杏MAP导航

Prudký nárast druhej vlny pandémie pre?íva aj Rím. Preto tentoraz pou?ili ochranné rú?ka aj pápe? Franti?ek a v?etci hostia. Kres?ania sa modlili v Bazilike Santa Maria in Aracoeli na Kapitolskom v??ku. Iné nábo?enstvá mali svoje modlitby na iných miestach v okolí. Na záver sa v?etky skupiny stretli na námestí na Kapitole.

Pri ekumenickej modlitbe v chráme uchovávajúcom nad hlavným oltárom ikonu Panny Márie, ktorá je predlohou aj pre milostivý obraz Trnavskej Panny Márie, predstavitelia kres?anov predná?ali úmysly za jednotlivé ?asti sveta, su?ované vojnou, násilím a zlo?innos?ou. Spolu so Svätým Otcom, ktorý sa prihovoril v homílii, sa modlili pravoslávni, evanjelici, anglikáni a ?al?ie protestantské cirkvi.

Pápe? Franti?ek v homílii vyjadril jadro celého podujatia vychádzajúc z tajomstva Kristovho krí?a ako zdroja lásky. Priná?ame ju v plnom znení.

Homília pápe?a Franti?ka pri ekumenickej modlitbe

20. októbra 2020 v Bazilike Santa Maria in Aracoeli v Ríme

Spolo?ne sa modli? je darom. ?akujem a s láskou zdravím vás v?etkých, osobitne Jeho Svätos? ekumenického patriarchu, môjho brata Bartolomeja a drahého biskupa Heinricha, predsedu Rady Evanjelickej cirkvi v Nemecku. ?ia? najdôstojnej?í arcibiskup Canterbury Justin nemohol prís? kvôli pandémii.

Úryvok o  Pánovom utrpení, ktorý sme si vypo?uli, sa odohráva tesne pred Je?i?ovou smr?ou a hovorí o poku?ení, ktoré dolieha naňho, vysileného na krí?i. Zatia? ?o za?íva vrcholný moment bolesti i lásky, mnohí bez z?utovania naňho dorá?ajú a opakujú ako refrén: «Zachráň sám seba!» (Mk 15,30). Je to k?ú?ové poku?enie, ktoré ?íha na ka?dého, aj na nás kres?anov: poku?enie myslie? len na záchranu seba samých alebo vlastnej skupiny, ma? v hlave jedine vlastné problémy a svoje záujmy, zatia? ?o na v?etkom ostatnom nezále?í. Je to pud ve?mi ?udský, av?ak zlý, a je to definitívna výzva pre ukri?ovaného Boha.

Zachráň sám seba. Hovoria tak ako prví «tí, ?o ?li okolo» (v. 29). 

Boli to be?ní ?udia, ktorí po?uli Je?i?a hovori? a kona? zázraky. Teraz mu hovoria: «Zachráň sám seba, zostúp z krí?a!». Nemali súcit, ale tú?bu po zázrakoch, chceli ho vidie? zostúpi? z krí?a. Mo?no aj my by sme niekedy dali prednos? akémusi ve?kolepému bohu pred tým súcitným, bohu mocnému v o?iach sveta, ktorý sa presadzuje so silou a rozprá?i tých, ?o nám chcú zle. Toto v?ak nie je Boh, je to na?e ja.

Ko?kokrát chceme boha pod?a na?ej miery, namiesto toho, aby sme sa my stávali pod?a miery Boha; chceme boha ako my, namiesto toho, aby sme sa my stávali takými ako on! Takto v?ak pred klaňaním sa Bohu uprednostňujeme kult seba samých. Je to kult, ktorý rastie a ?iví sa ?ahostajnos?ou vo?i druhým. V skuto?nosti tých okoloidúcich Je?i? zaujímal jedine pre to, aby uspokojil ich tú?by. Zredukovaný na akýsi odpad na krí?i v?ak u? viac nevzbudzuje záujem. Bol pred ich o?ami, av?ak ?aleko od ich srdca. ?ahostajnos? ich dr?ala vzdialených od skuto?nej tváre Boha.

Zachráň sám seba. V druhej ?asti prichádzajú ve?kňazi a zákonníci. Boli to tí, ?o Je?i?a odsúdili preto, ?e pre nich predstavoval nebezpe?enstvo. V?etci sme v?ak ?pecialisti v kladení na krí? druhých, len aby sme zachránili seba samých. Je?i?, naopak, sa necháva priklincova?, aby nás nau?il nehádza? zlo na tých druhých.

Tí nábo?enskí vodcovia ho obviňujú práve kvôli iným: «Iných zachraňoval, sám seba nemô?e zachráni?!» (v. 31). Poznali Je?i?a, pamätali si uzdravenia a oslobodenia, ktoré vykonal, a robia zlomyse?né spojenie: podsúvajú, ?e zachráni? druhých, pomôc? druhým nepriná?a ?iadne dobro; on, ktorý sa tak obetoval pre druhých, stráca seba samého!

Obvinenie je výsme?né a je zaodeté do nábo?enských termínov, pou?ívajúc dvakrát sloveso zachráni?. Av?ak ?evanjelium“ typu zachráň sám seba nie je Evanjeliom spásy. Je tým najfalo?nej?ím apokryfným evanjeliom, ktoré kladie krí?e na druhých. Pravé Evanjelium naopak berie na seba krí?e druhých.

Zachráň sám seba. Nakoniec, aj tí, ?o boli ukri?ovaní s Je?i?om, sa pripájajú k atmosfére vyzývavosti proti nemu. Aké ?ahké je kritizova?, hovori? proti, vidie? zlo v druhých a nie v sebe samých, a? napokon zhadzujeme viny na tých najslab?ích a vyradených na okraj!

Ale pre?o sa tí ukri?ovaní pú??ajú do Je?i?a? Preto?e ich neskladá z krí?a. Hovoria mu: «Zachráň seba i nás!» (Lk 23,39). H?adajú Je?i?a kvôli vyrie?eniu svojich problémov. Boh v?ak neprichádza ani tak pre to, aby nás oslobodil od problémov, ktoré sa v?dy znovuobjavujú, ale aby nás zachránil od skuto?ného problému, ktorým je nedostatok lásky. Toto je tá hlboká prí?ina na?ich osobných, spolo?enských, medzinárodných, ekologických ziel. Myslie? ?isto na seba je otcom v?etkých ziel.

Jeden zo zlo?incov v?ak pozoruje Je?i?a a vidí v ňom tichú lásku. A získava raj tým, ?e urobí jedinú vec: prenesie pozornos? zo seba samého k Je?i?ovi, zo seba k tomu, ktorý bol po jeho boku (porov. v. 42).

Drahí bratia a sestry, na Kalvárii do?lo k ve?kému duelu medzi Bohom, ktorý nás pri?iel zachráni? a ?lovekom, ktorý chce zachráni? seba samého; medzi vierou v Boha a uctievaním seba; medzi ?lovekom, ktorý obviňuje a Bohom, ktorý ospravedlňuje. A pri?lo ví?azstvo Boha, jeho milosrdenstvo zostúpilo na svet. Z krí?a vyvrelo odpustenie, opä? sa zrodilo bratstvo: «Krí? nás robí bratmi» (Benedikt XVI., Slová na konci Via crucis, 21. marec 2008). Je?i?ove ramená, roztvorené na krí?i, nazna?ujú ten obrat, preto?e Boh neukazuje prstom proti niekomu, ale ka?dého objíma. Preto?e jedine láska zahá?a nenávis?, jedine láska úplne ví?azí nad nespravodlivos?ou. Jedine láska robí miesto pre druhého. Jedine láska je cesta k plnej jednote medzi nami.

H?a?me na ukri?ovaného Boha. A vyprosujme si od ukri?ovaného Boha milos?, aby sme boli jednotnej?í, bratskej?í. A ke? sme pokú?aní nasledova? logiky sveta, pamätajme na Je?i?ove slová: «Kto by si chcel ?ivot zachráni?, stratí ho, ale kto stratí svoj ?ivot pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho» (Mk 8,35). To, ?o je v ?udských o?iach stratou, je pre nás záchranou. U?me sa od Pána, ktorý nás zachránil zriekajúc sa seba samého (porov. Flp 2,7), stávajúc sa druhým: z Boha ?lovekom, z ducha telom, z krá?a sluhom. Pozýva aj nás, aby sme sa ?stávali druhými“, aby sme ?li v ústrety k druhým.

?ím viac budeme napojení na Pána Je?i?a, tým viac budeme otvorení a ?univerzálni“, preto?e sa budeme cíti? zodpovední za druhých. A ten druhý bude cestou k záchrane nás samých: ka?dý druhý, ka?dý ?lovek, akýko?vek je jeho príbeh a jeho vyznanie. Po?ínajúc chudobnými, tými, ktorí sú Kristovi najviac podobní. Ve?ký kon?tantínopolský arcibiskup sv. Ján Zlatoústy napísal, ?e «ak by nebolo chudobných, na?a spása by bola z vä??ej ?asti nabúraná» (O Druhom liste Korin?anom, XVII, 2). Pán nech nám pomáha krá?a? spolo?ne po ceste bratstva, aby sme boli hodnovernými svedkami ?ivého Boha.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Zuzana Klimanová)

Po skon?ení paralelných modlitieb jednotlivých nábo?enstiev sa v?etky skupiny zi?li okolo pol ?iestej na závere?nej ceremónii na námestí na rímskom Kapitole. Tu okrem nábo?enských predstavite?ov vystúpili aj politici a zástupcovia hostite?skej komunity Sant´Egidio. Hostí privítali taliansky prezident Sergio Mattarella a zakladate? Komunity Sant´Egidio Andrea Riccardi. Cez video pozdravila stretnutie predsední?ka Európskej komisie Ursula von der Leyen.

Po príhovoroch osobností vrátane patriarchu Bartolomeja z Kon?tantínopolu, francúzskeho vrchného rabína Haima Korsiu, za moslimov generálneho sekretára Vysokého výboru pre ?udské bratstvo Mohameda Abdelsalama Abdellatifa, za budhistov Shotena Minegishiho a za sikhov Karmaljita Singha Dillona, predniesol závere?ný príhovor pápe? Franti?ek.

Stretnutie v závere pokra?ovalo minútou ticha za obete pandémie a v?etkých vojen a pre?ítaním mierového apelu. Po jeho podpísaní nábo?enskí predstavitelia spolo?ne rozsvietili Svietnik pokoja.

Program stretnutia nábo?enstiev za pokoj v duchu Assisi aj tento rok zorganizovala Komunita Sant´Egidio.

-zk, jb-

Aktualizované: 20.10.2020, 23:25