杏MAP导航

Patriarcha Bartolomej pri náv?teve Ríma poskytol pre vatikánske médiá interview, v ktorom sa podelil so svojím vnímaním novej encykliky pápe?a Franti?ka Fratelli tutti. V rozhovore s edi?ným riadite?om Andreom Torniellim vyjadril svoj plný súzvuk s výzvou pápe?a Franti?ka ?opusti? ?ahostajnos? alebo aj cynizmus, ktoré ovládajú ná? ?ivot“ a sníva? o ?svete ako o jednej ?udskej rodine, v ktorej sme v?etci bratmi.“

Priná?ame vybrané ?asti rozhovoru. K celkovému obsahu Fratelli tutti sa Bartolomej I. vyjadruje týmito slovami:

Patriarcha Bartolomej:

Na?e o?akávania boli plne uspokojené po kompletnom prejdení si 

tejto ve?mi zaujímavej encykliky, ktorá nepredstavuje len akési kompendium alebo súhrn predchádzajúcich encyklík alebo iných textov pápe?a Franti?ka, ale korunovanie a ??astlivú konklúziu celej sociálnej náuky. Celkom súhlasíme s pozvaním-výzvou Jeho Svätosti opusti? tú ?ahostajnos? alebo aj cynizmus, ktoré ovládajú ná? ?ivot - ekologický, politický, ekonomický i sociálny vo v?eobecnosti - ako jednotiek do seba zameraných alebo bez záujmu, a sníva? o na?om svete ako o jednej ?udskej rodine, v ktorej sme v?etci bratmi bez výnimiek.

Andrea Tornielli:

Pápe? tie? hovorí o pretrvávajúcej priepasti medzi skupinkou tých, ktorí vlastnia ve?a a to?kými, ktorí vlastnia málo alebo ni?...

Patriarcha Bartolomej:

Hospodársky rozvoj nezní?il rozdiel medzi bohatými 

a chudobnými. Skôr ur?il prioritu zisku, na úkor ochrany slabých, a prispieva k zhor?ovaniu problémov ?ivotného prostredia. A politika sa stala slú?kou ekonomiky. ?udské práva a medzinárodné právo sa prerábajú a slú?ia na ú?ely cudzie spravodlivosti, slobode a mieru. Problém ute?encov, terorizmus, násilie ?tátu, poni?ovanie ?udskej dôstojnosti, moderné formy otroctva a epidémia COVID-19 stavajú teraz politiku pred nové zodpovednosti a ru?ia jej pragmatickú logiku.

Andrea Tornielli:

?o ponúka kres?anstvo zo?i-vo?i tejto situácii?

Patriarcha Bartolomej:

Vízia ?ivota, ktorú predkladá Cirkev, je obrat 

smerom k tej ?jedinej veci, ?o je nevyhnutná“, a to je láska, otvorenos? vo?i druhému a kultúra solidárnosti ?udí. Zo?i-vo?i modernému arogantnému ??lovekobohu“ ohlasujeme Boho?loveka. Tvárou v tvár ?ekonomizmu“ dajme priestor ekologickej ekonómii a hospodárskej ?innosti zalo?enej na sociálnej spravodlivosti. Vo?i politike ?práva silnej?ieho“ sa postavme princípom re?pektovania neodňate?ných práv ob?anov a medzinárodného práva. Zo?i-vo?i ekologickej kríze sme povolaní k re?pektovaniu stvorenstva, k jednoduchosti a uvedomeniu si na?ej zodpovednosti odovzda? nasledujúcej generácii neporu?ené prírodné prostredie. Na?e úsilie pri ?elení týmto problémov je nevyhnutné, av?ak vieme, ?e ten, kto pracuje prostredníctvom nás, je Boh, priate? ?udí.

Andrea Tornielli:

Na akých základoch sa mô?eme v?etci pova?ova? za bratov a pre?o je pre dobro ?udstva dôle?ité aby sme objavili, ?e nimi sme?

Patriarcha Bartolomej:

Kres?ania rodiacej sa Cirkvi si hovorili medzi sebou ?bratia“. 

Toto bratstvo duchovné a kristocentrické je hlb?ie ako prirodzené príbuzenstvo. Pre kres?anov v?ak bratmi nie sú len ?lenovia Cirkvi, ale v?etky národy. Bo?ie Slovo prijalo ?udskú prirodzenos? a zjednotilo v?etko v sebe. Tak ako sú v?etky ?udské bytosti Bo?ím stvorením, tak boli v?etci zahrnutí do plánu spásy. Láska veriaceho nemá hranice a obmedzenia. V skuto?nosti zah?ňa celé stvorenie, je to ?planutie srdca pre celé stvorenie“ (Izák Sýr?an). Láska k bratom je v?dy neporovnate?ná. Nejde o abstraktný pocit sympatie k ?udstvu, ktorý zvy?ajne blí?neho ignoruje. Dimenzia osobného spolo?enstva a bratstva odli?uje kres?anskú lásku a bratstvo od abstraktného humanizmu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-