Pápež a kinematografia – dialóg stretnutí a spomienok
Eugenio Murrali, Miroslava Holubíková – Vatican News
Kino je pre pápeža Františka miestom spomienok a dielňou kreativity. Aby sme pochopili tento záujem Jorgeho Maria Bergoglia o filmové umenie, musíme si ho predstaviť ako dieťa v povojnovom období, keď, ako sám rozprával, navštevoval s rodičmi premietania talianskych neorealistických filmov, ktoré poznačili jeho predstavivosť počas argentínskych večerov. Na tieto a ďalšie filmy sa Svätý Otec viackrát odvolával vo svojich príhovoroch. Ako napríklad pri audiencii Združenia katolíckych kinematografov (7. december 2019), keď uviedol:
„Keď sme boli deti, rodičia nás brávali na tieto filmy a tie formovali naše srdcia (...) Kino je skvelý nástroj na agregáciu. Najmä v povojnovom období mimoriadne dobre prispelo k obnove sociálnej štruktúry mnohými agregátnymi momentmi. (...) Koľko námestí, koľko sál, koľko oratórií, oživených ľuďmi, ktorí pri sledovaní filmu prenášali nádeje a očakávania. A odtiaľ s nádychom úľavy mohli odísť aj do ťažkostí každodenného života. Bol to aj výchovný a formačný čas na opätovné nadviazanie vzťahov pohltených prežitými tragédiami.“
Pápežov pohľad na kinematografiu
Rímsky biskup vyjadril radosť z filmového umenia aj pri audiencii členov Nadácie zábavných predstavení (20. február 2023), keď povedal: „Páči sa mi práca, ktorú robíte, práca kina, práca umenia, práca krásy ako veľkého vyjadrenia Boha.(...) Je to krása, ktorá je harmóniou a dielom Ducha Svätého“.
Pápež František sa vo svojom magistériu často odvoláva na scény alebo príbehy videné na veľkom plátne. Počas nedávneho vatikánskeho samitu o právach maloletých pripomenul napríklad film Vittoria De Sicu „Deti sa na nás pozerajú“ (I bambini ci guardano). Podobne upozornil na film napríklad aj v rozhovore, ktorý viedol Mons. Dario Edoardo Viganò (2021) slovami: „Aké by to bolo krásne, znovuobjaviť prostredníctvom filmu význam výchovy k čistému pohľadu.“ Okrem toho hovorí o umení filmografie ako o „katechéze pohľadu“, „pedagogike pre oči, ktorá mení náš krátkozraký pohľad a približuje ho k samotnému pohľadu Boha“. Tento záujem o realitu je v súlade s tým, čo pápež uviedol aj vo svojom o úlohe literatúry vo výchove:
„Ja mám rád tragických umelcov, pretože ich diela by sme všetci mohli pociťovať ako svoje vlastné, ako vyjadrenie našich vlastných drám. Plačúc nad osudom postáv, plačeme v hĺbke duše nad sebou samými a svojou prázdnotou, nedostatkami, osamelosťou“.
Pápež František ako „protagonista, nie herec“
Diskusia s nemeckým režisérom Wimom Wendersom presiahla rámec obyčajného rozhovoru a prerástla do dokumentárneho filmu z roku 2018 nakrúteného vo Vatikáne s názvom Papa Francesco. Un uomo di parola (Pápež František. Muž slova). Pápež sa tu stal „protagonistom, nie hercom“ v príbehu vysnívanej cirkvi - cirkvi „chudobnej pre chudobných“.
Taliansky filmový režisér, držiteľ Zlatého leva, Gianfranco Rosi, vytvoril v roku 2022 film In viaggio (Na ceste), ktorý je založený najmä na archívnych videozáznamoch a rozpráva o pápežovej angažovanosti pri jeho apoštolských návštevách, ktorých bolo za prvých deväť rokov 37 v 53 krajinách. Púť, ktorá bola zároveň hlásaním hodnôt a kritikou kultúry plytvania.
Pápežova pozornosť umelcom
Vzťah Svätého Otca k filmu obohacujú stretnutia a priamy dialóg s umelcami. V pamäti zostáva aj nedávne stretnutie talianskeho oscarového režiséra a herca Roberta Benigniho, ktorý na Svetový deň detí v roku 2024 vyvolal úsmev na tvári pápeža, keď ho vyzval k sympatiám: „Ste Argentínčan, môžeme si tu zatancovať tango!“
A spomedzi mnohých stretnutí môžeme spomenúť audienciu s 200 umelcami v júni 2023 a audienciu s interpretmi humoru v roku 2024, medzi ktorými nechýbala americká herečka Whoopi Goldberg.
Premietanie filmov vo Vatikáne
V posledných rokoch sa vo Vatikáne občas konajú premietania filmov s osobitnou ľudskou hodnotou. Napríklad v roku 2015 sa v Dome Pia IV. uskutočnilo premietanie filmu Angeliny Jolie Unbroken (Nezlomený). Pápež prišiel tiež na premietanie a príbeh olympijského športovca a vojnového veterána Louisa Zamperiniho a jeho cesta viery na neho veľmi zapôsobili.
V roku 2023 sa v rámci synodálnej práce mohli účastníci synody zúčastniť na premietaní filmu Io capitano (Ja kapitán) talianskeho režiséra Mattea Garroneho o príbehoch emigrácie z Afriky do Európy za prítomnosti režiséra a Mamadoua Kouassiho, jedného z migrantov, ktorí boli inšpiráciou pre film. Svätý Otec František, ktorému táto téma veľmi leží na srdci, sa s ním stretol v roku 2022, ako aj so samotným režisérom Garronem a ostatnými členmi štábu.
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.