jozefa» (Lk 3,23; 4,22; Jn 1,45; 6,42) a «tesárov syn» (Mt 13,55; Mk 6,3). Evanjelisti Matú? a Luká? pri rozprávaní o Je?i?ovom detstve venujú úlohe Jozefa priestor. Obaja zostavujú ?rodokmeň“, aby zdôraznili Je?i?ovu historickú skuto?nos?. Matú?, ktorý sa obracia predov?etkým na kres?anov zo ?idovstva, vychádza od Abraháma a prichádza k Jozefovi, ktorý je definovaný ako «man?el Márie, z ktorej sa narodil Je?i?, nazývaný Kristus» (1,16).

Luká?, naopak, zachádza a? k Adamovi a za?ína priamo Je?i?om, ktorý «bol synom Jozefa», ale upresňuje: «mysleli si» (3,23). Obaja evanjelisti teda predstavujú Jozefa nie síce ako biologického otca, av?ak ako Je?i?ovho otca z plného titulu. Je?i? prostredníctvom neho nap?ňa dejiny zmluvy a spásy odohrávajúce sa medzi Bohom a ?lovekom. Pre Matú?a sa tieto dejiny za?ínajú Abrahámom, pre Luká?a samotným po?iatkom ?udstva, teda Adamom.

Evanjelista Matú? nám pomáha pochopi?, ?e postava Jozefa, hoci je zdanlivo okrajová, nenápadná, v pozadí, je v skuto?nosti ústredným kamienkom dejín spásy. Jozef ?ije svoj protagonizmus bez toho, aby chcel ovládnu? scénu. Ak sa nad tým zamyslíme, «na?e ?ivoty udr?iavajú be?ní ?udia – na ktorých sa oby?ajne zabúda – ktorí sa neobjavujú v titulkoch novín a ?asopisov [...]. Ko?kí otcovia, matky, starí rodi?ia ?i u?itelia ukazujú na?im de?om malými a ka?dodennými gestami, ako ?eli? kríze a ako ňou prechádza?, prispôsobiac svoje zvyky, h?adiac dopredu a povzbudzujúc k modlitbe. Ko?kí ?udia sa modlia, obetujú a prihovárajú za dobro v?etkých» (Apo?tolský list Patris corde, 1).

Takto mô?e ka?dý nájs? vo svätom Jozefovi mu?a, ktorý zostáva nepov?imnutý, mu?a ka?dodennej prítomnosti, diskrétnej a skrytej prítomnosti, orodovníka, oporu a sprievodcu v ?a?kých chví?ach. Pripomína nám, ?e v?etci tí, ktorí sú zdanlivo skrytí alebo v ?druhej línii“, majú v dejinách spásy jedine?nú hlavnú rolu. Svet potrebuje týchto mu?ov a ?eny: mu?ov a ?eny v druhej línii, ktorí v?ak podporujú rozvoj ná?ho ?ivota, ka?dého z nás, a ktorí nás modlitbou, príkladom, u?ením podporujú na ceste ?ivota.

V Luká?ovom evanjeliu sa Jozef objavuje ako ochranca Je?i?a a Márie. A z tohto dôvodu je aj ?ochrancom Cirkvi“: ve? ak bol ochrancom Je?i?a a Márie, pracuje teraz, ke? je v nebi, na?alej ako ochranca, v tomto prípade Cirkvi; «preto?e Cirkev je pred??ením Kristovho tela v dejinách, a zároveň sa v materstve Cirkvi odrá?a Máriino materstvo. Ke? Jozef na?alej chráni Cirkev – prosím, nezabúdajte na to: dnes Jozef chráni Cirkev –, na?alej chráni ?Die?a a jeho matku“ (porov. Patris corde, 5).

Tento aspekt Jozefovej úlohy ochrancu je ve?kou odpove?ou na to, o ?om hovorí kniha Genezis. Ke? Boh ?iada Kaina, aby sa zodpovedal za Ábelov ?ivot, odpovedá: «?i som ja strá?ca svojho brata?» (4,9). Jozef nám svojím ?ivotom akoby chcel poveda?, ?e sme v?dy povolaní cíti? sa strá?cami na?ich bratov, ochrancami tých, ktorí sú postavení po na?om boku, tých, ktorých nám Pán zveruje v mnohých okolnostiach ?ivota.

Spolo?nos?, ako je tá na?a, bola definovaná ako ?tekutá“, preto?e sa zdá, ?e nemá ?iadnu konzistenciu. Opravím filozofa, ktorý túto definíciu vymyslel, a poviem: viac ne? tekutá, je plynná, skuto?ne plynná spolo?nos?. Táto tekutá, plynná spolo?nos? nachádza v Jozefovom príbehu ve?mi presný poukaz na dôle?itos? pút ?udskej vzájomnosti. Evanjelium nám v skuto?nosti rozpráva Je?i?ov rodokmeň nielen z teologického dôvodu, ale aj na pripomenutie ka?dému z nás, ?e ná? ?ivot sa skladá zo vzájomných pút, ktoré nás predchádzajú a sprevádzajú. Bo?í Syn si pre svoj príchod na svet zvolil cestu vz?ahov, cestu dejín: nezostúpil na svet magicky, nie. ?iel cestou dejín, ktorou sa uberáme my v?etci.

Drahí bratia a sestry, myslím na mnohých ?udí, ktorí majú problém nachádza? dôle?ité putá vo svojom ?ivote, a práve preto sa potácajú, cítia sa sami, chýba im sila a odvaha napredova?. Chcel by som zakon?i? jednou modlitbou, ktorá im a aj nám v?etkým pomô?e nájs? vo svätom Jozefovi spojenca, priate?a a oporu.

Svätý Jozef,

ty, ktorý si chránil puto s Máriou a Je?i?om, pomáhaj nám dba? o vz?ahy v na?om ?ivote. Nech nikto neza?íva pocit opustenosti, ktorý pochádza z osamelosti.

Ka?dý z nás nech sa zmieri s vlastnou históriou, s tými, ktorí nás predi?li, a nech aj vo vykonaných chybách rozpozná spôsob, akým si Prozrete?nos? razila cestu, a zlo tak nemalo posledné slovo.

Uká? sa ako priate? tých, ktorí zápasia s ?a?kos?ami, a ako si podporoval Máriu a Je?i?a v ?a?kých chví?ach, tak podporuj aj nás na na?ej ceste.

Amen.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-jb, mh-