杏MAP导航

Text encykliky Fratelli tutti - o bratstve a sociálnom priate?stve, ktorá sa svojím charakterom radí medzi sociálne encykliky, je pomerne rozsiahly. Jeho 287 ?íslovaných odsekov sa delí do ôsmich kapitol:

1. Tiene uzavretého sveta

2. Cudzinec na ceste

3. Premyslie? a vytvára? otvorený svet

4. Srdce otvorené celému svetu

5. Lep?ia politika

6. Dialóg a sociálne priate?stvo

7. Cesty nového stretnutia

8. Nábo?enstvá v slu?be bratstva vo svete

 (originál je ?paniel?ina)

Ako uká?ku priná?ame pracovný preklad úvodných odstavcov encykliky:

1. «Fratelli tutti» (Ammonizioni, 6, 1: FF 155), písal svätý Franti?ek z Assisi, aby oslovil v?etkých bratov a sestry a predostrel im formu ?ivota s chu?ou evanjelia. Spomedzi jeho rád chcem zvýrazni? jednu, v ktorej pozýva k takej láske, ktorá ide ponad hranice geografické a priestorové. Vyhlasuje tu za bla?eného toho, kto miluje druhého ?i ke? by bol od neho vzdialený, tak ve?mi, ako keby bol býval pri ňom“ (Tamtie?, 25: FF 175). Týmito nemnohými a jednoduchými slovami vysvetlil to základné o otvorenom priate?stve, ktoré umo?ňuje uzna?, oceni? a milova? ka?dého ?loveka bez oh?adu na fyzickú blízkos?, bez oh?adu na miesto vo svete, kde sa narodil alebo kde býva.

2. Tento svätec bratskej lásky, jednoduchosti a radosti, ktorý ma in?piroval napísa? encykliku Laudato si´, ma znova motivuje venova? túto novú encykliku bratstvu a sociálnemu priate?stvu. Toti? sv. Franti?ek, ktorý sa cítil by? bratom slnka, mora a vetra, vedel by? e?te viac spojený s tými, s ktorými bol jedného mäsa a kostí. V?ade rozsieval pokoj a krá?al po boku chudobných, opustených, chorých, vyra?ovaných, tých najposlednej?ích.

(FT, 1-2)      

Krátka syntéza encykliky pápe?a Franti?ka ?Fratelli tutti“

Bratstvo a sociálne priate?stvo sú cesty na vytvorenie lep?ieho, spravodlivej?ieho a pokojnej?ieho sveta spolo?ným úsilím v?etkých, ktoré na?rtáva pápe? Franti?ek vo svojej novej encyklike. Dôrazné ?nie“ hovorí vojne a globalizácii ?ahostajnosti.

Ktoré sú to tie ve?ké ideály, ale aj konkrétne uskuto?nite?né cesty pre toho, kto chce vytvori? spravodlivej?í a bratskej?í svet vo svojich ka?dodenných vz?ahoch v spolo?nosti, politike, v in?titúciách? Hlavne na túto otázku odpovedá encyklika Fratelli tutti. Svätý Otec ju definuje ako ?sociálnu encykliku“ (6), ktorá si zapo?i?ala názov z ?Napomenutí“ (Admonitiones) sv. Franti?ka z Assisi, ktorý pou?íval tieto slová, ?aby oslovil v?etkých bratov a sestry a predostrel im formu ?ivota s chu?ou evanjelia.“  (1). Encyklika má zámer podpori? tú?bu celého sveta po bratstve a priate?stve uprostred spolo?nosti – tzv. ?sociálnom priate?stve“. V pozadí je pandémia COVID-19, ktorá – ako prezrádza pápe? Franti?ek – ?vtrhla ne?akane, práve ke? som písal tento list“. Av?ak globálna zdravotná krízová situácia ukázala, ?e ?nikto sa nezachráni sám“, a ?e skuto?ne nastal ?as ?sníva? ako jedno ?udstvo“, v ktorom sme ?v?etci bratmi“ (7-8).

V prvej z ôsmich kapitol, ktorá má názov ?Tiene uzavretého sveta“, sa dokument pozastavuje nad mnohými pokrivenos?ami sú?asnej doby: manipulácia a deformácia pojmov ako demokracia, sloboda, spravodlivos?; egoizmus a nezáujem o spolo?né dobro; prevaha trhovej logiky zalo?enej na zisku a kultúra skartovania; nezamestnanos?, rasizmus, chudoba; nerovnos? v právach a ich aberácie ako otroctvo, obchodovanie s ?u?mi, ?eny zneuctené a potom nútené na potrat, ?i obchodovanie s orgánmi (10-24). Ide o globálne problémy, ktoré vy?adujú globálne reagova?, zdôrazňuje pápe? a dvíha varovný prst proti ?kultúre múrov“, ktorá napomáha mafiám profitujúcim zo strachu a osamelosti (27-28).

Na mnohé tieto tiene v?ak encyklika odpovedá ?iarivým príkladom Dobrého Samaritána, ktorému je venovaná druhá kapitola ?Cudzinec na ceste“. V nej Svätý Otec zdôrazňuje, ?e v chorej spolo?nosti, ktorá sa otá?a chrbtom k bolesti, a ktorá je ?negramotná“ v starostlivosti o slabých a zranite?ných (64-65), sme v?etci povolaní sta? sa blí?nymi tomu druhému (81), prekonajúc predsudky a osobné záujmy. V skuto?nosti sme v?etci spoluzodpovední za budovanie spolo?nosti, ktorá by vedela za?leni?, integrova? a pozdvihnú? toho, kto trpí (77). Láska buduje mosty a my ?sme stvorení pre lásku“ (88), dodáva pápe? a vyzýva obzvlá?? kres?anov, aby rozpoznávali Krista v tvári ka?dého vylú?eného ?loveka (85).

Princíp schopnosti milova? pod?a ?univerzálneho rozmeru“ (83) sa preberá aj v tretej kapitole ?Premyslie? a vytvára? otvorený svet“: v nej pápe? Franti?ek vyzýva ?vyjs? zo seba samých“, aby sme nachádzali v druhých bytostný rast (88) tým, ?e sa otvoríme blí?nemu v dynamike lásky (caritas), ktorá nás nasmerúva k ?univerzálnemu spolo?enstvu“ (95). V kone?nom dôsledku – ako pripomína encyklika – duchovná vý?ka  ?udského ?ivota je ur?ovaná láskou, ktorá nás vedie h?ada? to, ?o je lep?ie pre ?ivot druhého (92-93). Zmysel pre solidaritu a bratstvo sa rodí v rodinách, ktoré treba chráni? a ma? ich v úcte v ich ?primárnej a nezastupite?nej výchovnej misii“ (114).

Právo na dôstojný ?ivot nemô?e by? nikomu upieraný, potvrdzuje ?alej Svätý Otec, a ke??e práva presahujú hranice krajín, nikto nemô?e zosta? vylú?ený, bez oh?adu na to, kde sa narodil (121). V tejto optike pápe? ?iada tie? myslie? na ?etiku medzinárodných vz?ahov“ (126), preto?e ka?dá krajina patrí aj cudzincovi a zdroje ur?itého územia sa nemô?u upiera? tomu, kto je v núdzi a pochádza z iného miesta. Prirodzené právo na súkromné vlastníctvo bude teda pod?a princípu v?eobecného ur?enia stvorených dobier a? druhoradé (120). ?pecifický dôraz kladie Encyklika aj na otázku zahrani?ného dlhu: pri re?pektovaní princípu, ?e dlh treba splati?, je v?ak ?iadúce, aby tým nebol ohrozený vývoj a ob?iva najchudobnej?ích krajín (126).

Téme migrácie je venovaná ?as? druhej a celá ?tvrtá kapitola ?Srdce otvorené celému svetu“: migrantov s ich ?doráňanými ?ivotmi“ (37), na úteku pred vojnami a prenasledovaniami, prírodnými pohromami,  bezoh?adnými obchodníkmi s ?u?mi, odtrhnutí od svojich pôvodných komunít, treba prijíma?, chráni?, podporova? a integrova?. V prijímajúcich krajinách bude správnou rovnováhou vyvá?enie medzi ochranou práv ob?anov a zaru?ením prijatia a pomoci migrantom (38-40).

Konkrétnej?ie pápe? uvádza niektoré ?nevyhnutné odpovede“, predov?etkým pre tých, ktorí utekajú pred ?vá?nymi humanitárnymi krízami“: zvý?enie a zjednodu?enie ude?ovania víz; otvorenie humanitárnych koridorov; zabezpe?enie bývania, bezpe?nosti a základných slu?ieb; ponúknutie mo?ností práce a vzdelávania; podporovanie sce?ovania rodín; ochrana maloletých; zaru?enie nábo?enskej slobody. To, ?o sa ?iada predov?etkým – ako ?ítame v dokumente –  je globálne spravovanie (governance) migrácie, ktoré v mene solidárneho rozvoja v?etkých národov rozbehne dlhodobé projekty idúce nad rámec jednotlivých krízových situácií (129-132).

Téma piatej kapitoly je ?Lep?ia politika“, teda tá, ktorá predstavuje jednu z najcennej?ích foriem dobro?innej lásky, preto?e sa kladie do slu?by spolo?nému dobru (180) a pozná dôle?itos? ?udu chápaného ako otvorená kategória, s ochotou k stretnutiu a dialógu (160). Toto je ten ?popularizmus“, aký nazna?uje pápe? Franti?ek, a ktorý je v kontraste s ?populizmom“, ktorý ignoruje legitimitu pojmu ??ud“, ke? sa sna?í získa? jeho súhlas ú?elovo pre vlastné záujmy (159). Tou lep?ou politikou je v?ak tie? tá, ktorá chráni prácu, ?neodňate?ný rozmer spolo?enského ?ivota“ a sna?í sa zabezpe?i? v?etkým mo?nos? rozvíja? svoje schopnosti (162).

Opravdivá stratégia boja proti chudobe sa pod?a slov encykliky nezameriava iba na zni?ovanie po?tu ?udí v biede, ale skôr na ich podporu v duchu solidarity a subsidiarity (187). Úlohou politiky je okrem toho nájs? rie?enie na v?etko to, ?o úto?í na základné ?udské práva, ako je sociálne vylú?enie; obchodovanie s orgánmi, zbraňami a drogami; sexuálne vykoris?ovanie; otrocká práca; terorizmus a organizovaný zlo?in. Pápe? Franti?ek dôrazne vyzýva k definitívnemu skoncovaniu s obchodovaním s ?u?mi, ktoré je ?hanbou ?udstva“ a k odstráneniu hladu v jeho ?zlo?innosti“, nako?ko vý?iva je ?neodňate?né právo“ (188-189).

Politika akú potrebujeme, zdôrazňuje pápe? Franti?ek, sa sústre?uje na ?udskú dôstojnos? a nie je podriadená finan?níctvu, preto?e ?samotný trh v?etko nevyrie?i“: ukázali to ?krvipreliatia“ spôsobené finan?nými ?pekuláciami (168). Osobitný význam teda zaujímajú ?udové hnutia: skuto?né ?prúdy morálnej energie“, tieto musia by? koordinovane zapojené do spolo?nosti. Takto – pí?e Svätý Otec – sa mô?e prejs? od politiky ?smerom“ k chudobných k politike ?s“ chudobnými a vlastnej chudobným (169). ?al?ie o?akávanie predstavené v encyklike sa týka reformy OSN: naproti prevahe ekonomického rozmeru bude v skuto?nosti úlohou OSN da? realizáciu pojmu ?rodiny národov“ prácou pre spolo?né dobro vykoreňovaním chudoby a ochranou ?udských práv. Neúnavne sa opierajúc o ?vyjednávanie, dobré úradovanie a arbitrá?“ musí OSN podporova? silu práva nad právom sily (173-175).

V ?iestej kapitole ?Dialóg a sociálne priate?stvo“ vystupuje okrem iného ponímanie ?ivota ako ?umenia stretnutia“ so v?etkými, aj s perifériami sveta a s pôvodnými národmi, preto?e ?od v?etkých sa nie?o dá nau?i? a nikto nie je neu?ito?ný“ (215). Osobitne potom pápe? poukazuje na ?zázrak v?údnosti“, postoja, ktorý treba nanovo uvies? do ?ivota, preto?e je ?hviezdou v temnote“ a ?vymanením sa z krutosti, úzkosti a roztr?itej naliehavosti“ prevládajúcej v sú?asnej dobe (222-224).

Kapitola siedma s názvom ?Cesty nového stretnutia“ sa zamý??a nad hodnotou a podporou mieru. Pápe? zdôrazňuje, ?e mier je ?proaktívny“ a zameriava sa na formovanie spolo?nosti zalo?enej na slu?be druhým a na presadzovaní zmierenia a vzájomného rozvoja. Mier je ?remeslo“, v ktorom ka?dý musí kona? svoju ?as?, a ktorého úloha nikdy nekon?í (227-232). Ako ?ítame v encyklike, s pokojom je spojené odpustenie: musíme milova? v?etkých bez výnimky, ale milova? utlá?ate?a znamená pomáha? mu sa zmeni? a nedovoli? mu, aby na?alej utlá?al svojho blí?neho (241-242). Odpustenie neznamená beztrestnos?, ale spravodlivos? a pamä?, preto?e odpusti? neznamená zabudnú?, ale zrieknu? sa de?truktívnej sily zla a pomsty. Nikdy nezabudnite na hrôzy, ako holokaust (?oa), atómové bombardovania Hiro?imy a Nagasaki, perzekúcie a etnické masakre – vyzýva ?alej pápe? Franti?ek. Je potrebné si ich v?dy a nanovo pripomína?, aby sme neznecitliveli a udr?iavali si plameň kolektívneho svedomia. A je tie? dôle?ité pamäta? na dobro. (246-252)

?as? siedmej kapitoly sa potom pozastavuje nad vojnou: vojna ako ?neustála hrozba“ predstavuje ?popretie v?etkých práv“, ?zlyhanie politiky a ?udskosti“, ?hanebné podvolenie sa silám zla“. Okrem toho kvôli jadrovým, chemickým a biologickým zbraniam, ktoré zasahujú mnohých nevinných civilistov, u? dnes nemo?no uva?ova?, tak ako v minulosti, o mo?nej ?spravodlivej vojne“, ale musíme dôrazne vyslovi?: ?U? ?iadna vojna!“. Úplné odstránenie jadrových zbraní je ?morálnym a humanitárnym imperatívom“; nech sa rad?ej – ako navrhuje Svätý Otec – zalo?í z peňazí na zbrojenie svetový fond na odstránenie hladu (255-262). Rovnako jasný postoj vyjadruje pápe? Franti?ek oh?adom trestu smrti: je neprípustný a musí sa zru?i? na celom svete. Ako pí?e, ani ?vrah nestráca svoju dôstojnos? ?udskej osoby, Boh je toho zárukou“ (263-269). Svätý Otec zároveň zdôrazňuje potrebu re?pektova? ?posvätnos? ?ivota“ (283) tam, kde sa dnes ?ur?ité ?asti ?udstva zdajú ako obetovate?né“, ako sú nenarodení, chudobní, zdravotne postihnutí, starí ?udia (18).

V ôsmej a poslednej kapitole sa pápe? venuje téme ?Nábo?enstvá v slu?bách bratstva vo svete“ a pripomína, ?e terorizmus nemo?no pripisova? nábo?enstvu, ale chybným interpretáciám nábo?enských textov, ako aj politikám hladu, chudoby, nespravodlivosti a útlaku (282-283). Cesta pokoja medzi nábo?enstvami je teda mo?ná; preto je potrebné zaru?i? nábo?enskú slobodu, základné ?udské právo pre v?etkých veriacich (279). Osobitné zamyslenie priná?a encyklika nad úlohou Cirkvi: tá neobmedzuje svoje poslanie na oblas? súkromia, a hoci sa neanga?uje politicky, nevzdáva sa politického rozmeru existencie, pozornosti oh?adom spolo?ného dobra a starostlivosti o integrálny ?udský rozvoj, pod?a evanjeliových zásad (276-278).

Na záver pápe? Franti?ek cituje , ktorý sám podpísal 4. februára 2019 v Abú Zabí spolu s ve?kým imámom Al-Azharu Ahmadom Al-Tajíbom: vychádzajúc z tohto medzníka medzinábo?enského dialógu Svätý Otec znovu vyjadruje výzvu, aby sa v mene ?udského bratstva prijal dialóg ako cesta, spolupráca ako spôsob konania a vzájomné poznanie ako metóda a kritérium (285).

Encykliku Fratelli tutti – o bratstve a sociálnom priate?stve uzatvára pápe? Franti?ek dvoma modlitbami: v prvej sa obracia k Bohu ako Stvorite?ovi a v druhej ako k Trojjedinému, v ekumenickom duchu v mene kres?anov.

-jb, mh-

Aktualizované: 4.10.2020, 14:52